Volko v Tatrách nastúpal 4554 m, strávil aj noc pri sviečkach

ŠTRBSKÉ PLESO 25. októbra - Najlepší slovenský šprintér Ján Volko prekonáva sám seba nielen počas sezóny, ale aj mimo nej. V uplynulých dňoch strávil úradujúci majster Európy do 23 rokov na 200 m v spoločnosti svojej trénerky Nade Bendovej, jej rodiny a ďalších troch atlétov Jána Šubu, Patrika Schneidgena a Andreja Sárköziho vo Vysokých Tatrách a dali si poriadne do tela.

V ťažkom teréne našliapali dovedna 59,2 km, nastúpali 4554 m výškových metrov a celkový čas, počas ktorého atletická partia naberala kondíciu a zároveň obdivovala prekrásnu tatranskú prírodu, bol viac ako 25 hodín.

"Hrebeňovku sme začali minulý týždeň vo štvrtok ráno na Bielej vode, odtiaľ sme išli na chatu pri Zelenom plese, Svišťovku, Skalnaté Pleso a skončili sme na Zamkovského chate. Druhý deň bol asi najnáročnejší, ale krásny. Dostali sme sa na Téryho chatu, cez Priečne sedlo na Zbojnícku chatu a odtiaľ cez Prielom na Sliezsky dom. Zdolávali sme aj dve dvojtisícovky. S batohom na chrbte to nebolo nič jednoduché, no nejako sme to prežili. Vyšlo nám pekné, slnečné počasie. Sobotná túra bola jednoduchšia, lenže už sa rozpršalo. Pokračovali sme zo Sliezskeho domu cez Ostrvu na Popradské pleso, odkiaľ sme sa vyštverali o 750 metrov vyššie na Chatu pod Rysmi,“ opisoval Ján Volko. 

Pri stúpaní na Chatu pod Rysmi, ktorá je najvyššie položená vo Vysokých Tatrách v nadmorskej výške 2250 m, čakala atletickú partiu poriadna zaberačka. V závere túry sa museli všetci popasovať s prevýšením 750 m na iba 5-kilometrovom úseku. "To bol azda najnáročnejší úsek celej hrebeňovky,“ zdôraznil Volko.

V posledný deň halový vicemajster Európy na šesťdesiatke vyliezol na Rysy a odtiaľ, z nadmorskej výšky 2499 metrov, zišiel na Štrbské Pleso o takmer 1200 výškových metrov nižšie. S úľavou si potom vydýchol: bezmála 60 km v ťažkých podmienkach mal úspešne za sebou.

Volko a jeho spoločníci prespávali na vysokohorských chatách: prvú noc na Zamkovského chate, druhú na Sliezskom dome a pred finišom v Chate pod Rysmi. "Poslednú noc sme strávili nielen bez signálu, ale aj bez vody a elektriny - pri sviečkach,“ pridal 20-ročný bratislavský šprintér nevšedný zážitok a na záver doplnil: "Tatranská hrebeňovka bola veru poriadne dlhá. Dala mi svojou náročnosťou zabrať nielen fyzicky, ale aj mentálne. Človek musel neraz zaťať zuby, aby nerezignoval, nevzdal sa a nezišiel radšej do doliny. Zážitkov však mám neúrekom a už sa teším na ďalšiu podobnú akciu."