Prvý masový výskyt Bežca Bratislavského (a aj príbuzných druhov zo šíreho okolia) v roku 2012 bol zaznamenaný 21. januára na pretekoch Zimná desiatka pri centre Eurovea. Takmer jarné počasie prilákalo na štart vyše 470 jedincov, ktorí si merali svoju rýchlosť na trati dlhej 10,2 km. Trasa kopírovala tradičný okruh Niké tréningov. (Niektorí bežci trénujú skupinovo, ale nemá to nič so stádovitosťou iných živočíšnych druhov). Stručne by sa dalo povedať, že od Eurovey po nábrežnej promenáde k Mostu Lafranconi, po ňom na druhý breh Dunaja, po hrádzi späť na Most Apollo a po jeho prebehnutí už čakal cieľ.
Preteky Bežca Bratislavského (ale podľa odborníkov aj všetkých jemu podobných druhov v našich zemepisných šírkach) sa vyznačujú niekoľkými špecifickými znakmi. Prvým je predštartovné blufovanie – jedinci sa predháňajú v tom, kto bol viac chorý, či zranený, teda nemohol pred pretekmi trénovať a ako má málo nabehané. Ak by to bola pravda, naše zdravotníctvo by už niekoľko krát skrachovalo. Druhým je blufovanie po dobehu, kedy sa zlá forma zakrýva krízou na x-tom kilometri.
Dosiahnuté časy naznačujú, že nielen veľkosť ale aj kvalita populácie Bežca Bratislavského sa z roka na rok zväčšuje a čo je potešiteľné výrazne sú zastúpení aj mladí (odborníci najčastejšie hovoria o premene z druhu fanaticus computerus pubertus). Na štarte sa objavil aj veľmi zriedkavý exemplár Bežca Bratislavského – recesista Jaro Sládek. Ten v duchu tradície bežal v maske piráta. Osobne si myslím, že ďaleko viac by sa vynímal v prevleku za cestára. Veď tí sú najviac vidieť, keď nie je sneh...
Ako je už známe, najbližší kalamitný výskyt Bežca Bratislavského je ohlásený na 25. februára (miesto, trať a snáď aj počasie budú rovnaké).