Načítavam...
Beháme.sk
Zvoľte veľkosť písma:
AaAaAaAaAa
Beháme.sk

Mama si super! Ženy behali, muži s deťmi povzbudzovali

Mama si super! Ženy behali, muži s deťmi povzbudzovali
Pekne to mali rozdelené rodiny, ktoré v poslednú septembrovú sobotu prišli na dunajskú promenádu pri obchodnom centre Eurovea. Kým viac ako osemsto žien sa v príjemnom jesennom slnečnom počasí podľa svojich schopností a kondície pasovalo s kilometrami na 2. ročníku dm ženského behu, otcovia rodín spolu s ďalšími rodinnými príslušníkmi ich okolo trate výdatne – a najmä poriadne búrlivo - povzbudzovali.
Pomáhali si pri tom hlasivkami, rukami, nohami, ale aj narýchlo zostrojenými transparetami a veľkými pomaľovanými tabuľami. Novinkou oproti minuloročnej premiére tohto čisto ženského behu na 4 km a 9 km bola totiž ponuka organizátorov vyrobiť si vlastnoručne transparenty na povzbudzovanie. A tak kým otcovia sústredene fotili a na mobily nakrúcali bežkyne tesne pred štartom, deti v blízkom stane písali vodovými farbami nádherné odkazy ovenčené červenými srdiečkami typu: Mamina, do toho!, Mamo, do toho, Domča si naše srdiečko, Mama, si super! Aďka a Katka, Mama, dokážeš to!, Michaela, ideš!


Hegedüsová mohla bežať bez stresu, lebo favorizovaná Janečková chýbala


Takmer 320-členné čisto ženské bežecké pole na kratšej štvorkilometrovej trati viedla prakticky od štartu až do cieľa po dunajskom nábreží iba 17-ročná bežkyňa z AC Nové Zámky so štartovným číslom 69 Kristína Hegedüsová.
Ako neskôr sympatická rodáčka z Levíc v službách novozámockého AC v cieli priznala, takmer doplatila na to, že sa nechala strhnúť výbornou atmosférou, ktorá panovala okolo trate, a od začiatku si zvolila veľmi ostré tempo.  Aj preto jej bežeckému nasadeniu sa počas celej trate dokázali prispôsobiť iba ďalšie dve pretekárky - a táto trojica dobehla do cieľa s minimálnymi iba sekundovými rozdielmi.

Veď posúďte sami. Kristína Hegedüsová ako víťazka behu na 4 km bola v cieli iba o sedem sekúnd skôr ako Ivana Butoracová z Obal servis Košice so štartovným číslom 515. Druhá Butoracová predstihla tretiu v poradí Romanu Komárňanskú (štartovné číslo 502) zasa iba o štyri sekundy! Až za touto trojicou medailistiek, ktoré o triumf na 2. ročníku dm ženského behu bojovali až do posledných metrov, bol väčší časový odstup.

"Vlani som na tomto behu bola tretia, preto som rada, že som tento rok zvíťazila. Samozrejme, viem, že pozíciu mi trochu uľahčila moja kamarátka a zároveň aj veľká súperka Lucia Janečková, ktorá zo zdravotných dôvodov nemohla obhajovať minuloročné prvenstvo. Takže na štarte som nemala žiadny stres z toho, ako to tento rok dopadne," tvrdila s úsmevom sympatická slovenská juniorská reprezentantka v atletike.

"Samozrejme, že som si v tejto konkurencii verila. Trať som poznala z minulého roka. Organizátori ju vôbec nezmenili, takže som veľmi dobre vedela, čo ma na týchto pretekoch čaká. Do čoho vlastne idem... Navyše, vedela som, čo som doteraz v tejto sezóne natrénovala. Takže moje ambície, musím to neskromne povedať, boli spojené s prvenstvom.  Verila som si, no aj tak som sa sama dostala do zbytočných problémov, lebo prvý kilometer som dosť ´prepálila´ tempo. Podľahla som atmosfére, takže nakoniec som bola rada, že som prvá dobehla do cieľa,“ konštatovala „Kika“ Hegedüsová.

"Atmosféra okolo trate bola fakt výborná, počasie tiež. Pocity v cieli boli nádherné, ale, aby som bola úprimná, viac ma tešil fakt, že to už mám úspešne za sebou. V závere som si želala iba jedno: aby to už bolo za mnou," zdôraznila atlétka z južného Slovenska, ktorá sa v najbližších dňoch dočasne sťahuje do Vysokých Tatier na sústredenie.

"Budeme sa tam pripravovať na slovenský šampionát v krose, kde by sme sa mali predstaviť v súťaži junioriek. Ak všetko dopadne podľa našich predstáv a želaní, máme veľkú šancu ako slovenský juniorsky tím ísť dokonca aj na MS v krose," pripomenula čerstvá víťazka „kratšej trate“ na 2. ročníku dm ženského behu.

Ako posledná zo žien, ktoré sa prihlásili na 4 km, dobehla v čase 35:43 min na 492. mieste Jana Zvachová z Bratislavy so štartovným číslom 247, ktorá počas tejto sezóny stihla absolvovať tri podobné masové behy.

"Tento rok som bežala Tesco beh pre život. Bola som tiež na rakúskom ženskom behu vo Viedni. Začala som behať iba tento rok, lebo pred letom som sa rozhodla, že musím so sebou niečo robiť. Beh sa mi zapáčil, našla som v ňom potešenie, tak behám," povedala s úsmevom plnoštíhla Bratislavčanka, ktorej do okrúhlej päťdesiatky chýbajú ešte tri roky.

"Na masovom behu sa mi páči jeho celková atmosféra, chuť ľudí niečo pre seba urobiť - a tiež pohyb na čerstvom vzduchu. Navyše, pri behu je človek úplne slobodný. Sám si môže zvoliť tempo, dĺžku trate i čas, kedy bude behať," zdôraznila tmavovlasá Bratislavčanka, ktorá sa na štart 2. ročníka dm ženského behu postavila preto, aby sa presvedčila, že ešte má chuť a guráž prebehnúť svojim tempom celé štyri kilometre.

"Som rada, že som tu bola. Druhý ročník ženského behu je mojou premiérou. Ešte som tu nikdy nebežala, ale atmosféra bola fakt perfektná. Ľudia sa dobre bavili. Všetci ma povzbudzovali a v cieli som dostala veľký aplauz. Všetci boli veľmi zlatí. Som rada, že ma tak pekne privítali. Ak sa nič za ten nasledujúci rok nestane, prídem aj na 3. ročník," tvrdila bežkyňa, ktorá si okrem vkusnej medaily s mottom "2. ročník dm ženský beh - viac ako iba ďalší beh" odniesla aj čerstvo obviazané ľavé koleno.

"Nie, nespadla som. To je už staršie zranenie. Mala som ho rozbité, bola na ňom už staršia chrasta, ale teraz pri behu sa mi roztrhla, tak som si to dala radšej ošetriť, aby sa mi zranené koleno zbytočne nezapálilo. Aj pre tie moje boľavé kolená behám svojim tempom, ale mne to vyhovuje. Teší ma, že som opäť prekonala samu seba. Lepšie povedané, že som si opäť dokázala, že na to ešte mám," povedala nám pri rozlúčke. 

Víťazka Maníková sa predierala medzi divákmi


V hlavnej kategórii 2. pokračovania dm ženského behu zvíťazila Ľubomíra Maníková zo Spartaku Dubnica nad Váhom so štartovným číslom 1202. Víťazka tohoročnej edície čisto ženského behu, ktorá pred štyrmi dňami oslávila 27. narodeniny, na zdolanie deväťkilometrovej trate potrebovala 33 minút a 41 sekúnd. Druhá v cieli bola pretekárka STU Bratislava Katarína Pokorná (štartovné číslo 1260) a na bronzovú pozíciu sa dostala Veronika Otrubová (štartovné číslo 1314), ktorá dosiahla čas 37:03.

"Bežalo sa mi veľmi dobre, no na niektorých úsekoch som sa doslova musela predierať pomedzi divákov, lebo mnohí fanúšikovia na trati nás povzbudzovali z naozaj bezprostrednej blízkosti. Nie som na to zvyknutá. Prekážalo mi to. Dokonca chvíľami som mala obavy z toho, aby som s niektorým z divákov nemala nejakú zbytočnú kolíziu. Bolo vidieť, že ľudia si tento beh užívali. Niekedy až veľmi... Som však rada, že moje obavy boli zbytočné. Nič nečakané sa na tomto behu nestalo," opísala rodáčka z Dubnice nad Váhom svoje čerstvé zážitky z práve úspešne zavŕšeného ženského behu. 

"Prvenstvo na tomto behu si vysoko cením, a jeho hodnotu v mojich očiach neznižuje ani absencia Lucky Janečkovej. Ja som jej neúčasť vôbec neriešila, sústredila som sa na seba. A tiež na súperky, ktoré som dobre poznala. Najmä na Katku Pokornú z Bratislavy, ktorá je na tejto trati doma," reagovala víťazná Maníková na otázku, či jej cestu za prvenstvom uľahčila absencia talentovanej Lucie Janečkovej, ktorej zdravotné problémy zabránili obhajovať minuloročný triumf. 
Aktuálnu reprezentantku Slovenska v behu na stredné a dlhé trate k atletike priviedol otec, ktorý v mladosti tiež súťažne behal. Práve on sa stal aj jej prvým trénerom, ktorý z nej vychoval bežkyňu patriacu do širšej slovenskej špičky.

"Keď som bola mladšia, jeho snahu som chápala skôr ako jeho želanie, aby bola zo mňa atlétka. A preto nie vždy som s jeho snahou a tréningovými plánmi súhlasila. Teraz mám z behu radosť a potešenie. Už to všetko vnímam trochu inak (smiech). Beh je súčasť môjho života. Preteky, aké sme teraz odbehli, mi tú radosť z pohybu ešte znásobujú. Som rada, že som tieto nádherné preteky vyhrala. Ak budem môcť, určite prídem aj o rok," tvrdila bežkyňa, ktorá si sily počas deväťkilometrovej trate rozdelila veľmi rozumne, vďaka čomu nejakú veľkú kondičnú krízu na týchto pretekoch neprežila.

Evu Gálikovú z Nitry povzbudzoval od Lafranconi aj Marcel Matanin


„Prečo som prišla? Lebo som chcela zažiť pekné preteky," stručne odpovedala Eva Gáliková z Nitry (štartovné číslo 1104), ktorá do cieľa deväťkilometrovej trate dobehla vo chvíľach, keď na hlavnom pódiu pri soche Milana Rastislava Štefánika organizátori už chystali slávnostné vyhlásenie 2. ročníka dm ženského behu.

Ukazovateľ času nad cieľovou rampou na dunajskom nábreží v tej chvíli hlásil divákom, že kyprá bežkyňa z Nitry v bielom drese a bielej šiltovke potrebovala na absolvovanie hlavnej disciplíny 2. ročníka dm ženského behu spolu hodinu a 12 minút.

"Tento rok som v Nitre zabehla polmaratón. Beh ma chytil za srdce, tak behám. Páči sa mi to. Budem v tom pokračovať. Ak mi bude zdravie slúžiť, tak určite. V Bratislave na tomto ženskom behu som bežala prvýkrát. Bol to krásny zážitok. Som rada, že som sem prišla," pokračovala bežkyňa z Nitry, ktorú od Lafrancani sprevádzal na bicykli atletický tréner a športový riaditeľ spoločnosti Be Cool Marcel Matanín, inak aj účastník maratónskej súťaže na OH 2004 v Aténach.

"Viem, kto ma od Lafranconi sprevádzal. Povedal mi to, keď ma povzbudzoval. Som mu vďačná za to, že mi tak vytrvalo vlieval sily, že ma tak pekne povzbudzoval. Hovoril mi aj o aténskom maratóne. O tom ako ho on bežal. Čo pri ňom prežíval. Vďaka nemu mám z dnešného dňa veľmi pekný zážitok. Som rada, že som sem prišla," spokojne konštatovala účastníčka 2. ročníka ženského behu v bielom drese a bielej šiltovke, ktorá dobehla na 311. mieste.

Spokojnosť po vydarených sobotňajších pretekoch netajil ani ich riaditeľ Peter Pukalovič, ktorého okrem krásneho slnečného počasia, ktoré bolo „ušité“ akoby na objednávku, najviac nadchli emócie, ktorými účastníčky tohoročnej edície dm ženského behu vôbec nešetrili. Vďaka ich spontánnosti bolo v cieli plno smiechu, výskania, dobrej nálady a prejavov spokojnosti a nadšenia. Na každom kroku bolo vidieť, že ženy si svoj beh užívali plnými dúškami. A bolo jedno, či na tých pretekoch zvíťazili, alebo dobehli na samom konci pelotónu. Všetky, ktoré prišli do cieľa, predsa zvíťazili. Samy nad sebou. Nad svojou pohodlnosťou, lenivosťou, alebo nad svojimi trefnými výhovorkami.

"Bolo vidieť, že ženy si svoj beh veľmi užili. Na trati bolo plno krásnych emócií. Bolo to krásne! Lebo o tomto v prvom rade je tento beh. Ľudom sa akcia veľmi páčila. Na podujatie sa prihlásilo takmer tisíc žien, čo je takmer raz toľko ako ich bežalo minulý rok. Ten záujem nás veľmi potešil. Je dôkazom toho, že dm ženský beh získal medzi dievčatami a ženami naozaj veľkú popularitu. Čo viac sme si mohli želať? Navyše, výťažok z tohto behu je spolu 5350 eur. Celú túto sumu darujeme samospráve mestskej časti Ružinov na vybudovanie, respektíve na rekonštrukciu detského ihriska pri Základnej škole na Nevädzovej ulici,“  uviedol Peter Pukalovič.

Výsledky 2. ročníka dm ženského behu:


Ženy (4 km): 1. Kristína Hegedüsová (AC Nové Zámky) 14:28 min, 2. Ivana Butoracová (TJ Obal servis Košice) 14:35, 3. Romana Komárňanská (3NT) 14:39, 4. Renáta Klčová 15:18, 5. Lenka Srnáková (obe Behame.sk) 16:54, 5. Michaela Sasváriová (SR) 16:57.

Kategória 40 - 49 rokov: 1. Renáta Klčová (Behame.sk) 15:18, 2. Lucia Klačanová (SR) 17:15, 3. Mata Lukáčová (Freja sport klub) 17:51.

Kategória 50 - 59 rokov: 1. Anna Krutá (SR) 20:42, 2. Irena Ručková (SR) 21:29, 3. Klára Kapitánová (SR) 21:33.

Kategória 60 a viac rokov: 1. Soňa Kavecká (Sokol Pezinok) 22:29, 2. Esther Pfeifferová (Rak.) 29:36, 3. Eva Ždiňáková (1. AŠK Zubrohlava Patriots) 31:10.

Ženy (9 km): 1. Ľubomíra Maníková (Spartak Dubnica n/V.) 33:35 min, 2. Katarína Pokorná (Slávia STU Bratislava) 33:58, 3. Veronika Otrubová (Sportdiag Team) 37:03, 4. Mária Fuňáková (Slávia STU) 37:30, 5. Lucka Krajčovičová (Ladies Thaibox) 39:12, 6. Jana Kováčová (SR) 39:29.

Kategória 40 - 49 rokov: 1. Elena Malíková (Bratislava) 40:11, 2. Zuzana Dobrucká (SR) 40:56, 3. Oľga Kosibová (Dolné Orešany) 41:17.

Kategória 50 - 59 rokov: 1. Jaroslava Ivanovičová (Čadca) 42:36, 2. Iveta Jašková (SR) 43:49, 3. Annemaria Wolfová (Rak.) 46:28.

Kategória 60 a viac rokov:
1. Helena Barančíková (Trenčianska Teplá) 49:27, 2. Soňa Kavecká (Sokol Pezinok) 58:54, 3. Johanna Ebnerová (Rak.) 1:08:01.

29.9.2013 / Cestné behy / Autor: Štefan Žilka