VÍŤAZOVI STUDENÉ POČASIE NEPREKÁŽALO
„Tento rok som spokojný iba s prvenstvom a úspešnou obhajobou. S výsledným časom spokojný nie som. Už som vysvetlil, prečo som nebežal rýchlejšie. Keď som stál na štarte, mal som ambície urobiť oveľa lepší čas. Ale po dobehnutí som vlastne rád, že sa opäť môžem postaviť na najvyšší stupeň,“ otvorene priznal Alexander Jablokov a pokračoval: „Vlani som vyhral systémom štart – cieľ. To isté som chcel predviesť aj tento rok. Žiaľ, nevyšlo to. Takže svoj čas z minulého roka budem môcť zlepšiť až o rok.“
Bývalý študent Pedagogickej a sociálnej akadémie na Bullovej ulici č. 2 v Bratislave, ktorý sa špecializuje na behy na 800 a 1500 m, tiež priznal, že jemu studené jesenné počasie vyhovuje.
„Ja v takomto počasí bežne trénujem. Chlad mi neprekáža, dokážem sa popasovať aj s vetrom. Kým neprší, tak je to dobre, lebo vtedy sa dá behať. Navyše, pri behu sa organizmus zahreje. Ak bežíte svoje tempo, ak svoje sily zbytočne neprepínate, vtedy si dokážete vychutnať beh aj vo väčšej zime. Lebo vtedy je nepríjemne iba tomu, čo stojí na mieste, nám atlétom je teplo a príjemne. Ak sa správne hýbete, nemáte s chladom žiadny problém,“ tvrdil bežec, ktorý si oficiálne oblieka dres Slávia UK Bratislava, no na komerčných masových cestných a cezpoľných behoch reprezentuje portál Behame.sk.
GYMNAZISTU DÁVIDA OČARILA ATMOSFÉRA
„Videl si ma, ako som dobehol do cieľa?“ pýtal sa 16-ročný Dávid Žigo svojho mladšieho brata vo chvíli, keď mu na krk vešal pomerne veľký fotoaparát. Obdarovaný súrodenec krúžil okolo staršieho brata a z času na čas imitoval fotografovanie. Už na prvý pohľad bolo vidieť, že požičaný fotoaparát bol pre neho vítanou hračkou a pomôckou.
„Ak som si to dobre počítal, dobehol som na jedenástom mieste, takže s časom i výkonom som spokojný,“ reagoval na našu otázku študent Bilingválneho gymnázia na Tilgnerovej ulici č. 14 v Karlovej Vsi.
„Viac som asi pri svojom prvom štarte nemohol dokázať. Veď som bežal s oveľa staršími súpermi. Keď som vybehol na trať, tak som si hovoril: ´Bodaj by som to mal čo najskôr za sebou. Bodaj by som tento beh dokončil.´ Keďže som menšej postavy, najviac som bojoval s nepríjemným protivetrom. Predovšetkým na dunajskej hrádzi od Sadu Janka Kráľa až po Most Lafranconi nám vietor naše úsilie veľmi sťažoval. Na hrádzi nepríjemne fúkalo. Tam to bolo najťažšie,“ priznal bežec, ktorý medzi desiatkou juniorov do 17 rokov výborným časom 48:49 dominoval. V konkurencii 223 mužov obsadil spomínané 11. miesto.
„Nie, krízu som nemal žiadnu. V tomto smere sa mi bežalo dobre, lebo som si celkom rozumne rozložil sily na celú trať,“ tvrdil mladý bežec tímu PROefekt so štartovným číslom 132 na hrudi.
„Ak budem zdravý, určite prídem aj o rok. Atmosféra tohto behu je niečo krásne. Som rád, že sa nás toľko zišlo na štarte. Ak by bolo krajšie počasie, určite by nás bolo o nejakú tú stovku viac,“ tvrdil Dávid Žigo. ktorý sa behaniu venuje pomerne intenzívne. „Dva roky pravidelne behám. Prvým motívom môjho behania bola snaha schudnúť. Najskôr som si chcel upraviť hmotnosť. Potom si ma však beh získal a už sa mu venujem veľmi intenzívne,“ opísal mladý Dávid Žigo svoju cestu od klasického rekreačného behania k pravidelnému tréningu.
NA HRÁDZI SME PRIPOMÍNALI PADÁKY
„Môj najsilnejší zážitok je spojený s prezidentom republiky Andrejom Kiskom. Som rád, že tu s nami bol, že nám tento beh odštartoval. Jeho povzbudivé slová pred výstrelom nás nabili ohromnou energiou. Dodal nám motiváciu, odvahu a chuť popasovať sa s traťou i nepríjemným vetrom. Nie je veľa behov na Slovensku, ktoré sa môžu popýšiť, že ich odštartoval prezident republiky,“ podelil sa s nami v cieli o svoj super emotívny zážitok 17-ročný študent Christien Uher z bratislavskej Rače.
„Na štart sme prišli väčšia partia chlapcov z Rače, z Karlovej Vsi, Bernolákova a z ďalších dedín v okolí Bratislavy. Prišli sme sem, aby sme si porovnali, čo sme na Študentskom behu dokázali minulý rok, niektorí dokonca pred dvoma, tromi rokmi,“ pokračoval mladý člen atletického tímu Bratislava Marathon Sport Club (BMSC) a študent Strednej odbornej polygrafickej školy v Bratislave – Rači.
„Chceli sme naplniť motto tohto behu, že nič nepoteší viac ako radosť zo seba samého. To je veľmi dobré motto. Najmä dnes sa nám veľmi hodilo, lebo všetci, čo prekonali obavy z počasia, vyhrali nad sebou samým,“ konštatoval bežec so štartovným číslom 443 na hrudi. Výsledný čas 53:44 min ho zaradil do stredu výsledkovej listiny desiatich juniorov do 17 rokov a medzi mužmi skončil na 41. mieste. V konkurencii 223 bežcov od 12-ročného Maťa Hrtana až po 72-ročného Vincenta Bašistu to nebola zlá pozícia. Mimochodom, 12-ročný Maťo Hrtan z klubu Realiz Sport Team Bratislava zabehol 12,25 km v čase pod jednu hodinu (54:38. Vďaka tomu obsadil medzi všetkými mužskými účastníkmi 48. miesto. Jeho vekový protipól 72-ročný Vincent Bašista z OU Demjata tiež časom pod jednu hodinu (57:33) bol šesťdesiaty ôsmy! Všetci sa však museli vyrovnať predovšetkým s „veternou horou“, ktorá ich riadne potrápila na dunajskej hrádzi. Christien Uher v cieli povedal, že bežci na hrádzi pripomínali padáky. Tak sa s nimi silný protivietor hral. Len odfúknuť a odfúknuť. Zraziť z nôh. Práve na spomínanej hrádzi aj on pocítil krízu. Práve na hrádzi musel trochu viac zaťať zuby a bežať aj proti silnému vetru.
MIRIAM A MARIKE SA PREMÍERA PÁČILA
„Aj keď ráno pred behom trošku pršalo, prišla som si vyskúšať tento beh. Vždy som chcela na ňom bežať, no posledné tri roky som nebola v Bratislave, keď bol.. Preto som rada, že mi to teraz konečne vyšlo,“ vysvetlila Miriam Czepiecová z Bratislavy, ktorá v Mlynskej doline reprezentovala farby Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, hlavný dôvod svojej účasti na nedeľňajšom behu. „Kedy som sa najviac trápila? Keď som bežala okolo Prírodovedeckej fakulty do toho kopca. To bolo pre mňa dosť kruté, no na druhej strane som vedela, že už to do cieľa nemám ďaleko,“ reagovala na našu otázku študentka 4. ročníka geografie na Karlovej univerzite, ktorá začala pravidelne behať pred štyrmi rokmi. Nahovorili ju na to kamarátky, ktoré začali chodiť na pravidelné bežecké tréningy okolo jazera Štrkovec.
Odvtedy si svoje sily viackrát otestovala na Národnom behu Devín – Bratislava. Nechýbala ani na populárnom nočnom bratislavskom behu a je pravidelnou účastníčkou silvestrovského behu bratislavskými mostami.
„To sú akcie, ktoré sa mi páčia,“ konštatovala rekreačná bežkyňa so štartovným číslom 76, ktorá má na konte aj niekoľko masových bežeckých podujatí po cestách a necestách stovežatej Prahe, v ktorej študuje.
„Najkrajší a najemotívnejší moment, ktorý som prežila na tomto Študentskom behu? Jednoznačne dobehnutie do cieľa. To bolo naozaj krásne. Lebo ja nebehám takéto dlhé trate často. Raz, možno dvakrát - trikrát do roka sa niekde otestujem,“ tvrdila Miriam Czepiecová po úspešnom absolvovaní 12,25 km trate IV. ročníka Študentského behu. Na jej zdolanie potrebovala hodinu, dve minúty a štyridsaťosem sekúnd. Takýto výkon ju zaradil na 17. miesto v absolútnom poradí, a na koniec prvej desiatky medzi ženami od 18 do 26 rokov.
Ďalšou dievčinou, ktorá sa k behu dostala vďaka spoločnému tréningu pri jazere Štrkovec, je Mária Prášilová (št. číslo 267). Pravidelná účastníčka cestných behov v modro-bielom drese tímu Behame.sk. Práve ona nahovorila Miriam Cziepecovú, aby si Deň študentstva spoločne uctili debutom na bežeckom podujatí v Mlynskej doline.
„Prišla som sem prvýkrát, pretože dvanásť kilometrov je pre mňa veľmi dlhá vzdialenosť. Ja som zvyknutá behať kratšie vzdialenosti. Preto som sa tohto behu trochu aj obávala. Nevedela som, či to dokážem zabehnúť v nejakom slušnom čase,“ vysvetlila Mária Prášilová dôvody, prečo sa na Študentský beh odvážila prísť až na jeho štvrtý ročník.
„Najťažším úsekom celej trate bol pre mňa osobne posledný kilometer. Najmä to prevýšenie od Botanickej záhrady a beh do kopca. Trochu som sa tam vytrápila. Ale potom na tých naozaj posledných metroch sa mi ešte podarilo zrýchliť, vďaka čomu som medzi ženami skončila na 6. mieste a vo svojej vekovej kategórii som bola tretia. Takže ja som s tým, čo som na Študentskom behu dokázala, celkom spokojná. Bolo to pekné podujatie, na ktorom panovala výborná atmosféra. Som rada, že som tu bola, že som tento beh mohla absolvovať. Ak mi do toho nič nepríde, určite sa predstavím aj na piatom ročníku, ktorý bude na budúci rok,“ tvrdila reprezentantka bratislavského tímu Behame.sk, ktorá trať tohoročného Študentského behu zvládla v čase 56:29 min. Na víťaznú Adrianu Slaníkovú z Lekářskej fakulty Univerzity Masarykovej v Brne mala v cieli časové manko 4:49 min.
LUCIA PRÍDE O ROK AJ V HORŠOM POČASÍ
Debutantkou medzi bežkyňami bola aj čiernovlasá Lucia Klačanová, ktorá v konkurencii 102 žien obsadila časom 59:46 min konečné 12. miesto. Vo vekovej kategórii od 40 - 56 rokov skončila bežkyňa so štartovným číslom 236 na 3. mieste, keď na víťazku tejto kategórie Renátu Klčovú z Piešťan mala v cieli manko tri minúty a tridsaťosem sekúnd.
„Chcela som si vyskúšať moju bežeckú formu. Bola som zvedavá, čo tých dvanásť kilometrov so mnou urobí. Takže na štarte som bola plná odhodlania, ale aj zvedavosti. Som rada, že som sa na tento test odhodlala,“ hovorila vo vestibule Študentského domova Ľudovíta Štúra Lucia Klačanová
„Viem, že mnohých veterné a studené počasie odradilo. Mňa nie. Keďže na štarte chýbali mnohé bežkyne, ktoré odradilo nepríjemné počasie, mne to pomohlo. Ubudli mi niektoré veľmi vážne súperky,“ zdôraznila so širokým úsmevom Lucia Klačanová a pridala aj zmienku o najťažšom úseku práve zdolanej trate IV. ročníka Študentského behu.
„Najviac som sa vytrápila v kopci od internátu Družba okolo Prírodovedeckej fakulty. To už bolo dosť ťažké aj pre mňa,“ nerobila sympatická 40-ročná Bratislavčanka tajnosti o miestach, kde si musela siahnuť do zásob svojich fyzických i psychických síl.
„Pravidelne behám tretí rok. Rozhodla som sa trochu hýbať. A tiež som si chcela dokázať, že aj pri dvoch deťoch si dokážem nájsť čas na pravidelný beh. Či prídem aj o rok? Určite. Dokonca aj vtedy, keď bude oveľa horšie počasie ako bolo dnes,“ verejne už s ročným predstihom sa Lucia Klačanová zaviazala že behať medzi študentov príde aj o rok.
„Prečo? Lebo sa mi zapáčil tento beh,“ priznala štíhla bežkyňa skôr než si začala v útrobách Študentského domova Ľudovíta Štúra baliť svoje bežecké veci do batoha.
POMOHOL PROMINENTNÝ ŠTARTÉR
Váhavú Katarínu Glatzovú zachránilo na štarte IV. ročníka Študentského behu jeho posunutie o niekoľko minút, kým organizátori čakali na prezidenta republiky Andreja Kisku. „Keďže vonku nebolo práve ideálne počasie, tak som dlho váhala ako sa mám na tento beh obliecť. Kvôli tomu som takmer zmeškala štart. Dobehla som naň na poslednú chvíľu, ale aj tak som ešte chvíľu čakala na okamih, v ktorom zaznel štartovný výstrel,“ opísala študentka masmediálnej komunikácie na trnavskej univerzite hektické minúty a sekundy, ktoré prežila v bratislavskej Mlynskej doline pred samotným vybehnutím v ústrety viac ako dvanástim kilometrom.
„Pred týždňom som bežala na republikovom šampionáte v krose v Dubnici nad Váhom. Prvýkrát som súťažila medzi ženami, bolo to pre mňa náročné, ale nakoniec som v silnej konkurencii skončila desiata. Minulý rok som medzi juniorkami bola na majstrovstvách Slovenska v krose tretia. Tento rok som sa už na stupeň pre víťazov nedostala,“ objasnila Katarína Glatzová svoju momentálnu športovú aktivitu. Aj vďaka pravidelnému tréningu dosiahla čas 57:25 min, ktorým sa v absolútnom poradí zaradila na 8. miesto a vo vekovej kategórii 18 až 26-ročných bežkýň uzatvárala elitnú päťku.
„Zlomovým úsekom na Študentskom behu boli pre mňa metre v blízkosti otočky, kde bolo aj občerstvenie. Tam sa to pre mňa prakticky zlomilo. Keďže som sa na takejto dlhej trati nevedela tempovo odhadnúť, nevedela som, čo si môžem dovoliť. Ja sa orientujem predovšetkým na päťkilometrové vzdialenosti, trať dlhšia ako 12 kilometrov bola pre mňa dosť veľkou neznámou. Ale som rada, že som si sily rozložila veľmi rozumne. Vďaka tomu som nikde počas behu neprežívala nejakú väčšiu krízu. Zvládla som to bez nejakého veľkého trápenia,“ konštatovala členka atletického klubu Slávia UK Bratislava, ktorá na komerčných cestných a cezpoľných behoch obhajuje farby tímu Run for Fun.
Spokojnosť po skončení tohoročnej edície Študentského behu netajil ani riaditeľ pretekov Miloš Zagoršek z bratislavskej spoločnosti Quinta Essentia.
„Som rád, že aj napriek nie práve ideálnemu počasiu prišlo bežať 325 ľudí. Síce pôvodne sme mali cez internet prihlásených až 427 účastníkov, no podľa môjho odhadu, stovka z nich to pre počasie na poslednú chvíľu vzdala. Namiesto nich sme však priamo v Mlynskej doline ešte ráno pred behom zaregistrovali päťdesiat odvážlivcov, ktorí sa aj napriek nepríjemnému počasiu rozhodli bežať.“
Riaditeľ akcie za najsilnejší zážitok označil prítomnosť prezidenta Andreja Kisku, ktorý aj napriek poriadne nabitému programu medzi účastníkov Študentského behu prišiel, bežcov pozdravil a výstrelom zo štartovnej pištole ich poslal v ústrety 12,25 km trati.
„Nestáva sa často, aby prezident republiky bol štartérom študentského behu. Veľmi si vážime, že si pre nás našiel čas. Oslovili ho partneri nášho behu, sľúbil, že príde a svoj sľub dodržal. Jeho prítomnosť nás všetkých potešila – a dodala nám chuť a elán v tradícii tohto behu pokračovať. Pre mňa osobne bol prezident Kiska najsilnejším zážitkom, ktorý bude navždy spojený s tohoročným Študentským behom,“ zdôraznil šéf firmy, ktorá sa v slovenskej bežeckej komunite preslávila najmä zorganizovaním dvoch vydarených ročníkov unikátnej bežeckej štafety tímov „Od Tatier k Dunaju.“
Výsledky IV. ročníka Študentského behu v Bratislave:
Muži (12,25 km GARMIN): 1. Alexander Jablokov (Behame.sk) 45:10 min, 2. Marek Hladik (PROefekt) 45:57, 3. Jakub Benko (FMFI UK Bratislava) 46:57, 4. Lukáš Cintula (Lekářska fakulta Masarykovej univerzity Brno) 47:11, 5. Matúš Trnovec (Technische Universität Wien) 47:40, 6. Michal Ochaba (Pezinok) 48:23.
Ženy (12,25 km GARMIN): 1. Adriana Slaníková (Lekářska fakulta Masarykovej univerzity Brno) 51:30, 2. Janka Walterová (Realiz Sport Team Bratislava) 53:23, 3. Martina Čibová (SheRuns) 53:28, 4. Barbora Doskočilová (PdF UK Bratislava) 54:44, 5. Renáta Klčová ( TJ Družba Piešťany) 56:08, 6. Mária Prášilová (Behame.sk) 56:29.
