Tento obsah tretích strán nie je zobrazený, kvôli chýbajúcemu povoleniu cookies tretích strán. V prípade, že chcete toto povolenie udeliť, môžete tak spraviť v nastaveniach cookies
Bez tohto súhlasu si môžete obsah otvoriť v samostatnom okne:
https://www.youtube.com/embed/Ea9wQihseEQ
Bez tohto súhlasu si môžete obsah otvoriť v samostatnom okne:
https://www.youtube.com/embed/Ea9wQihseEQ
Pred jedenástimi rokmi absolvovali peklo saharskej vyhne aj dvaja kamaráti z Čiech Petr Šoukal a Roman Hvězda. K rozhodnutiu vyskúšať nástrahy pretekov dospeli po výstupe na Gerlachovský štít. ,,O maratóne mi rozprával kolega z práce, bývalý anglický vojak. Tak som Romana presvedčil, aby sme sa na to dali," vysvetlil Šoukal. Obaja sa pustili do príprav, začali pravidelne behávať. Potom stačilo zaplatiť štartovné tritisícdvesto eur a vybrať sa do Maroka.
,,Ešte pred štartom sme čelili takej silnej pieskovej búrke, že nám roztrhala stan," zaspomínal si Šoukal. ,,V batohu som mal jedlo na šesť dní, najmä energetické tyčinky a stravu v prášku. Ďalej spacák, oblečenie, lieky, sérum proti hadiemu jedu, svetlicu a píšťalku, keby som sa stratil. Trať však bola dobre značená. Väčšinou sa dalo orientovať podľa stôp pretekárov predomnou, občas pomohol kompas. Prídel vody bol limitovaný. Kto si vzal viac, dostal trestné minúty. Ja som si však úplne vystačil. Každých desať kilometrov sme si mohli vymeniť vodu vo fľašiach za čerstvú."
Petra Šoukala zastihla kríza na tretí a štvrtý deň. ,,Úplne som si zničil nohy. Najhorší bol piesok v topánkach, ktorý fungoval ako brúsny papier. Proti tomu nebolo pomoci." Aj telo Romana Hvězdu dostalo zabrať. Svoje útrapy opísal v denníku: ,,Asi päť kilometrov pred cieľom sa mi pustila z nosa krv. Bolo jasné, že nápor štrnástich hodín sa musí niekde prejaviť, ale strácať krv pri totálnej únave organizmu nie je sranda. Nos som si upchal všetkým, čo som našiel vo vrecku, čo mi výrazne skomplikovalo dýchanie. Vravel som si: Akú môže mať krv energetickú hodnotu?“.
História pretekov eviduje zatiaľ jedinú obeť. Francúz Bernard Jule zomrel na infarkt. Pár hodín predtým dobehol v dobrej nálade do cieľa 70-kilometrovej etapy. Ráno ho objavili mŕtveho v stane.
Výnimočný je príbeh talianskeho olympijského víťaza v modernom päťboji Maura Prosperiho. V roku 1994 figuroval priebežne na siedmej priečke, keď ho v púšti zastihla silná piesková búrka. Omotal si okolo tváre uterák a našiel útočisko v kríkoch. Keď búrka ustala, policajt zo Sicílie zistil, že sa stratil. Vo fľaši mu zostalo už len pár hltov vody. Po troch dňoch putovania púšťou, keď už začal blúzniť od smädu, chytil dvoch malých netopierov a vypil ich krv. Ďalšie dni pil vlastný moč. Presvedčený o tom, že sa nachádza v beznádejnej situácii, napísal kúskom uhlíka manželke list na rozlúčku a pokúsil sa podrezať si žily. Krv však bola príliš hustá. Napokon ho objavili kočovní Tuarégovia, ktorí ho dopravili do najbližšej dediny.
Prosperi strávil v púšti deväť dní, schudol trinásť kilogramov. Napriek otrasnému zážitku sa na Marathon Des Sables ešte dvakrát vrátil a preteky dokončil. Odmenou mu bol dobrý pocit a medaila.
Pálivé slnečné lúče, nekonečné pieskové duny, hady a dotieravý hmyz. Ako na Rely Dakar. Akurát, že toto púštne dobrodružstvo musíte zvládnuť po vlastných.
