Aby toho starostlivý otecko nemal dosť, na rukách mu vzápätí ´pristála´ Jakubkova mladšia sestrička. Takto ovešaná hlava rodiny naplnila odkaz moderátora 3. ročníka dm ženského behu Romana Juraška o sobotňajšej deľbe práce. Ženy a dievčatá išli bežať svoj beh, a otcovia rodín sa museli postarať o deti. Museli ich strážiť, varovať, vychovávať. Aspoň počas tej chvíle, kým mamy rodín odbehnú svoj čisto ženský beh.
Vo Viedni bežala trikrát, v Bratislave debutovala
Blonďavá Vladimíra Šimoneková so štartovným číslom 297, ktorá žije vo Viedni, neopakovateľnú atmosféru tamojšieho ženského behu pozná veľmi dobre. Na podujatí s bohatou takmer 30-ročnou tradíciou štartovala už trikrát. Elektrizujúce nadšenie, ktoré srší z tridsaťtisícového davu bežiacich žien a dievčat, sa rozhodla preniesť aj na Slovensko, do Bratislavy. Nahovorila sestru a jej kamarátku, aby si vyskúšali sily na tratiach 3. ročníka dm ženského behu.
„Hoci vo Viedni som bežala už trikrát, na Slovensku som práve prežila svoj debut,“ tvrdila štíhla blondínka v bielom tričku.
„Chcela som bežať pod 25 minút, ale nevyšlo to. S časom 25:35 min. som však tiež veľmi, veľmi spokojná. Veď pri takomto podujatí nie je rozhodujúci čas, ale pocit z behu, pocit z toho, že zasa ste pre svoje zdravie niečo užitočné urobili,“ zdôraznila Slovenka, ktorá sa usadila v rakúskej metropole.
„Kým ja som spolu so sestrou bežala iba štyri kilometre, naša kamarátka sa rozhodla, že si to vyskúša rovno na desiatke. Tak sme zostali, aby sme ju povzbudili. Bude to potrebovať,“ vysvetľovala bežkyňa, ktorej aktuálnu bežeckú kondíciu na bratislavskej trati najviac preverili výbehy na Most SNP.
„Aj keď vo Viedni dvakrát do týždňa pravidelne behám, kopcovitú trať nemám rada. Tu to bolo vidieť najmä vtedy, keď som musela bežať na Most SNP smerom do Petržalky a z Petržalky,“ priznala sa Vladimíra Šimoneková, ktorá si na dlhšiu desaťkilometrovú trať ešte netrúfala.
„Dopriala by som vám zažiť ženský beh vo Viedni, keď je v uliciach takmer tridsaťtisíc žien. To je niečo neopakovateľné,“ lúčila sa s nami spokojná Vladimíra, ktorá v kategórii do 39 rokov časom 25:35 min obsadila 174. miesto.
Predbehni samu seba
„Predbehni samu seba.“ Taký hrdý nápis mala na hrudi napísaný Martina Dedinská, poslucháčka 4. ročníka Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK Bratislava. Nápis na chrbte zasa hlásil, že patrí do skupiny bežkýň z FitCurves.
„Nechala som sa strhnúť davovým elánom. Takže sama som zvedavá, čo z toho nakoniec bude,“ objasnila sympatická dievčina so štartovným číslom 222 dôvod, prečo v poslednú septembrovú sobotu prišla na štart 3. ročníka dm ženského behu.
„Ja budem v prvom rade veľmi rada, keď zdravá a celá dobehnem do cieľa,“ reaguje so smiechom čerstvá milovníčka rekreačného behu, ktorá začala pravidelne behať iba v júli 2014.
„Kamarátky z fitnes centra v Petržalke ma nahovorili. Aj do fitnes centra som začala chodiť až v júli. Mala som prázdniny, potrebovala som sa nejako zabaviť. Potrebovala som si vyplniť čas. Tak som tri až päť razy v týždni bola vo ´fitku´, spolu s dievčatami z neho sme trikrát v týždni spolu behali. Nejako ma to chytilo, tak behám,“ pokračovala pol hodinu pred štartom behu na 4 km 21-ročná Martina Dedinská.
Pravdepodobne ju to chytilo naozaj poriadne, lebo svoj životný debut na masovom behu v konkurencii 542 bežkýň premenila na 303. miesto. Potrebovala na to čas 27:06 min. Do cieľa dorazila so stratou 11:16 min za víťaznou Luciou Janečkovou, ktorá v sobotu štyri kilometre prebehla v čase 15:18 min. Navyše, v kategórii žien do 39 rokov sa Martina Dedinská tešila z 246. pozície, čo na dievčinu, ktorá začala behať iba v júli, nie je až také zlé.
V tej istej partii dievčat v bielych tričkách s nápisom „Predbehni samu seba“ na hrudi zažila svoj debut na veľkom bežeckom podujatí aj Lucia Ftáčniková (št. číslo 215), ktorá dokončila ženský beh na 305. mieste v čase 27:06 min. V kategórii bežkýň do 39 rokov sa vo výsledkovej listine posunula ešte vyššie – na 248. priečku.
Chcela dobehnúť – a nebyť posledná v cieli
Ďalšou novickou medzi bežkyňami bola aj Zuzana Bratinová z Ilavy, ktorá 4-kilometrovú trať absolvovala so štartovným číslom 573. „Nahovorila ma kolegyňa,“ začala 23-ročná Zuzana Bratinová rozhovor a ukázala na kamarátku Luciu Mikovú v spomienkovom tričku KEC Pružina z nejakého MTB maratónu.
„Môj cieľ na tomto behu je jasný: dobehnúť do cieľa. Nič iné ma nezaujíma. Neviem, či sa mi to vôbec podarí. Chcem prísť do cieľa – a nechcem byť posledná,“ zdôraznila príležitostná športovkyňa, ktorá behá svoj tréningový úsek dva razy počas týždňa. „Bežať na ženskom behu je pre mňa veľkou výzvou, ktorú som prijala za svoju. Pokúsim sa tie štyri kilometre zdolať. Dúfam, že mi to nebude trvať päťdesiat minút,“ dodala tesne predtým ako sme sa začali rozprávať s iniciátorkou jej účasti na 3. ročníku dm ženského behu. O necelú hodinu bolo jasné, že to s účasťou v Bratislave myslela naozaj vážne. Do cieľa štvorkilometrovej trate dobehla v čase 27:28 min, teda 12:10 min neskôr ako víťazná Lucia Janečková, ale v konkurencii bežkýň obsadila 337. miesto. Takže naozaj nebola posledná. Radosť z jej výkonu mala aj Lucia Miková, ktorá atmosféru ženského behu zažila na vlastnej koži minulý rok a pre neopakovateľný športový zážitok sa na podujatie opäť vrátila. A neprišla sama. Na kratšiu 4-kilometrovú trať dokázala zlákať ešte dve kamarátky. Zuzana Bratinová bola jednou z nich. „Ja by som chcela tento rok zabehnúť čas okolo 25 minút, aby som bola lepšia ako vlani.,“ tvrdila Lucia Miková. Zuzana Bratinová jej sľubovala, že ak ju bude na trati ťahať, ako jej to sľúbila, tak spolu dobehnú až o päťdesiat minút. Ani jedna z nich nemala pravdu. Lucia Miková sľubovaných 25 minút nedokázala ´urobiť´, jej výsledný čas bol 30:27 min, vďaka čomu obsadila 483. miesto. Oveľa lepšie trénovaná slovenská reprezentantka Lucia Janečková jej ušla o 15 minút a deväť sekúnd.
Eva Majorská: „Beh je hojivý balzam na upracovanú hlavu.“
Štartovné číslo 210 a pod ním meno Evulík. Tak to je bývalá trénerka zumby Eva Majorská zo Senca. Aj ona priviedla so sebou kamarátku. Nechcela bežať sama, hoci na dm ženskom behu debutovala. „V minulosti som trochu behala. Naposledy som bežala pred sto rokmi, odvtedy mám pauzu,“ rezolútne vyhlásila plnoštíhla blondínka so širokým úsmevom.
„Kedy to bolo pred sto rokmi? Tento rok na jar. Bežala som Devín – Bratislava – a odvtedy nič. Takže pre mňa je to naozaj sto rokov,“ objasnila Eva, či skôr „Evulík“ svoj pohľad na rýchle plynutie času.
„Pôvodne som začala behať preto, aby som schudla. To bol prvý podnet, prečo som do svojho života zaradila aj beh. Ale potom som zistila, že pri behu si perfektne vyčistím hlavu. Beh je ohromne hojivý balzam na upracovanú hlavu! Preto chudnutie pomocou behu je teraz pre mňa iba sekundárne poslanie. Je to iba akási pridaná hodnota. Rozhodujúce je to výborné čistenie hlavy. Perfektné odreagovanie od každodenných problémov. Beh je pre mňa liek. Som rada, že som začala pravidelne behať. Pomáha mi to najmä po psychickej stránke,“ tvrdila dievčina, ktorá štyri kilometre zabehla v čase 31:13 min.
„Fantastický beh. Super atmosféra! V takej eufórii sa tie preteky nedali ani zabaliť. Museli sme to dobehnúť, aj keby sme nechceli. Fantázia! Som rada, že som tu bola, že som to všetko mohla prežiť na vlastnej koži,“ neskrývala nadšenie a spokojnosť bývalá trénerka zumby, ktorá má už na svojom konte desať kilometrov v rámci ČSOB Bratislava Marathonu i beh okolo Slnečných jazier v Senci.
„Začala som zbierať štartovné čísla, zatiaľ mám tri. Verím, že postupne sa tá moja zbierka pekne utešene rozrastie,“ tvrdila Eva Majorská, ktorá tento rok dala prednosť ženskému behu pred podujatím okolo Slnečných jazier. „A vôbec neľutujem. Som rada, že som si tento rok veľmi dobre vybrala,“ konštatovala cieľavedomá dievčina zo Senca.
„Tento rok som chcela bežať unikátnu štafetu Od Tatier k Dunaju. Aj som bola prihlásená, no nakoniec všetko dopadlo úplne inak. Trať z Jasnej do Bratislavy som absolvovala – ale ako vodička sprievodnej dodávky! Aj to bola poriadna ´zaberačka.´ Viezla som bežcov, ktorí tvorili štafetu občianskeho združenia ´Pacienti s pľúcnou hypertenziou.´ Mala som čo robiť, aby som to všetko zvládla,“ prekvapila nás informáciou húževnatá Senčanka, ktorá sa podľa všetkého nebojí žiadnej životnej výzvy.
„Aj dnes som urobila dobrý skutok. Keď som videla bežkyňu pred sebou, ktorá striedala beh s chôdzou, povzbudila som ju. Chvíľu som ju aj potiahla... Stále som ju nabádala, aby to v žiadnom prípade nevzdala. Vlievala som jej sily. Potešilo ma, keď do pobehnutí prišla za mnou s poďakovaním a priznaním, že bez mojej pomoci by dnešný beh určite nedokončila. Že som jej veľmi pomohla. Človeka taký dobrý skutok poteší,“ opísala niekdajšia trénerka zumby svoje „záchranárske práce“ počas tohoročnej edície dm ženského behu na bratislavskom Moste SNP. Vďaka jej nadšeniu nechýbala v štartovnom poli sobotňajšieho masového podujatia ani Ľubica Kavivanovová z Veľkého Grobu.
„Tiež som na takomto behu prvýkrát. Evka, moja bývalá trénerka zumby, ma presvedčila, či skôr ma sem dotlačila,“ otvorene sa priznala Ľubica Kavivanovová. „Rozhodla som sa, že urobím niečo užitočné pre svoje zdravie. Dva mesiace som každý deň behala, aby som sa na ženský beh dobre pripravila. Aby som ho vôbec dobehla. Bála som sa, aby som si v Bratislave neurobila hanbu, tak som poctivo trénovala. Chcela by som tie štyri kilometre odbehnúť za 31 minút. Taký cieľ som si teraz pred seba postavila,“ pokračovala bývalá zverenkyňa Evy Majorskej. Nakoniec to bol výkon s hodnotou 33:45 min a konečne 525. miesto v konkurencii 542 bežkýň. Medzi ženami do 39 rokov obsadila vo výsledkoch 3. ročníka dm ženského behu 423. miesto.
Ale to nebolo dôležité. Dôležité bolo to ohromné nadšenie, s ktorým Ľubica Kavivanovová opisovala na Hlavnom námestí v Bratislave svoj sobotňajší boj s kilometrami. A tiež slová vďaky, ktoré po dobehnutí do cieľa venovala svojej extrénerke zumby.
„Som nesmierne šťastná, že som sa nechala Evke nahovoriť na tento beh. Bolo to niečo úchvatné! Vďaka nej som zažila nádherné podujatie. Fakt, klobúk dolu pre ňou, že ma sem dostala, že ma sem doslova dotlačila (smiech). Venovala mi nádherný darček, na ktorý do smrti nezabudnem. Ak ma bude ďalej takto presviedčať a motivovať, budúci rok sa prihlásim na desať kilometrov! Prichystám sa na ne,“ vôbec netlmila vlny eufórie, ktoré ju po dobehnutí na bratislavské Hlavné námestie doslova zaplavili.
„Nie, v tej atmosfére, uprostred tej masy fantastických žien, sa nedalo vzdať. Nedalo sa to jednoducho ´zabaliť´. To by som neurobila. Hoci svoju krízu som prežila na Moste SNP, keď sme sa vracali z Petržalky do Starého Mesta. Som však hrdá na seba, že som vydržala až do cieľa. Bol to nádherný beh. O rok, ak budem zdravá, určite prídem,“ dodala bežkyňa z Veľkého Grobu.
Bojovníčka z Michaloviec bežala so zraneným kolenom
Smola na Hlavnom námestí postihla v sobotu popoludní bežkyňu BMSC Bratislava Janu Mrázovú, ktorá o 15:45 h spolu so svojou trénerkou Simonou Gonovou prezentovala na hlavnom pódiu ambície zdolať 4-kilometrovú trať v čase pod 20 minút. Obe svojim plánovaným vystúpením chceli motivovať dievčatá a ženy, ktoré sa chystali na svoj beh, aby ich v budúcnosti napodobňovali, aby tiež pravidelne behali. A nechýbalo veľa, aby mladá posila BMSC nezostala v sobotu iba v nevďačnej úlohe diváka. Znie to neuveriteľne, ale pekná Michalovčanka odbehla sobotňajšiu štvorkilometrovú porciu zo Starého Mesta do Petržalky a späť s čerstvo - a najmä veľmi bolestivo zraneným kolenom!
„Stalo sa to na trampolíne, pri fotení. Zle som doskočila a odnieslo si to koleno. Obnovilo sa mi staré zranenie. Už som ho mala takto poškodené. Bolo to dosť zlé. Veď do štartu behu vtedy, keď sa mi to stalo, zostávalo iba niekoľko minút,“ opísala Jana Mrázová svoje zranenie, ktoré jej zabránilo splniť cieľ, s ktorým na 3. ročník dm ženského behu prišla – a ktorý aj so Simonou Gonovou tesne pred jej úrazom na Hlavnom námestí zverejnili.
Ale ani vyvalené koleno jej nezabránilo bežať štvorkilometrovú trať! Hoci sa o zranenú nohu nemohla poriadne oprieť, dokázala to v neuveriteľnom čase 20:57 min! Vďaka tomuto hrdinskému výkonu obsadila 37. miesto v absolútnom poradí. Jej trénerka Simona Gonová bola v rovnakom čase na 36. mieste. V kategórii žien do 39 rokov bola Simona Gonová tridsiata a Jana Mrázová figurovala o priečku nižšie. Klobúk dole!
„Najhoršie to bolo vtedy, keď som vybiehala na Most SNP, respektíve, keď som zbiehala z neho. Vtedy som bežala, či skôr krivkala so zaťatými zubami a so slzami v očiach. Bolo to veľmi, veľmi zlé. Nevedela som, či dobehnem do cieľa. Beh do kopca a z kopca bol pre mňa veľkým utrpením,“ opisovala svoje sobotňajšie galeje húževnatá bojovníčka so štartovným číslom 376 na bielom bežeckom drese BMSC Bratislava.
„Nie, vzdať som to nechcela. V takejto atmosfére by sa to ani nepatrilo. Chcela som vydržať dovtedy, kým sa bude dať. Simona bežala so mnou, povzbudzovala ma. Ona sa v podstate obetovala pre mňa, lebo to nebol taký beh, aký si ona pôvodne predstavovala. Po štyroch kilometroch, ktoré vlastne iba odkráčala so mnou, išla aj na desiatku. Trápenie so mnou bolo pre ňu veľmi dobrá rozcvička,“ s nadhľadom komentovala Jana Mrázová nezávideniahodnú skúsenosť, ktorú nechtiac zažila v poslednú septembrovú sobotu na 3. ročníku dm ženského behu.
Po DM Behu SPARTAN Race?
Do partie bežkýň, ktoré na veľkom masovom podujatí zažili v sobotu na 3. ročníku dm ženského behu krst ohňom, patrí aj Zvolenčanka Ivana Krajčíková, ktorá túži vyskúšať si svoju kondíciu na pretekoch Spartan Race.
„Nedávno som bola ako dobrovoľníčka na Donovaloch, videla som tieto preteky ako na dlani, rada by som si ich skúsila. Vážne uvažujem, že sa na to dám,“ tvrdila v historickom centre Bratislavy sympatická dievčina, ktorá trinásť rokov tancovala vo folklórnom súbore Poľana vo Zvolene a rovnako dlho chodila aj na základnú umeleckú školu v tomto meste.
„S časom, ktorý som dosiahla na tomto dnešnom behu, som veľmi spokojná. Išla som iba štyri kilometre, pretože som sa k behu vrátila po dlhšej zdravotnej prestávke,“ reagovala na naše otázky študentka 3. ročníka biológie na Prírodovedeckej fakulte UK Bratislava a zanietená rekreačná hráčka volejbalu.
„Rada robím všetky športy, na ktoré mám čas. Pred zdravotnou pauzou som trikrát v týždni pravidelne behala. Beh ma veľmi baví, je to pre mňa vhodný relax. Viem si pri ňom oddýchnuť i dobre vyčistiť hlavu,“ tvrdila 21-ročná rodáčka zo Zvolena, ktorá si z 3. ročníka dm ženského behu odniesla výkon 28:51 min, čo jej v absolútnom poradí stačilo na 418. miesto, ale medzi ženami do 39 rokov sa týmto výkonom posunula na 341. miesto.
Jej dobrá kamarátka Lenka Kožová z Kanianky pri Prievidzi bola ešte rýchlejšia. Členka otužileckého plaveckého združenia Ľadové medvede potrebovala na štyri kilometre pod zatiahnutou oceľovosivou oblohou čas 25:27 min, čo jej vynieslo 238. miesto v absolútnom poradí, medzi bežkyňami do 39 rokov obsadila 193. pozíciu. „Samozrejme, že s dosiahnutým časom som spokojná. Ten výsledok beriem všetkými desiatimi,“ hovorila s úsmevom bežkyňa so štartovným číslom 260.
„Ak budem zdravá, určite prídem aj na budúci rok. Preteky sa mi veľmi páčili. Nadchla ma predovšetkým ich atmosféra a to nadšenie, ktoré panovalo medzi nami ženami nie iba pred štartom, ale aj na trati počas behu – a potom aj v cieli.“ delila sa so svojimi pocitmi 22-ročná rodáčka z Hornej Nitry, ktorá za najkrajší zážitok vyhlásila okamih, keď úspešne dobehla do cieľa.
Katarínu Pokornú - Povzbudzovali na trati aj súperky
Veľmi spokojná s dosiahnutým časom bola aj víťazka behu na 10 km – Katarína Pokorná zo Slávie STU Bratislava, ktorá si vlaňajšie 2. miesto ešte o jeden post zlepšila.
„S víťazstvom a výkonom na tomto behu som veľmi spokojná. Desať kilometrov v čase pod 38:30 ma potešilo, hoci tie prvé kilometre vôbec neboli podľa môjho plánu. Nikola Čorbová nasadila od prvých metrov veľmi rýchle tempo, ktoré mi vôbec nevyhovovalo. Veľmi dlho som ju musela naháňať... Trvalo mi osem kilometrov, kým som ju dostihla. V Sade Janka Kráľa som využila jej menšiu krízu, vďaka ktorej som sa od nej trochu odpútala. Keď som ju predbiehala, povedala mi, že sa necíti dobre, že určite to tempo nevydrží,“ hovorila v cieli spokojná víťazka, ktorú okrem triumfu na 10 km nadchla aj žičlivosť ostatných bežkýň, ktoré jej prvenstvo veľmi želali.
„Páčilo sa mi, že ma ostatné dievčatá povzbudzovali, keď som okolo nich bežala po dunajskej hrádzi. Bolo to od nich pekné, pomohlo mi to. Povzbudilo ma to, vlialo mi to sily, aby som mohla tieto preteky úspešne dokončiť,“ tvrdila Katarína Pokorná a dodala: „Minulý rok som bola na týchto pretekoch druhá, tento rok som vyhrala. Som spokojná, že sa mi to podarilo, z prvenstva sa veľmi teším. Pre mňa osobne je to veľmi cenné víťazstvo.“
Nikola Čorbová: „Zvíťazili všetky ženy, ktoré prišli“
Nikolu Čorbovú slová víťaznej Katky Pokornej v cieli na jej adresu trochu prekvapili: „Že som od úvodu nasadila veľmi rýchle tempo? Vôbec nie. Nemyslím si to. Bežala som podľa seba. Tak ako mi to vyhovovalo. Nezobrala som si ani hodinky, bežala som iba podľa pocitov. Dávala som si pozor, aby som to neprepálila,“ tvrdila Nikola Čorbová s úsmevom. A po krátkej pauze pokračovala: „Viem, že teraz by som mala oddychovať, lebo mám po triatlonovej sezóne, ale nedalo sa. Telo chcelo oddychovať, hlava a srdce nie. Bolo by veľkou škodou, keby som tieto krásne preteky vynechala. Určite by ma to veľmi dlho mrzelo. Uvedomujem si, že som riskovala zranenie, ale nedalo sa inak.“
Nikola Čorbová chcela 3. ročník ženského behu odbehnúť pohodlne a v oddychovom režime. Iba tak pre zábavu a potešenie. Ale nepodarilo sa jej to. Nechala sa strhnúť výbornou atmosférou. Preto neplánovane, ale úspešne zabojovala o stupeň víťazov.
„Aj tréner mi povedal, aby som sa na tomto behu zabavila. Aby som si ho užila, keď už naň musím ísť. On by bol radšej, keby som oddychovala a regenerovala. Sezóna bola dlhá, telo dostalo zabrať. Potrebuje aj oddych a dobrú regeneráciu. Ale inokedy. Nie, keď je v Bratislave ženský beh,“ vysvetľovala nám na bratislavskom Hlavnom námestí Nikola Čorbová.
„S druhým miestom som veľmi spokojná, na preteky som neprišla s tým, že za každú cenu musím stáť na stupni pre víťazov. Napokon, podľa mňa vyhrali všetky ženy, ktoré na tento beh prišli. Víťazkami sú všetky ženy a dievčatá, ktoré prekonali samé seba a na tento náš beh prišli. A vôbec nie je dôležité, či absolvovali štyri, alebo desať kilometrov. Hlavné je, že bežali! Tak som sa k tomu aj stavala. Od začiatku, kým som vládala, som dievčatá na trati povzbudzovala. Burcovala som ich, aby to nevzdávali, aby bojovali,“ zdôraznila 24-ročná triatlonistka a pokračovala: „Zažili sme nádherné preteky, ktoré sa išli v úžasnej atmosfére. Teší ma, že nám vydržalo aj počasie. Som veľmi rada, že som na tento beh prišla. Užila som si ho. Bolo to fajn podujatie. Druhé miesto bolo nad plán.“
Na podujatí spolu štartovalo 922 bežkýň, z ktorých 381 sa rozhodlo absolvovať dlhšiu 10-kilometrovú trať. Výťažok zo štartovného 5015 eur venujú hlavní organizátori podujatia z bratislavskej spoločnosti Be Cool Sport a dm drogerie markt na vybudovanie športového ihriska na bratislavskej Železnej studničke, ktorá sa v poslednom čase stala obľúbenou tréningovou zónou pre všetkých rekreačných bežcov z Bratislavy i blízkeho okolia. Nové športové ihrisko bude miestom ich rozcvičky pred tým, ako vybehnú na svoju tréningovú porciu do okolitého členitého terénu, do tunajšieho lesoparku.
Výsledky 3. ročníka dm ženského behu v Bratislave: Dlhšia trať (10 km, 381 bežkýň): 1. Katarína Pokorná (Slávia STU Bratislava) 38:29, 2. Nikola Čorbová (SR) 38:52, 3. Dana Janečková (BMSC Bratislava ) 41:38, 4. Martina Čibová (She Runs) 42:25, 5. Zuzana Markušková (SR) 44:56, 6. Martina Sopková (SR) 45:34. Kratšia trať (4 km, 541 bežkýň): 1. Lucia Janečková (BMSC Bratislava) 15:18 min, 2. Jana Styková (AC Nové Zámky) 16:12, 3. Jana Mozolániová (Run for Fun) 16:48, 4. Lenka Bosá (She Runs) 17:29, 5. Zuzana Nováčková (Slávia STU Bratislava) 17:33, 6. Monika Ruffiniová (Ženský bežecký klub) 17:40.
