Celú sobotu hrialo slniečko, čo organizátorom iste i pre prebiehajúci festival vyhovovalo. V Červeníku sme boli svedkami bezpochyby bizarného pohľadu, keď zo štadióna kráčali na štart pretekov už namotivovaní bežci vedno s už mierne potúženými účastníkmi festivalu. Vedľa seba sa miesili tričká športových značiek s čiernymi tielkami oznamujúcimi, že punk určite nie je ešte mŕtvy. Atmosféra pred štartom bola úchvatná a bežci iste odpustili usporiadateľovi, že meškal so štartovým výstrelom asi päť minút. Na námestíčku bolo zoradených toľko ľudí, že sa nedalo kam pohnúť a všetci si okrem klobások a piva so záujmom vychutnávali vystúpenie mažoretiek a dychovky, ktorá sprevádzala ich kreácie. Divácka kulisa je odmenou bežcovi, ktorý má pred sebou porciu kilometrov v horúcom počasí a po tejto stránke beh v Červeníku nesklamal. Pretekalo sa v uliciach, okrem šípok na asfaltovej ceste sa z času na čas dali prečítať i iné nápisy – „Zabrať“, „do toho!!!“ a mená ľudí, ktorých nepoznáme. Po vybehnutí okamžite úradoval vietor, ktorý dával bežcom na známosť, že to nebude žiadna pasia dnes v Červeníku. Našťastie približne po kilometri sa otočil smer behu a vietor tentoraz pomáhal. Atmosféra bola „hustá“ nielen v blízkosti štartu, ale počas celej trate.
Domáci zrejme majú svoj beh ozaj radi a pretekárov povzbudzovali na každom kroku.
V čele od začiatku bežal Magyar a sekundovať sa mu snažili Valachovič s Hýllom. Táto dvojica však čoskoro rezignovala na rýchle tempo vytrvalca z Bešeňova a držala sa mierne vzadu. Bežali sa tri okruhy, pretekári sa vymotali z ulíc Červeníka až k miestnemu jazeru, ktorého názov sme nezistili. Samotný Imro Magyar však vravel, že v týchto miestach sa najlepšie bežalo, vetrík fúkal do chrbta a pohľad na vodu dával v teplom počasí človeku krídla. Nasledovalo prebehnutie okolo futbalového štadióna, kde bola prezentácia, minul sa areál festivalu a už bolo počuť miestneho hlásateľa, ktorý pripomínal, že bežcom zostávajú do zavŕšenia pretekov ešte dve kolá. V týchto chvíľach mal Magyar asi dvadsaťmetrový náskok pred dvojicou Valachovič, Hýll a bol to práve súboj o druhú priečku, ktorý mal byť najzaujímavejší.
Po troch odbehnutých kilometroch sa začal lámať chlieb aj tu – Valachovič držal rýchle tempo, no Lukáš Hýll pomaly ale isto strácal kontakt s malackým vytrvalcom. Pred vbiehaním do posledného kola už bežci v čele stihli dobehnúť pretekárov na posledných priečkach. Záver pretekov vyznal jasne v prospech Magyara, ktorého v závere Valachovič nestihol potrápiť a prehral o jedenásť sekúnd. Lukáš Hýll už stratil na prvého takmer minútu a Imro sa mohol tešiť z víťazstva. Odmenou mu bol potlesk naplneného námestia na Hviezdoslavovej ulici. Medzi ženami zvíťazila Ľubomíra Maníková.
Veteránsku kategóriu vyhral Róbert Roľko z AŠKP Žilina v excelentnom čase 20:17 min. Víťazi svojich kategórií Magyar a Maníková potom ešte štartovali v Trnave na mítingu Grand Prix Slovensko v behu na 3 kilometre. Niektorí ľudia proste nemávajú dosť...
Kompletné výsledky TU.