„Hneď ako som dobehol do cieľa ako najlepší zo všetkých českých účastníkov, tak som moju priateľku požiadal o ruku. Bol som šťastný nie iba z toho 9. miesta v cieli, ale aj z jej súhlasu. Spojil som dve veci dokopy a obidve mi vyšli,“ pochvaľoval si Jiři Homoláč vydarený sobotňajší večer v Olomouci.
Vydarený Mattoni Running Festival v historickom centre Hanej
Je obdivuhodné, že Jiři Homoláč sa aj napriek spomínaným problémom v tréningovom procese dostal v silnej medzinárodnej konkurencii, ktorá sa predstavila v Olomouci do Top desať medzi vytrvalcami v hlavnej kategórii. Spolu takmer 8700 účastníkov si v sobotu zmeralo sily pri behu historickým centrom Olomouca, ktorý je šiestym najľudnatejším mestom Českej republiky. Kým nohy účastníka ME 2016 v polmaratóne v Amsterdame si počas polmaratónu mohli oddýchnuť od behu po povestných mačacích hlavách okolo Stĺpa Najsvätejšej Trojice v úplnom centre Olomouca, víťazka behu na 5 km Eva Nývltová - Vrabcová sa im vyhnúť nemohla. Nech by sa akokoľvek usilovala. „Kde sa dalo, tam som bežala mimo mačacích hláv. Veľmi to zaťažuje nohy. Nie je to pre mňa nič príjemné. Ale to bola jediná vec, ktorá sa mi na podujatí v Olomouci nepáčila. Inak všetko bolo tip top. Najmä organizácia pretekov a skvelí fanúšikovia okolo trate. Ich priazeň sme si užívali počas celého behu. Oni nám vlievali energiu do tela. Klobúk dole pred nimi, ako nás hnali do cieľa,“ konštatovala Eva Nývltová – Vrabcova. Trojnásobná majsterka ČR v maratóne pre nepríjemné zdravotné problémy takmer celý rok neabsolvovala žiadne preteky. Liečila si boľavé kĺby a najmä bolesti v chodidle, s ktorými jej nemohli pomôcť ani lekári. „Od júna minulého roka som nemohla behať. Lebo som nemohla poriadne dostupiť na celé chodidlo. Na behanie som mohla zabudnúť. Bola som rada, že môžem v oddychovom tempe aspoň chodiť. Aj to so zaťatými zubami. Behala som síce so svojimi klientmi a zverencami, o ktorých sa ako trénerka starám, ale naozaj iba v tréningovom tempe. Iba tak, ako mi to boľavé nohy a chodidlo dovolili,“ opisovala minuloročné zdravotné ťažkosti známa bežecká trénerka a účastníčka šiestich svetových šampionátov v bežeckom lyžovaní. „Moje zverenky ma donútili hýbať sa, lebo som im robila vodiča na rôznych behoch, keď chceli bežať v tempe päť minút na kilometer. To som ešte dokázala. Ale nejaké extra rýchle behy sa už nekonali,“ priblížila svoje (ne) športové ťažkosti dvojnásobná účastníčka OH a trojnásobná účastníčka ZOH Eva Nývltová – Vrabcová.
„Nie. Ja sa už určite k súťažnému behaniu nevraciam. Naozaj nie,“ reagovala na našu otázku. „Ja som šťastná, že po dlhšom čase som sa opäť mohla prebehnúť bez bolesti,“ tvrdila 38 ročná športovkyňa, ktorá najväčšie úspechy dosiahla v juniorskom veku v bežeckom lyžovaní. Niekoľkokrát stála na MS juniorov na stupni víťazov (2. a 3. miesto). ,,Víťazstvo na päťke bolo pre mňa neuveriteľný zážitok. To je krásny bonus za vydarenými pretekmi, ktoré som v Olomouci absolvovala. Krásne podujatie. A chvíle na stupni víťazov? Nádherné. Už som ani nedúfala, že ešte niekedy zažijem ako chutí prvenstvo. Ako som hovorila, minulý rok som o behaní na takýchto pretekoch mohla iba snívať. Zdravie ma na štart žiadnych pretekov nepustilo. Hrozilo mi, že budem veľmi dlho chodiť s barlami. Že si budem musieť na ne zvykať.“ konštatovala Eva Nývltová – Vrabcová. „Trápili ma najmä bedrové kĺby. Presne podľa toho príslovia, že športom k trvalej invalidite. To na mňa sedí ako uliate. Presne. Toto je môj prípad,“ okamžite reagovala rodáčka z Trutnova na naše trefné príslovie. ,,Ale nevzdala som to. Pre mojich klientov som sa musela vrátiť. Mesačne sa mi podarilo nabehať maximálne 250 kilometrov. Skôr asi dvesto. Teraz som sa vnútorne i kondične na tento beh v Olomouci chystala asi mesiac. Nešla som na jeho štart s ambíciou vyhrať ho. To v žiadnom prípade. Veď ja som ani nevedela, ktoré bežkyne sa v sobotu ráno o 9.00 h postavia na štart. Ja som štartovku vôbec neštudovala. Pre mňa by to bolo aj tak zbytočné. Bežala som si svoje tempo – a bola som milo prekvapená, že stačilo úplne na víťazstvo. V Olomouci to teda vyšlo naozaj senzačne,“ zdôraznila Eva Nývltová – Vrabcova, ktorá na jeseň chce prísť do Bratislavy na Ženský beh. Darmo, s jedlom rastie chuť.
Slovenská hymna ako čerešnička na torte
Mužskú kategóriu behu na 5 km v Olomouci vyhral René Valent vo farbách Beháme.sk. „Keďže uplynulý víkend som bežal polmaratón v Senici, nechcel som opäť bežať polmaratón aj v Olomouci. Ale bežať som tam chcel. Tak som si vybral nový beh v tomto meste s nádherným historickým centrom, ktorého štart aj cieľ bol pri barokovom stĺpe Najsvätejšej Trojice. Využil som možnosť a išiel som si trochu vytriasť nohy,“ približuje René Valent dôvody, pre ktoré sa postavil na štart nového 5-kilometrového behu. „Olomouc je veľmi pekné mesto s gotickom - renesačnou radnicou s povestným orlojom na Hornom námestí. Je tam naozaj kam ísť, každý si tam nájde svoju šálku kávy. Môže obdivovať nádherné barokové fontány, kostoly, kláštory, pamätné historické budovy, ktoré v Olomouci nájdete na každom kroku,“ tvrdil René, ktorý sa však po malom odbočení vrátil k víťaznému behu. „Mne pri behu neprekážali ani mačacie hlavy na historickom námestí. Tempo som si kontroloval a prispôsobil aj protivetru,“ tvrdil po víťazných pretekoch. Slovenský vytrvalec neskrýval svoju spokojnosť, hoci čas v cieli mohol mať aj o niečo lepší. „Ak by vpredu bola bežala väčšia skupina bežcov – a ak by som celú trať nemusel odtiahnuť sám - určite by ten čas bol lepší. Ale naozaj som spokojný a šťastný, že som na tieto nové preteky išiel,“ dodal. Dlhoročný a pravidelný účastník mnohých vydarených behov na Slovensku i v zahraničí vysoko vyzdvihol bezchybnú organizáciu pretekov a žičlivú divácku kulisu okolo celej päťkilometrovej trate. „A slovenská hymna na počesť môjho triumfu už bola iba tá povestná čerešnička na torte,“ zdôraznil René Valent.
