Jednou z podstatných informácií pri žiadosti o pomoc je určenie polohy, kde sa turista nachádza. „Najlepšie je, ak sa zorientuje v teréne a pripraví si odkiaľ išiel a kam, ako dlho postupoval, a čo vidí okolo seba. Tiež, na akom poslednom známom mieste bol, prípadne uvedie jeho názov alebo ho popíše,“ ozrejmila Krajčírová. Najideálnejšie podľa nej je, ak má turista v telefóne nainštalovanú aplikáciu Horskej záchrannej služby a volá prostredníctvom nej. Potreba predošlých informácií tak odpadáva, pretože operátor má okamžite k dispozícii presnú GPS polohu. „Ak nemá práve túto mobilnú aplikáciu, existujú aj rôzne ďalšie, z ktorých je možné vyčítať polohu,“ poradila riaditeľka operačného strediska. Tú je podľa jej slov potrebné nadiktovať operátorovi počas hovoru. Chybou či problémom podľa nej je práve to, keď turisti prostredníctvom tiesňovej linky žiadajú o pomoc, nevedia však opísať presné miesto. Prípadne si myslia, že záchranári ich rovno vidia, keď zodvihnú telefón. „Následne, keď je jasné miesto, kde sa postihnutý nachádza, pýtame sa, čo sa stalo, komu sa stalo, či sa na niečo lieči, ako sa stala nehoda a podobne,“ dodala Krajčírová.
Na tiesňovej linke nechýbajú ani telefonáty, pri ktorých zásah HZS nie
je potrebný. Podľa Krajčírovej napríklad takto horským záchranárom
turisti nahlasovali, že počujú ručať medveďa, napokon išlo skôr o
úsmevné situácie. „Usmerníme ich, čo sa okolo nich pohybuje. Väčšinou sú
turisti vyplašení a šepkajú do telefónu," poznamenala. Viaceré volania
sa týkajú aj údajných SOS signálov. „Ľudia vidia svetlá v horách a
identifikujú ich ako SOS signál. Keď sa ich opýtame spätne, ako ten
signál vyzerá, aby nám ho popísali, nevedia nám povedať. Pritom v
prípade svetiel ide o turistov, ktorí si zle naplánovali túru a v
neskorých nočných hodinách sa vracajú dole aj s čelovkami. Tým, že sú v
pohybe, sa to z diaľky javí ako blikanie. Ešte sa nám nestalo, aby sme
mali nejaký prípad, kedy by to bolo opodstatnené volanie,“ uviedla
riaditeľka operačného strediska.
Veľkou pomocou je v rámci mobilnej aplikácie HZS aj funkcia s názvom Anjel strážny. „Ak ho má niekto nastaveného, má tak nastavenú aj kontaktnú osobu, blízkeho príbuzného, ktorý má možnosť, rovnako ako my, sledovať jeho poslednú polohu. Pokiaľ má ten blízky či známy nejaké podozrenie, že sa mu mohla stať nehoda, úraz, a nevie sa s ním spojiť, zavolá na tiesňovú linku,“ ozrejmila Krajčírová. Ide podľa jej slov o poistku pre človeka v horách v prípade, ak by sa mu niečo stalo a nemohol si zavolať pomoc. „My si vieme v portáli skontrolovať, kde sa ten človek nachádzal a skúsime sa s ním skontaktovať. Ak nie je možný kontakt, a je tam podozrenie, že sa mohlo niečo stať, vysielame záchranárov,“ dodala s tým, že turisti už túto funkciu mobilnej aplikácie používajú bežne.
Počet tiesňových volaní sa v tomto roku počas hlavnej turistickej sezóny, teda od júna do konca augusta, v porovnaní s minulým rokom zvýšil o tretinu. „Najťažším mesiacom bol august, keď sme zaznamenali o 43 percent viac tiesňových volaní v porovnaní s minulými rokmi," ozrejmila riaditeľka Operačného strediska tiesňového volania HZS. Konkrétne prijalo stredisko 575 volaní, týkali sa najmä úrazov, ale aj uviaznutia, vyčerpania a zablúdenia.
