„Či by nebolo v tomto počasí lepšie v teplúčku, v papučkách, alebo pod perinou pred televízorom? Pre mnohých ľudí, ktorí sa rozhodli pre takúto kultúru, áno. Pre nás, čo máme radi beh veru nie. Lebo behať treba vedieť za každého počasia. My už nie sme sviatoční bežci, my si behom upevňujeme zdravie. My behom pre to zdravie niečo aj robíme,“ takmer rovnako reagovali udýchaní bežci a bežkyne, ktorých sme s touto otázkou vyrušili pri „lapaní dychu“ v cieli sobotňajšieho pokračovania tradičného zimného bežeckého seriálu.
Jedným z nich bol aj Eugen Ilčík z Bratislavy so štartovným číslom 9., ktorý v absolútnom poradí časom 45:05 min obsadil 51. miesto, vo svojej vekovej kategórii skončil na 41. mieste.
„Pred šiestimi rokmi som sa rozhodol, že zmením spôsob života. Už ma nebavilo stále po robote chodiť do krčmy. Nemal som chuť presedieť tam zvyšok života (smiech). Rozhodol som sa nájsť si nejaký lepší zmysel života. Hľadal som to, čo by ma zmenilo. Našiel som beh,“ úprimne sa rozhovoril muž, ktorý mal radosť zo svojho výkonu, lebo oproti 1. kolu zimnej desiatky z decembra 2013 sa zlepšil, hoci táto bola pre stavebné práce na Starom moste o niekoľko metrov dlhšia.
Podľa neho niekto môže byť šťastný aj vtedy, keď je celé dni naložený v alkohole. „Aj to je spôsob života. Aj to je životná voľba. Ja som si vybral zmysluplnejšie trávenie voľného času. Pomôžem zdraviu, urobím niečo pre svoj lepší život. Dva roky, čiže od roku 2005 do roku 2007 som behal iba pre svoje potešenie. Nechodil som na žiadne preteky. Neskôr som si pri behu našiel partiu rovnakých ľudí a šesťkrát do týždňa trénujeme. Už ten beh naozaj beriem vážne,“ pokračoval 45-ročný účastník sobotňajšieho 2. kola Winter Tour 2014 a člen bežeckého oddielu ŠKP Bratislava.
Silným impulzom bol premiérový ročník štafetového behu „Od Tatier k Dunaju“
„Bola to nádhera. Na tom štafetovom behu naprieč Slovenskom som spoznal kopu fantastických ľudí, spoznal som veľký kus Slovenska i svoje bežecké hranice. Bežalo sa v noci, bol v tom adrenalín i strach. Ale bolo to krásne. Medzi štafetami sme skončili druhí. To bol impulz ešte poctivejšie trénovať,“ tvrdil Eugen Ilčík, ktorý pridal príhodu zo spomínaného štafetového behu od „Tatier k Dunaju“.
„Prišiel za nami cudzí človek, ktorý nám povedal, že priebeh štafetového súťaženia sa dá aktuálne sledovať na internete, či o tom niečo vieme. Keď sme povedali, že nie, tak nám oznámil, že sme zatiaľ na 2. mieste. To ste mali vidieť to nasadenie a chuť súťažiť! Všetci sme si zlepšili výkony. Išli sme na doraz, a v cieli pri Dunaji sme naozaj boli druhou štafetou, ktorá na Magio pláž na petržalskú stranu Dunaja dorazila. Všetci už trénujeme na 2. ročník. Ak budeme všetci zdraví, určite si tie preteky zopakujeme. Je to neopakovateľné podujatie s fantastickou atmosférou. Aj preň šesťkrát do týždňa trénujeme,“ vysvetlil človek, ktorému beh zmenil život o 180 stupňov. „V roku 2005 sa môj život obrátil o 180 stupňov. Povedal som si, že budem lepším človekom. Že idem robiť dobro. Sebe i druhým. Začal som od seba. Pravidelne športujem – behám. Robím niečo pre svoje zdravie, pre svoju kondíciu,“ povedal vysoký bežec so štartovným číslom 9, ktorý dobehol do cieľa a s pohľadom na oblohu sa prežehnal.
Niekto si v cieli vydýchol úľavou, niekto si z plných pľúc zakričal, niekto iba mlčky gúľal očami, alebo v radostnej eufórii vyhodil ruky nad hlavu. Boli aj takí, čo cieľovú rovinku takmer prešprintovali... Aby sa ukázali, že na to majú! Boli aj takí, čo ľudí okolo cieľa obdarovali širokým doslova filmovým úsmevom a naučenými gestami triumfu. To boli všetko znaky nefalšovaného šťastia a úprimnej úľavy, že tú trať majú šťastne za sebou.
„Verte tomu, že to pomáha,“ reagoval Eugen Ilčík na otázku, či mu to prežehnanie pomohlo. „Vo chvíli, keď meliete z posledného, a neviete ako si pomôcť, keď sa prežehnáte, dostane sa vám pomoci zhora. Skúste to, uvidíte, že to funguje, vleje vám to do žíl ďalšiu silu, aby ste mohli prekonať prekážku,“ presviedčal nás v cieli vysoký chlap.
„My sme MM Team,“ tvrdili Monika a Miroslav v cieli Valentínskeho behu
„Pre nás dvoch to dnes bolo dosť ťažké. My spolu beháme iba tretí – štvrtý mesiac. Skôr sme to skúšali individuálne. Teraz sme sa rozhodli zabojovať o tú lákavú valentínsku večeru. Ale iba sme sa pokúsili... Vietor na druhej strane Dunaja bol veľmi nepríjemný. Zle sa v ňom bežalo. Veľmi nám to bralo sily,“ vysvetlila v cieli zadýchaná sympatická 38-ročná Monika Babiaková z Tímu „Aj My sme Beh“ so štartovným číslom 140.
„My sme MM Team. Čiže Miro a Monika Team,“ ukazuje 34-ročný Miroslav Pauček, inak člen tímu „Aj My sme Beh“ na dve písmená na ich štartovných číslach.
„Išlo nám to spolu dobre, ale ak chceme byť lepší, musíme viac trénovať. Veď teraz sme iba na začiatku cesty. Beh sa nám páči, budeme sa mu aj ďalej venovať. Spoznali sme tu zaujímavých ľudí. V tomto je takýto beh krásny aj pre nás dvoch,“ tvrdil „hovorca“ MM Teamu Miroslav Pauček so štartovným číslom 141. Súčet ich časov predstavoval výkon 1:38:48 h, čo ich v konkurencii 51 dvojíc zaradil na 12. miesto. Obaja boli s týmto výsledkom spokojní, hoci v 2. kole Winter Tour 2014 určite chceli dokázať viac.
V cieli spokojnosť vyžarovala aj z usmievavej tváre Alexandry Havlíkovej, bývalej atlétky Slávie UK Bratislava. „Atletike som sa intenzívne venovala jedenásť rokov. Behala som 800 a 1500 metrov, takže nejaký tréning mám za sebou,“ prekvapila nás na dunajskom nábreží pri známom obchodnom centre usmiata bežkyňa s číslom 8 na hrudi.
„Prečo som sem prišla? Pre dve veci. Pre nádhernú atmosféru, ktorú takéto veľké behy zvyčajne sprevádzajú – a pre ľudí, ktoré tie behy pripravujú. A samozrejme, aj pre tých ľudí, ktorí v cieli vydržia stáť a povzbudzovať aj v takej nepríjemnej zime, ako je dnes. Všetko toto okolo má predsa svoje čaro,“ zdôraznila 23-ročná Alexandra Havlíková, ktorá trať absolvovala v čase 48:35. Stačilo jej to na 9. miesto v jej vekovej kategórii, v absolútnom poradí ženskej kategórie klesla s týmto časom na 11. priečku spomedzi 162 bežkýň.
Manželia Kleinovci: „Hľadali sme niečo, čo by nás spájalo ako rodinu, našli sme beh“
Až trojnásobné zastúpenie v súťažiach 2. kola Fa zimnej desiatky 2013/2014 mala rodina Kleinová. Všetci traja – otec Jozef, mama Brigita a dcéra Michaela stáli neďaleko cieľa v rodinnom klbku a vymieňali si bezprostredné zážitky z behu, ktorý práve pred malou chvíľou úspešne dokončili. „Zistili sme na vlastnej koži, že behom sa dá výborne odbúrať stres a napätie, ktorému sme v práci vystavení. Je to výborný liek na prečistenie hlavy. Keď pracujete duševne a náročnou robotou si zaťažujete psychiku, nie je nič lepšie ako beh. Beh je predsa fyzická záťaž, ktorá vyrovnáva psychické napätie,“ vysvetľoval v predklone 53-ročný člen klubu Asseco Running Club Jozef Klein so štartovným číslom 210. Ako hlava tejto bežeckej rodiny ďalej v rozhovore povedala, iniciátorom založenia bežeckého „podniku“ rodiny Kleinovcov bola pani Brigita Kleinová.
„Hľadali sme niečo, pri čom môžeme fungovať ako rodina. Hľadali sme niečo, čo by nás spájalo. A našli sme beh. Tak spolu beháme, sem – tam ideme na nejaké preteky, ako boli tieto dnešné. Je to výborná aktivita. Je to dobré, keď fungujeme ako rodina pri spoločnej záľube. My dvaja s manželom sme bežali Valentínsky beh, dcéra sa pridala, on bežala individuálne. Škoda, že nám to trochu primrzlo. Ak by bolo lepšie počasie, určite aj by účasť bežcov bola bohatšia. Mnohých asi odradil ten vietor a najmä ľad na trati. Ale ak si dal človek väčší pozor, kadiaľ beží, dalo sa to odbehnúť bez nejakých väčších problémov,“ dodala Brigita Kleinová so štartovným číslom 209. Ich spoločné úsilie s manželom Jozefom a spoločný čas 2:03:54 h stačil iba na 39. miesto. Ale rodina Kleinová prišla v sobotu na štart pod sochou generála Milana Rastislava Štefánika s rodinným mottom: nie je dôležité zvíťaziť, ale bežať. A oni svoj beh odbehli aj v tom mrazivom povetrí.
Ľudia z Televízie JOJ behajú ako tím
„Ja sa teraz chcem odfotiť s Matejom. Aby so mala na tento beh pamiatku,“ upozornila sympatická dievčina s veľkými červenými slúchadlami na bielej pletenej čiapke svojho „dvorného fotografa“ v dlhej čiernej vetrovke.
„Nie, my sme nebežali Valentínsky beh. My sme bežali každý za seba... Trochu sme si v tomto mrazivom počasí - a najmä v tom nepríjemnom vetre - preverili našu kondíciu,“ reagoval bežec so štartovným číslom 552.
„Dlho som nebehal. Ale vždy som rád športoval. Najradšej som hral volejbal. Štyri roky som v Bratislave, kolegovia z práce ma nahovorili, aby som začal behať. Sme taká väčšia skupina. Veľmi radi chodíme na také pekné bežecké podujatia,“ povedal v cieli 26-ročný Matej Trcula, súťažiaci vo farbách klubu súkromnej televízie pod názvom TV JOJ Running Team. Rodák z Liptovského Mikuláša sobotňajšiu viac ako desaťkilometrovú trať prebehol v čase 1:02:28 h. Tento výkon mu stačil v konkurencii 350 mužov na 208. miesto vo svojej vekovej kategórii a na 316. pozíciu v absolútnom poradí mužských účastníkov 2. kola aktuálnej trojkolovej série Winter Tour 2014.
Do patrie behajúcich pracovníkov tejto televízie patrí aj Peter Baláž, ktorý v sobotu sa v cieli tešil z času 1:14, ako aj Eva Nocárová, ktorej v cieli namerali výsledný čas 1:05:15 h. Najrýchlejším pracovníkom TV JOJ však bol Vladimír Šrámek, ktorý trať prvej tohtoročnej zimnej desiatky zvládol v čase 55:21 min.
Posledným v cieli bol pravidelný účastník bratislavských bežeckých podujatí Matúš Michal, 25-ročný člen ŠK Olymp Bratislava, ktorý na športovom vozíku dorazil na cieľovú rampu v čase 1:26:21 h. Ľudia v cieli ho vítali žičlivým potleskom, aký sa v sobotu dostal možno iba víťazom, resp. prvým trom medailistom a medailistkám.
Primátor Bratislavy Milan Ftáčnik chce absolvovať celú sériu Winter Tour 2014
Medzi bežcami ktorí s úsmevom dobehli do cieľa 2. pokračovania Fa zimnej desiatky, bol aj prvý muž Bratislavy Milan Ftáčnik, pravidelný účastník bratislavských bežeckých podujatí.
„Dnes som sem neprišiel lámať rekordy. Nedalo sa to, lebo nám trať sťažil včerajší mrznúci dážď a sneh. Na niektorých úsekoch bol povrch zľadovatený i zasnežený. Každý zodpovedný bežec, bežal v týchto náročných úsekoch tak, aby sa nezranil,“ rekapituloval Milan Ftáčnik so štartovným číslom 30 na hrudi dianie na bežeckom okruhu po oboch brehoch Dunaja. Svoj „rodný okruh“ s malými úpravami, na ktorom v rámci prípravy pravidelne behá, zvládol v čase 55:45, čo mu stačilo na 14. miesto medzi mužmi v kategórii 50 – 59-roční, a 236. miesto medzi všetkými účastníkmi sobotňajšieho behu. Aj to je dôkaz jeho slov v cieli, že na miestami zľadovatenej trati si dával pozor najmä na nohy.
„Čo budem robiť v sobotu 1. marca 2014? Ak teraz mierite otázkou na to, či budem bežať aj tretie kolo tejto série, tak vám musím povedať, že s najväčšou pravdepodobnosťou áno. Ak mi bude zdravie slúžiť, tak prídem,“ okamžite pochopil primátor Bratislavy zmysel našej otázky.
„Tak, keď som zimnú desiatku bežal v decembri minulého roka a aj teraz, pokúsim sa povinnosti si zariadiť tak, aby som nechýbal ani na 3. kole, ktoré bude 1. marca. Dúfam, že sa mi to podarí,“ verejne sľúbil vedúci predstaviteľ samosprávy hlavného mesta Slovenska.
A z pozície primátora Bratislavy, ako aj z pozície zanieteného milovníka rekreačného behu pre zdravie prítomných ubezpečil, že blížiaci sa ČSOB Bratislava Marathon bude v pôvodnom termíne 6. apríla 2014, hoci Štúrova ulica, kadiaľ sa tento maratón previdelne doteraz bežal, je už niekoľko dní totálne rozkopaná a dôkladne ohradená.
„Rekonštrukcia Starého mosta a výstavba električkovej trate do Petržalky nám teraz trochu sťažila situáciu. Stavebné práce vyradili z prevádzky takmer celú Štúrovú ulicu, ale ja verím, že v priebehu februára a marca nájdeme spolu s organizátormi takú verziu trate, ktorá bude všetkým účastníkom ČSOB Bratislava Marathonu vyhovovať. Určite sa nám podarí priaznivcom behov vybrať v Starom meste Bratislavy také lokality, ktoré budú pre nich veľkým magnetom,“ rozlúčil sa Milan Ftáčnik v prvú februárovú sobotu s priaznivcami behu, ktorí spolu napísali kapitolu ďalšieho vydareného pokračovania Fa Zimnej desiatky 2013/2014. Podarilo sa im to aj napriek tomu, že typické zimné počasie sa s nimi vôbec nemaznalo. Účastníkom 2. kola Winter Tour 2014 to však neprekážalo. Milovníci behu pre zdravie sú predsa väčšinou tvrdé a húževnaté nátury.
