Pandémia však „kosila“ jeden scenár pretekov za druhým. Najľahšia cesta by bola preteky úplne zrušiť. Organizátori však nerezignovali. Štvorlístok STaRZ, SAZ, SOŠV, Be Cool v rýchlo sa meniacej situácii spoločne hľadal čo najvýhodnejšie riešenie, ako si pripomenúť storočnicu behu, ktorý nestopla II. svetová a ani studená vojna. Päť dní pred štartom však prišiel lockdown a z krásneho behu s neopakovateľnou atmosférou ostal len – virtuálny.
No nie tak celkom. V nedeľu 28. novembra 2021 pred desiatou malo byť na parkovisku pod devínskym bralom opäť veselo a rušno ako v úli. Namiesto tisícov bežcov čakajúcich na štart sa pár minút pred dvanástou „motalo“ pod hradom zopár nadšencov, ktorí sa chystali uctiť si storočnú tradíciu „Devína“ tým, že na takmer 12-kilometrovú odprevadia symbolické kvarteto bežcov.
Ešte krátko predtým však starostka Devína Ľubica Kolková s riaditeľom STaRZ Ladislavom Križanom, viceprezidentom SAZ Ladislavom Asványim a Jozefom Pukalovičom z agentúry Be Cool vodou zo sútoku Moravy a Dunaja pokrstili publikáciu Miroslava Hazuchu s názvom „Slovenský bežecký klenot“ mapujúcu sto rokov Národného behu Devín – Bratislava.
Presne vo chvíli, keď sa ručička hodiniek posunula minútu za pravé poludnie, zaznel štartový výstrel. Nie z dela, ako bolo v posledných rokoch zvykom, ale len z obyčajnej štartovej pištole. Dlhoročný hlavný rozhodca „Devína“ Ján Koštial poslal do centra Bratislavy štvoricu zastupujúcu nielen štyri inštitúcie, ktoré 73. ročník spoločne pripravovali, ale všetkých bežcov, od rekreačných až po vrcholových, ktorí od 24. apríla 1921 až doposiaľ tvorili úžasnú históriu Národného behu Devín – Bratislava. A nielen ich: bežali aj na počesť a na znak úcty k stovkám známych i menej známych ľudí v zákulisí, ktorí sa o zrod a takisto udržanie peknej tradície až do dnešných dní zaslúžili.
Slovenský atletický zväz a špičkových bežcov reprezentovala Lucia Pelikánová, ktorá v poslednom klasickom ročníku „Devína“ v apríli 2019 ešte pod dievčenským menom Kovalančíková skončila tretia. Slovenská šampiónka v behu do vrchu a víťazka Bežeckého pohára SAZ 2021, ktorá je v „civile“ zdravotná sestra, však bežala aj za tisíce svojich kolegov bojujúcich v nemocniciach s pandémiou ochorenia COVID-19.
Tento obsah tretích strán nie je zobrazený, kvôli chýbajúcemu povoleniu cookies tretích strán. V prípade, že chcete toto povolenie udeliť, môžete tak spraviť v nastaveniach cookies
Bez tohto súhlasu si môžete obsah otvoriť v samostatnom okne:
https://www.ta3.com/embed/20211128-hw-4f3df9d9-e30d-4970-9463-2ae6b09a5834
Bez tohto súhlasu si môžete obsah otvoriť v samostatnom okne:
https://www.ta3.com/embed/20211128-hw-4f3df9d9-e30d-4970-9463-2ae6b09a5834
„Bol to veľmi milý a pekný symbolický beh. Som nesmierne rada, že som bola pri tom a v roku stého výročia som si Devín – moju srdcovku – odbehla klasicky, aj keď nesúťažne. Dúfam, že na budúci rok už v tradičnom aprílovom termíne pobežíme všetci spolu. Možno nás nebude 6,5-tisíc, ale bolo by fajn, keby sme z Devína do Bratislavy absolvovali už riadne preteky,“ želala si Lucia Pelikánová.
Za Správu telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta SR (STaRZ), ktorá je hlavným organizátorom od roku 1992, a tiež mesto Bratislava, bežal v nedeľu symbolicky starosta bratislavskej mestskej časti Záhorská Bystrica Jozef Krúpa, vášnivý hobby bežec a pravidelný účastník „Devína“. „Pre mňa je to najtradičnejšie bežecké podujatie, ktoré som od svojej štyridsiatky takmer ani raz nevynechal. Fakt, že som bol v štvorici, ktorá dostala šancu zabehnúť si v súčasnej situácii historické preteky aj reálne, je úžasná vec. Veľmi si vážim, že mesto Bratislava a STaRZ vybrali práve mňa. Som presvedčený, že Devín sa čoskoro vráti do svojej pôvodnej podoby. Tak ako sme teraz bežali štyria, verím, že na budúci rok nás bude aspoň 4-tisíc,“ nádejal sa Jozef Krúpa.
Vrcholových športovcov – olympionikov (veru, aj takých je s históriou podujatia spojených neúrekom), Slovenský olympijský a športový výbor a takisto aj nežnejšie pohlavie zastupovala lukostrelkyňa Alexandra Longová. „Som nadšená, je to pre mňa obrovská pocta. Teším sa, že som mohla podporiť takúto krásnu myšlienku a našich zdravotníkov. Beh je pre mňa síce len doplnkový šport, ale behám až šesťkrát týždenne – aj vďaka môjmu psíkovi-dalmatíncovi,“ prezradila Alexandra.
Pocta bežať sa ušla aj Petržalčanovi Júliusovi Lanátorovi. Od roku 1982 nechýbal ani na jednom ročníku. Vitálny 69-ročný pán, ktorý sa stále udržiava vo výbornej kondícii a absolvoval vyše 500 bežeckých pretekov, zastupoval generáciu bežcov, ktorá sa s „Devínom“ zoznámila na prelome 70. a 80. rokov.
Vrcholových športovcov – olympionikov (veru, aj takých je s históriou podujatia spojených neúrekom), Slovenský olympijský a športový výbor a takisto aj nežnejšie pohlavie zastupovala lukostrelkyňa Alexandra Longová. „Som nadšená, je to pre mňa obrovská pocta. Teším sa, že som mohla podporiť takúto krásnu myšlienku a našich zdravotníkov. Beh je pre mňa síce len doplnkový šport, ale behám až šesťkrát týždenne – aj vďaka môjmu psíkovi-dalmatíncovi,“ prezradila Alexandra.
Pocta bežať sa ušla aj Petržalčanovi Júliusovi Lanátorovi. Od roku 1982 nechýbal ani na jednom ročníku. Vitálny 69-ročný pán, ktorý sa stále udržiava vo výbornej kondícii a absolvoval vyše 500 bežeckých pretekov, zastupoval generáciu bežcov, ktorá sa s „Devínom“ zoznámila na prelome 70. a 80. rokov.
„Keď sa syn dopočul, že sa plánuje manifestačný beh stovky osobností, skontaktoval sa s organizátormi. Zrejme ich môj osud spojený s Devínom zaujal natoľko, že som sa napokon dostal až medzi štvoricu, ktorá dnes bežala – za všetkých,“ vravel nadšený Július Lanátor. „O tom, že pobežím aj ja, som sa dozvedel veľmi kuriózne. Sledoval som na TA3 debatu s pánom riaditeľom STaRZ Križanom. Prezradil, že pobeží aj jeden sedemdesiatnik, ktorý nevynechal ani jeden ročník od roku 1982. Meno však nepadlo. Kto to môže byť, premýšľal som. Takých nás veru nie je veľa. Vôbec som netušil, že ide o mňa. Povedal som si: však sa to dozviem na druhý deň z novín. Vzápätí mi zavolal syn, že dal na mňa organizátorom tip a vybrali ma.“
Hoci už Július Lanátor zďaleka nebehá tak rýchlo ako kedysi (má na konte aj maratón za 3:32 h), počas nedeľného behu v ležérnom „šestkovom“, chvíľami „sedmičkovom tempe“, spomínal na všeličo, čo sa mu v mysli v spojení s Národným behom Devín – Bratislava či jeho bežeckou kariérou postupne vynáralo.
Napríklad ako bežcov kedysi ľudia zo záhrad za Devínom núkali vínkom či dokonca štamperlíkom ostrého, ako na Riviére vyhrávala kapela, ako svoje prvé dva ročníky „Devína“ odbehol vo futbalových kopačkách so štupľami, ako neznášal dlhú cieľovú rovinku od Lanfranconi („Už som videl UFO a vedel som, že cieľ nie je ďaleko, a hoci som bežal ako o dušu, vôbec sa nepribližoval…“)
Odkrajujúc meter za metrom pán Lanátor spomínal na ročníky s ostnatým drôtom pozdĺž trate, na povzbudzujúcich pohraničníkov, rozprával svoje zážitky, keď behával v partii okolo neúnavného Janka Jakubca, s úctou hovoril o skvelom hobbíkovi Ladislavovi Findlovi, ktorý neraz podkuroval atlétom, a aj o ďalších výborných bežeckých veteránoch Vladovi Cíchovi („Škoda, že nebeží aj on, má na konte o jeden ročník Devína viac ako ja…“) a nezmarovi Vilkovi Novákovi, ktorý na budúci rok oslávi osemdesiatku, no stále behá neskutočne rýchlo.
Hoci už Július Lanátor zďaleka nebehá tak rýchlo ako kedysi (má na konte aj maratón za 3:32 h), počas nedeľného behu v ležérnom „šestkovom“, chvíľami „sedmičkovom tempe“, spomínal na všeličo, čo sa mu v mysli v spojení s Národným behom Devín – Bratislava či jeho bežeckou kariérou postupne vynáralo.
Napríklad ako bežcov kedysi ľudia zo záhrad za Devínom núkali vínkom či dokonca štamperlíkom ostrého, ako na Riviére vyhrávala kapela, ako svoje prvé dva ročníky „Devína“ odbehol vo futbalových kopačkách so štupľami, ako neznášal dlhú cieľovú rovinku od Lanfranconi („Už som videl UFO a vedel som, že cieľ nie je ďaleko, a hoci som bežal ako o dušu, vôbec sa nepribližoval…“)
Odkrajujúc meter za metrom pán Lanátor spomínal na ročníky s ostnatým drôtom pozdĺž trate, na povzbudzujúcich pohraničníkov, rozprával svoje zážitky, keď behával v partii okolo neúnavného Janka Jakubca, s úctou hovoril o skvelom hobbíkovi Ladislavovi Findlovi, ktorý neraz podkuroval atlétom, a aj o ďalších výborných bežeckých veteránoch Vladovi Cíchovi („Škoda, že nebeží aj on, má na konte o jeden ročník Devína viac ako ja…“) a nezmarovi Vilkovi Novákovi, ktorý na budúci rok oslávi osemdesiatku, no stále behá neskutočne rýchlo.
Jedenásť a pol kilometra ubehlo rýchlo, hoci tempo bolo len symbolické. Štvorica bežcov za jeden a štvrť hodiny dorazila na Vajanského nábrežie. Pri Propelleri ju vítali tí, ktorí ich v Devíne vyprevádzali na štart. Žiadne nadšene tlieskajúce davy. Iba hŕstka neúnavných a verných, ktorí sa v roku 2021 zaslúžili o to, že tradícia Národného behu Devín – Bratislava ďalej žije.
Napríklad aj viceprezident SAZ Ladislav Asványi: „Som rád, že v aktuálnej zložitej situácii sa aspoň niečo podarilo zorganizovať. Každý, kto nejako prispel k tomu, že tradícia Národného behu Devín – Bratislava pokračuje, si zaslúži obdiv,“ zdôraznil neúnavný podporovateľ slovenského športu. „Tento beh má nesmierne hlbokú myšlienku, a myslím si, že bolo dôležité, aby sme si aspoň takto pripomenuli jeho storočnicu. Bežci ho majú radi. Milo ma prekvapilo, že už po 10 dňoch bolo prihlásených 2300 ľudí, aj keď bola podmienka, že musia byť zaočkovaní. To je naozaj veľká vec! A som presvedčený, že ak by neprišiel lockdown, dostali by sme sa aj na plánovaných 3000 bežcov.“
Veľké penzum práce odviedol v príprave storočnicového „Devína“ bratislavský STaRZ na čele s riaditeľom Ladislavom Križanom. V sobotu si odbehol svojich virtuálnych 11,5 km a v nedeľu už organizoval symbolický beh. „Chcem sa všetkým poďakovať, že sme to aj v zložitej situácii zvládli a tradícia Národného behu Devín – Bratislava môže v roku 2022 pokračovať. Dnes a aj v predošlých dňoch sme videli, ako vyzerá súdržnosť, schopnosť spojiť sa, spolupracovať a nevzdávať sa,“ pripomenul Ladislav Križan, ktorý podujatie z pozície šéfa STaRZ pripravoval prvý raz. „Ukázalo sa, že je extrémne dôležité nielen predvídavo plánovať, ale aj kreatívne improvizovať. Ďakujem všetkým spoluorganizátorom, že sa to podarilo aspoň v tejto podobe.“
Napríklad aj viceprezident SAZ Ladislav Asványi: „Som rád, že v aktuálnej zložitej situácii sa aspoň niečo podarilo zorganizovať. Každý, kto nejako prispel k tomu, že tradícia Národného behu Devín – Bratislava pokračuje, si zaslúži obdiv,“ zdôraznil neúnavný podporovateľ slovenského športu. „Tento beh má nesmierne hlbokú myšlienku, a myslím si, že bolo dôležité, aby sme si aspoň takto pripomenuli jeho storočnicu. Bežci ho majú radi. Milo ma prekvapilo, že už po 10 dňoch bolo prihlásených 2300 ľudí, aj keď bola podmienka, že musia byť zaočkovaní. To je naozaj veľká vec! A som presvedčený, že ak by neprišiel lockdown, dostali by sme sa aj na plánovaných 3000 bežcov.“
Veľké penzum práce odviedol v príprave storočnicového „Devína“ bratislavský STaRZ na čele s riaditeľom Ladislavom Križanom. V sobotu si odbehol svojich virtuálnych 11,5 km a v nedeľu už organizoval symbolický beh. „Chcem sa všetkým poďakovať, že sme to aj v zložitej situácii zvládli a tradícia Národného behu Devín – Bratislava môže v roku 2022 pokračovať. Dnes a aj v predošlých dňoch sme videli, ako vyzerá súdržnosť, schopnosť spojiť sa, spolupracovať a nevzdávať sa,“ pripomenul Ladislav Križan, ktorý podujatie z pozície šéfa STaRZ pripravoval prvý raz. „Ukázalo sa, že je extrémne dôležité nielen predvídavo plánovať, ale aj kreatívne improvizovať. Ďakujem všetkým spoluorganizátorom, že sa to podarilo aspoň v tejto podobe.“
Technickú stránku Národného behu Devín – Bratislava mal v storočnicovom roku na starosti zohratý tím z agentúry Be Cool, ktorá počas roka pripravuje viacero bratislavských bežeckých podujatí vrátane ČSOB Bratislava Marathon.
„Hoci doba behaniu ani športu nepraje, je extrémne dôležité zachovať aj pre ďalšie generácie hodnoty, ktoré tu pretrvali desaťročia. Myslím si, že Národný beh Devín – Bratislava znamená kus nezanedbateľnej – a nielen športovej – histórie Bratislavy i celého Slovenska,“ prízvukoval Jozef Pukalovič. Aj on so svojím tímom – podobne ako Ladislav Križan – mal „devínsku“ premiéru.
Národný beh Devín – Bratislava sa nedeľným symbolickým behom štvorice „vyvolených“ neskončil. Virtuálne sa behá až do pondelka večera, prihlásiť sa je možné ešte do nedeľnej polnoci. Celý výťažok zo štartovného pôjde na pomoc zdravotníkom v nemocniciach bojujúcim s ochorením COVID-19. Na virtuálny „Devín“ sa prihlásilo zatiaľ 2542 bežcov, 2384 na klasický na trati 11,5 km plus 158 na tzv. malý na 2,8 km. Okrem Slovákov sa k oslavám storočnice tohto jedinečného podujatia pridali aj bežci v Česku, Maďarsku, Nemecku, Rakúsku, Rumunsku, Rusku, Španielsku, Ukrajine, Veľkej Británii, ba dokonca aj v Ekvádore.
„Hoci doba behaniu ani športu nepraje, je extrémne dôležité zachovať aj pre ďalšie generácie hodnoty, ktoré tu pretrvali desaťročia. Myslím si, že Národný beh Devín – Bratislava znamená kus nezanedbateľnej – a nielen športovej – histórie Bratislavy i celého Slovenska,“ prízvukoval Jozef Pukalovič. Aj on so svojím tímom – podobne ako Ladislav Križan – mal „devínsku“ premiéru.
Národný beh Devín – Bratislava sa nedeľným symbolickým behom štvorice „vyvolených“ neskončil. Virtuálne sa behá až do pondelka večera, prihlásiť sa je možné ešte do nedeľnej polnoci. Celý výťažok zo štartovného pôjde na pomoc zdravotníkom v nemocniciach bojujúcim s ochorením COVID-19. Na virtuálny „Devín“ sa prihlásilo zatiaľ 2542 bežcov, 2384 na klasický na trati 11,5 km plus 158 na tzv. malý na 2,8 km. Okrem Slovákov sa k oslavám storočnice tohto jedinečného podujatia pridali aj bežci v Česku, Maďarsku, Nemecku, Rakúsku, Rumunsku, Rusku, Španielsku, Ukrajine, Veľkej Británii, ba dokonca aj v Ekvádore.
