Načítavam...
Beháme.sk
Zvoľte veľkosť písma:
AaAaAaAaAa
Beháme.sk

V Českých Budějoviciach rozdávali medaily mladé hostesky, srdečné gratulácie riaditeľ pretekov

V Českých Budějoviciach  rozdávali medaily mladé hostesky, srdečné gratulácie riaditeľ pretekov
V treťom ročníku Mattoni ½ Maratónu v Českých Budějoviciach bolo všetko dopredu dôkladne prichystané na to, aby metropola južných Čiech zažila polmaratón s časom pod jednu hodinu. Zárukou tohto výsledku mal byť predovšetkým majster sveta v polmaratóne Geoffrey Kipsang Kamworor z Kene, vzácne rovinatá trať a dohodnutí vodiči. Tiež z Kene! Dvaja vodiči mali pomôcť úradujúcemu majstrovi sveta v polmaratóne Kamwororovi dostať sa do elitnej dvanástky vytrvalcov, ktorí tento rok dokázali trať polmaratónu odbehnúť v čase pod jednu hodinu. Podľa odborníkov práve výkon pod 60 minút je pri polmaratóne poznávacím znakom svetovej extratriedy.


Svetovému šampiónovi v polmaratóne chýbalo deväť sekúnd na pokorenie hodinovej hranice


Úradujúci majster sveta v polmaratóne z tohoročného šampionátu v Kodani si do Českých Budějovíc priviezol vlastných vodičov, ktorí mu mali k tomuto cieľu pomôcť. Prvých desať kilometrov mali spolu diktovať tempo, mali rozbehnúť polmaratón tak, aby Kamworor mohol potom v druhom kole úspešne útočiť na hranicu extratriedy.

Dalo by sa povedať, že všetko sedelo do posledného detailu. Pravda až na jednu podstatnú výnimku. Vysoká horúčava bola proti týmto spoločným česko-keňským plánom! V čase štartu o 19.00 h bolo v sobotu 7. júna v meste pod Čiernou vežou plus 26 stupňov! A práve táto vysoká teplota vyžmýkala z afrických bežcov naakumulovanú energiu. Hoci od štartu bežali v rezkom tempe, postupne sa dvanásťčlenná skupina Afričanov začala trhať a na piatom kilometri bežali s Kamwororom už iba dvaja vytrvalci z Afriky. Od šiesteho kilometra už bežal majster sveta úplne sám. Mladý Keňan svojim úvodným ostrým tempom nečakane a neplánovane zmenil dohodnutý scenár a polmaratón na brehoch Vltavy a Malše sa zmenil na jeho veľký sólokoncert. Bola to jeho sólová jazda, ktorá ho však stála veľmi veľa síl. A práve tie mu chýbali v úplnom závere, keď svoj konečný čas chcel stlačiť pod jednu hodinu. Už sa to nepodarilo. A pritom iba deväť sekúnd mu chýbalo k tomu, aby to dokázal.



„Samozrejme, všetci sa pozastavujú nad tým, že my bežci z Afriky hovoríme o nepríjemnej horúčave. Áno sme z horúcej Afriky. Pre nás by teda veľká horúčava nemala byť problém. Ale je. Pretože, napríklad, ja konkrétne trénujem v nadmorskej výške 1800 metrov nad morom. Tam takto teplo nie je. Preto mi teplé počasie nevyhovuje. Radšej mám taký chládok, v akom som bežal druhú časť polmaratónu. Teplota už klesla, vtedy sa už lepšie bežalo. Len škoda, že vtedy som už ulicami mesta bežal úplne sám,“ objasnil 21-ročný Kamworor dôvody, prečo mu k naplneniu stanoveného cieľa chýbalo tých deväť sekúnd.

Deväťsekundové manko pre vstup do extratriedy hnevalo aj riaditeľa pretekov Carla Capalba


Zmiešané pocity z nenaplnených ambícií sa dali vyčítať aj z tváre iniciátora a hybnej sily celého seriálu RunCzech Carla Capalba. Zakladateľ pražského maratónu, ktorý tento rok oslávil dvadsaťročné jubileum svojho vzniku, v rozhovore priznal, že určení vodiči nesplnili svoju úlohu na sto percent. Neurobili svoju prácu tak, ako si to organizátori predstavovali.

„Samozrejme, uznávam, že prvú polhodinu bolo veľmi teplo, že sa bežcom zle držalo dopredu dohodnuté tempo, ale mohli vydržať aspoň desať kilometrov. Oni však nesplnili svoju úlohu - a od šiesteho kilometra bežal Kamworor sám. Už mu nemal kto pomôcť. Darmo ho diváci tlačili dopredu, už to na ten čas, po ktorom sme všetci túžili, nevyšlo. Škoda, lebo trať v Budějoviciach je na dosahovanie rekordných časov ako stvorená. Beží sa po rovine, diváci okolo trate sú senzační, všetko by malo elitným bežcom hrať do kariet. Teraz nám to pokazila horúčava. Škoda, majstrovi sveta chýbalo veľmi málo, aby išiel pod jednu hodinu,“ pomaly a veľmi zreteľne rozprával 56-ročný rodák spod Vezuvu. V jeho prejave bolo cítiť, že vo vnútri zápasí s pretlakom silných emócií.

„Chceli sme o polmaratóne v Budějoviciach dať vedieť do sveta, no nepodarilo sa to celkom podľa našich predstáv. Daniel Chebii, ktorý pred dvoma rokmi na prvom ročníku dosiahol čas 59:49 min, nadstavil latku náročnosti veľmi vysoko! A my ju neradi podliezame. Krajšie je, keď ju prekonávame dobrým výsledkom a časom. Čo sa nepodarilo tento rok, možno dokážeme v budúcom ročníku. Kamworor sľúbil, že príde. Určite bude chcieť zložiť úspešnejší reparát. Trať i mesto sa mu zapáčilo, ľudia v Budějoviciach ho nadchli svojou priazňou, ktorú mu prejavovali na každom kroku,“ vysvetľoval Carlo Capalbo svoje pocity a pripomenul, že výborní diváci, ktorí bežcov v hojnom počte povzbudzovali nie iba v epicentre diania na Námestí Přemysla Otakara II. , ale aj pozdĺž viac ako 21-kilometrovej trati, sú veľkou devízou tohto bežeckého podujatia v centre Českých Budějovíc.



„Diváci boli obdivuhodní. Stále nám tlieskali. Povzbudzovali nás. Všade, po celej trati, to na iných polmaratónoch nebýva zvykom. Sme veľmi radi, že mesto žilo týmto polmaratónom. Teší nás, že nám ľudia tak fandili. Boli senzační. Rád sa do tohto mesta v budúcnosti vrátim. Možno sa mi to podarí už o rok,“ zložil poklonu fanúšikom víťaz 3. ročníka Mattoni ½ Maratónu v Českých Budějoviciach Geoffrey Kamworor.

Najrýchlejší Slovák Július Korčok časom 1:18:18 skončil na 18. mieste


Vo chvíli, keď na bohato zaplnených tribúnach okolo cieľovej brány neďaleko Samsonovej fontány doznievala vlna nadšenia a veľkej eufórie z toho, že 3. ročník českobudějovického polmaratónu už majú úspešne za sebou až piati Česi, sa na modrom koberci objavil štíhly bežec v žltom drese, ktorého bielu šiltovku zdobil malý slovenský znak.

Na rozdiel od predchádzajúcich bežcov, ktorých privítali v cieli, nemal na štartovnom čísle 267 svoje meno, čo moderátor okomentoval tvrdením, že hneď za elitnou skupinou 15 – 16 bežcov začínajú dochádzať do cieľa aj menej známi vytrvalci. Pre fanúšikov slovenskej atletiky môže byť potešením, že prvým z takto označených bežcov bol 36-ročný Július Korčok z bratislavského klubu Hraj na tie nohy. Mladší brat prezidenta Slovenského atletického zväzu (SAZ) Petra Korčoka svoju českobudějovickú misiu naplnil v čase 1:18:18 h, vďaka čomu obsadil 18. miesto.



Július Korčok v silnej konkurencii pretekárov z 31 krajín bol zástupcom iba siedmej krajiny, ktorej bežci sa ocitli v elitnej dvadsiatke českobudějovického polmaratónu! Jeho výkon bol hodný pozornosti aj preto, že prvých sedem miest si pre seba vyhradili zástupcovia bežeckej veľmoci - Kene! Najlepší Európan Derek Hawkins z Veľkej Británie bol ôsmy. Majster Európy v krose z roku 2012 v Budapešti Andrea Lalli z Talianska uzatváral Top 10 výsledkovej listiny. Skúsený 31-ročný Ukrajinec Ivan Babaryka skončil na 12. mieste.

Pätica Čechov dobehla postupne na 13. až 17. mieste, pričom najrýchlejší bol českobudějovický 29-ročný rodák a dlhoročný reprezentant ČR Jan Kreisinger (1:08:52). O dve minúty pomalší ako zverenec Róberta Štefka bol Petr Pechek, o tri minúty neskôr za Kreisingerom dobehol Jiří Homoláč.

Práve na týchto priečkach mohol skončiť aj Július Korčok, ktorého v ceste za sľubným výkonom a výsledkom na 15. kilometri zabrzdili nečakané pochody v žalúdku.

„Až do pätnásteho kilometra sa mi bežalo veľmi dobre. Mal som určený svoj cieľ, tempo okolo 3:40 min, v ktorom sa bežalo prvých desať kilometrov, mi vyhovovalo. Cítil som sa dobre. Škoda, že po 15. kilometri som musel tempo spomaliť, lebo nebyť trucujúceho žalúdka a potreby riešiť ho, mohol som urobiť čas pod 1:17 min, s čím by som bol spokojný,“ rekapituloval v cieli dianie na viac ako 21-kilometrovej trati slovenský vytrvalec.

„Nedávno som bežal polmaratón v Taliansku pri Benátkach a v Rakúsku, v Salzburgu. V Taliansku som dosiahol čas 1:17:39, v Rakúsku som bol presne o minútu pomalší. Zistil som, že som v celkom dobrej športovej forme, tak som ju chcel ešte na nejakom dobrom polmaratóne zužitkovať. Preto som prišiel do Českých Budějovíc. Trať sa mi páčila, konkurencia bola dobrá, tempo pretekov diktovala od štartu silná skupina bežcov z Kene, škoda, že bolo tak teplo. Všetci sme na trati bojovali s teplom. Ak by sme štartovali o hodinu neskôr, bolo by to ideálne, lebo druhé kolo sa už išlo v prijateľnejšom počasí. Už bol aj chládok, v meste zasa trochu aj tieň,“ konštatoval Julius Korčok, ktorému tréningové plány robí starší brat, bývalý výborný slovenský chodec a trojnásobný olympionik.

„Čo ma čaká po týchto pretekoch? Pravdepodobne si teraz už dám od súťaženia kratšiu prestávku. Brat chce, aby som išiel majstrovstvá Slovenska na dráhe. Takže prípravu zameriam týmto smerom. A tiež sa už budem chystať na jesennú časť sezóny. Na maratón v Banskej Bystrici a v Košiciach. V Banskej Bystrici pôjdem určite polmaratón, nad MMM v Košiciach ešte uvažujem. Zatiaľ nemám vyjasnené, či pôjdem polmaratón, alebo maratón. O všetkom sa rozhodne počas letnej prípravy. Uvidím, ako mi bude zdravie slúžiť, do akej športovej formy sa nakoniec dostanem,“ dodal Július Korčok, ktorého v Českých Budějoviach sprevádzali na trati polmaratónu krajania - bratranci Peter a Šimon Wahlandtovci a Radoslav Gregáň. V meste pod Čiernou vežou strávili dva dni.

Štyristo Čechov chce štartovať na slávnom maratóne v New Yorku


Kým Július Korčok a ďalší slovenskí vytrvalci zameriavajú športovú prípravu na jubilejný ročník MMM v Košiciach, českí bežci majú pred sebou oveľa lákavejší cieľ. Dvadsať z nich sa totiž môže predstaviť na tohoročnej edícii slávneho maratónu v New Yorku! Aspoň tak znie ponuka, ktorú zo zámoria dostali organizátori Pražského maratónu. Dôvodom takej americkej ústretovosti je aj fakt, že práve svetoznámy maratón v New Yorku sa stal hosťujúcimi pretekami, ktorých výsledky sa budú započítavať do konečného hodnotenia celoročného seriálu RunCzech bežeckej ligy 2014. Tento rok spomínaný seriál pozostáva zo siedmich českých podujatí a novembrového maratónu v New Yorku.

„Podmienkou, aby sa bežec mohol uchádzať o šancu štartovať v New Yorku, je účasť na minimálne štyroch akciách tohoročnej série bežeckej ligy Run Czech. Doteraz máme takých bežcov štyristo. A vstupeniek iba dvadsať... Tak budeme musieť vymyslieť ešte nejakú ďalšiu dodatkovú súťaž, aby sme to mohli vyriešiť,“ povedal Carlo Capalbo na margo veľkej českej odozvy na lukratívnu ponuku z New Yorku.



„Prvýkrát v bohatej histórii maratónu v New Yorku sa stalo, že by organizátori prizvali bežcov z iných krajín práve takouto formou. A už vôbec nie z Európy. Veľmi si vážime, že práve česká séria pretekov dostala také veľké a významné privilégium. Je to ocenenie našej dvadsaťročnej systematickej práce, čo si veľmi vysoko vážime. Spolupracovať s New Yorkom, kde beží 40 000 ľudí, je pre nás veľkou poctou,“ zdôraznil Carlo Capalbo, ktorému pri rozhovore o blížiacom sa newyorskom maratóne (2. novembra) nezmizol úsmev z tváre. Aspoň vtedy zabudol na tých nešťastných deväť sekúnd.

Keďže práve tesne pred podujatím v južných Čechách ho trápili boľavé kríže, na mieste bola aj otázka, či 2800 vytrvalcov v Mattoni ½ Maratóne a 1800 účastníkov dm rodinného behu neboli pre neho tým najlepším elixírom zdravia, či mu taký pekný záujem bežcov nepomohol vyliečiť boľavé kríže.

„Môj chrbát štrajkuje, lebo som ho trápil ako aktívny športovec. To už lepšie nebude. Už som starší pán... Ale som veľmi rád, že aj napriek tomuto zdravotného handicapu som mohol do Českých Budějovíc prísť. Teší ma, že opäť po roku som mohol zažiť tú fantastickú atmosféru, ktorú tunajší ľudia vedia počas polmaratónu vytvoriť. Pre také krásne chvíle, pre tých nadšených ľudí sa oplatí takéto špičkové podujatie urobiť. Oni si to ešte vedia vážiť, vedia s touto našou akciou žiť. A toto sa mi na polmaratóne v Českých Budějoviciach najviac páči, toto ma sem láka,“ prezradil šéf organizačného výboru 3. ročníka Mattoni ½ Maratón České Budějovice Carlo Capalbo.

Medaily rozdávali mladé hostesky, srdečné gratulácie riaditeľ pretekov


Temperamentný Talian, obdivuhodný nadšenec a propagátor masových bežeckých podujatí v Čechách tradične nechýbal v sobotu 7. júna ani v cieli dm rodinného behu. Bolo pastvou pre oči všímať si jeho povzbudzovanie, ďakovanie, gratulovanie tým najmenším drobcom, ktorí za pomoci otcov, mám, starých mám a iných dospelých - príbuzných vybojovali svoju prvú ozajstnú medailu v živote. Niektorí tie predpísané tri kilometre naozaj statočne odbehli, odkráčali, odbicyklovali, ale niektorí tieto svoje prvé životné preteky dokonca aj odspali! To boli predovšetkým batoľatá, s ktorými v kočíku bežali ich rodičia. Niektorí naozaj bežali, niektorí iba kráčali vo voľnom prechádzkovom tempe. Aj preto sú tieto preteky pre celé rodiny z roka na rok populárnejšie. Aj preto sa v mnohých českých mestách tešia čoraz väčšej popularite. K ich všeobecnej obľube prispieva predovšetkým to, že to nikdy neboli klasicky súťažné akcie. Pekné medaily dostali všetci, čo sa ich zúčastnili. Samozrejme, že museli aj úspešne dôjsť do cieľa. Tak ako otecko, ktorý tento rok v Českých Budějoviciach s ratolesťou v kočíku prebehol trať rodinného behu najrýchlejšie zo všetkých.



Začali sme trochu voľnejšie, lenže mladému sa to nepáčilo, tak som musel trochu pridať,“ vysvetlil motor „víťazného dua“ základy taktiky, vďaka ktorej si v cieli preberali medailu najskôr zo všetkých 1800 účastníkov. Medzi nimi nechýbala ani olympijská víťazka zimnej olympiády 2006 v Turíne v behu na lyžiach Kateřina Neumannová s dcérou Luciou (štartovné číslo 1504 a 1505) a synovcom Ondřejom (1506). Keďže ten vyrástol do výšky 192 cm, bolo zákonité, že medzi ostatnými priamymi aktérmi dm rodinného behu, predovšetkým v tých prvých radoch, dosť vyčnieval. Mimochodom, až 1:46 min trvalo, kým všetci, ktorí sa v sobotu 7. júna o 17.00 h postavili na štart dm rodinného behu, opustili štartovaciu bránu a modrý koberec natiahnutý pred ňou.

Kateřina a Lucia Neumannové priviedli na juh Čiech aj posilu


„My sme pravidelní účastníci rodinného behu,“ reagovala šesťnásobná olympijská medailistka v behu na lyžiach Kateřina Neumannová na otázku, čo ju spolu s dcérou priviedlo na štart dm rodinného behu. „V Prahe sme doteraz bežali už štyrikrát. Zapáčilo sa nám to, tak sme sa prihlásili aj na ďalšie behy. Tento rok prvý raz sme sa prihlásili aj na mimopražské rodinné behy. Pred Českými Budějovicianmi sme bežali v Karlových Varoch. Aj keď nám neprialo počasie, prežili sme to – a sme tu opäť,“ vymenovala 41-ročná rodáčka z Písku dejiská, kde ich túto sezónu mohli diváci vidieť bežať.

„Na rodinný beh v Českých Budějoviciach sme prišli posilnené o synovca Ondřeja, ktorý si tie tri kilometre odbehol s nami. Nebýva to síce pravidlom, ale keď môžem, pozvem ho, aby išiel s nami. Nech sa aj on trochu hýbe, nech si zvyká na zdravé behanie,“ pokračovala bývalá bežkyňa na lyžiach a cyklistka, ktorá má doma vo vitríne dva tituly majsterky sveta, ako aj jednu striebornú a dve bronzové medaily z MS v lyžovaní.

Najkrajším zážitkom pre mňa je, keď vidím Lucku finišovať do cieľa. Vtedy je ohromnou bojovníčkou, ktorá sa usiluje zo všetkých síl o čo najlepší výsledok. To je naozaj krásny pohľad! Už iba preň sa oplatí prísť odbehnúť tie tri kilometre rodinného behu,“ tvrdila so spokojným úsmevom šesťnásobná česká olympionička, ktorá však zo svojej ratolesti nechce mať bežkyňu na lyžiach.

 „Lucka bežkyňou na lyžiach nebude. To ju zatiaľ neláka. Možno z nej bude šikovná tenistka. Tento šport ju veľmi baví, alebo možno aj atlétka. Ešte má čas na takéto rozhodnutie. V pohybe je však stále, čo mňa teší. Som rada, že si pohyb a šport obľúbila,“ reagovala Kateřina Neumannová na otázku o športovej budúcnosti dcéry Lucie. „Na polmaratón sa už necítim. To je už pre mňa veľa. Ešte tých desať – dvanásť kilometrov by som zvládla. Ale nie na ceste, nie v meste. Tvrdý povrch mi nevyhovuje, pri behu po takom povrchu mi tvrdnú nohy. Mám už s nimi trochu problémy. Ale v lese pravidelne behám desať – dvanásť kilometrov. Tam problémy s nohami tak veľmi necítim. Sama, podľa svojho tempa, podľa svojich časových možností. Asfalt, kocky a podobné podklady už nie sú pre mňa. To je pre moje nohy veľmi tvrdý povrch,“ vysvetlila najúspešnejšia česká športovkyňa z roku 2006 dôvod, prečo sa doteraz neobjavila v nejakej bežeckej štafete českých osobností a bývalých vrcholových športovcov.

„Nie, trénovať sa nechystám. Nemám toľko voľného času. Mám ešte malú dcéru, o tú sa musím starať. Jej sa musím venovať. Možno, keď vyrastie. Ale skôr nie, než áno. Práca v Dukle na príprave rôznych športových projektoch sa mi páči. Takéto pracovné zaradenie mi vyhovuje. Aspoň si ma Lucka viac užije,“ objasnila Kateřina Neumannová hlavný dôvod, prečo nezostala vo sfére vrcholového športu ako trénerka mládeže, prečo nefunguje ďalej ako osoba, ktorá chce vychovať pokračovateľky v úzkej bežeckej stope alebo na horskom bicykli. Teda v dvoch športoch, v ktorých ona dlhé roky bola úplne doma. 

Výsledky 3. ročníka Mattoni ½ Maraton České Budějovice
:

MUŽI: 1.Geoffrey Kamworor 1:00:9 h, 2. Henry Kiplagat 1:02:46, 3. Silas Kirwa Ngetich 1:03:37, 4. Vincent Kipruto 1:04:35, 5. Daniel Chebii 1:44:44, 6. Daniel Wanjiru (všetci Keňa) 1:05:13....18. Július Korčok (SR/Hraj na tie nohy) 1:18:18, 65. Lukáš Hanúsek (SR/Ekonomická univerzita Bratislava) 1:27:28, 66. Peter Wahlandt (SR/W Team) 1:27:40, 67. Šimon Wahlandt (SR) 1:27:42

ŽENY: 1. Betelhem Mogesová (Etiópia) 1:12:31 h, 2. Lucy Liavogová 1:14:13, 3. Vicoty Chepkemoi (obe Keňa) 1:15:03, 4. Makmaya Mapaseková (JAR) 1:15:52, 5. Abebu Gelanová (Etiópia) 1:15:54, 6. Mary Wangari Wanjohi (Keňa) 1:17:09,.... 20. Alica Obertová (SR) 1:38:47, 32. Karin Kaczorová (SR/Aj My sme Beh) 1:43:30

9.6.2014 / Cestné behy / Autor: sz /  Foto: pim/runczech