Obstaranie a používanie na tú dobu vskutku moderného prístroja bolo dôkazom o snahe vtedajších
organizátorov všemožne skvalitňovať podmienky pre priebeh pretekov, ktoré už po prvých rokoch od
svojho vzniku veľmi rýchlo nadobúdali medzinárodnú prestíž.
Stopky slúžili po dlhé desaťročia, a až do roku 1981 spoľahlivo odrátavali čas všetkým bežcom, medzi
nimi aj svetovo známym olympionikom, akými boli Juan Carlos Zabala, Abebe Bikila, Waldemar
Cierpinski, no i mnohým ďalším bežeckým hviezdam postupne štartujúcim v Košiciach. 
Osud samotných stopiek bol po emigrácii Rudolfa Lewitha do Austrálie a násilnom vyprataní jeho
košického bytu nejasný. Našli sa takpovediac na smetisku a po dlhých rokoch boli, aj zhodou
viacerých náhod, vrátené späť pôvodnému majiteľovi. Zásuvku v Melbourne však teraz definitívne
opúšťajú a vracajú sa do Košíc, aby v muzeálnej expozícii dokumentovali mnohé príbehy tohto
maratónu.
Jedným z pamätných dní sa v tejto súvislosti stal i 28. október 1931, keď stopky odmerali nový
traťový rekord Argentínčana Zabalu, neskoršieho olympijského víťaza z Los Angeles. O kvalite vtedy
dosiahnutého času 2:33:19 svedčí aj fakt, že Zabalov traťový rekord ostal neprekonaný ďalších 19
rokov. Než stopky definitívne zastanú a ocitnú sa vo vitríne expozície, budú ešte raz symbolický
spustené. Netreba dlho hádať kedy. Stane sa tak súčasne s výstrelom štartéra, ktorý pošle v nedeľu 1.
októbra na trať 100. ročníka Medzinárodného maratónu mieru tisíce bežcov z celého sveta. A čo
napokon odmerajú? Nechajme sa prekvapiť.
