„Aha, tamto ide Paľo. Nedalo mu to. Prišiel. Hoci včera večer tvrdil, že sem určite nepríde,“ upozorňoval vysoký muž v modrom bežeckom drese svojich kolegov okolo seba. Len čo to dopovedal, už mával na prichádzajúceho, aby v tom veľkom ľudskom mravenisku mal uľahčenú orientáciu. Kým starí známi sa museli zvolávať gestami, pokrikmi či mobilmi, jeden medzi nimi nič také nepotreboval a stále bol v tunajšom amfiteátri v epicentre diania. Stále sa s ním niekto chcel fotiť, chcel od neho autogram na plagát, čiapku, tričko alebo rovno na štartovné číslo. A večne usmiaty Matej Tóth, úradujúci majster sveta v chôdzi na 50 km z minuloročných MS v Pekingu, každému ochotne vyhovel. K menším záujemcom o pamätnú fotografiu si pokojne aj kľakol, so staršími sa ochotne porozprával. To isté aj pri rozdávaní autogramov. Vôbec nebolo na ňom vidieť, že aj keď teraz pre nedávne zranenie nohy netrénuje, stále sa vezie v jednom veľkom kolotoči. Na Železnú studničku prišiel ako čerstvý čestný občan Dudiniec. Sobotný večer trávil v tomto známom kúpeľnom meste na juhu stredného Slovenska, v nedeľu ráno o deviatej bol už na bratislavskej Železnej studničke.
Prišiel, lebo to sľúbil
„Hoci mám toho naozaj veľa, už dávnejšie som vedel, že sem na otvorenie bežeckej sezóny určite prídem. Aj keby som štartoval v Dudinciach na tamojšej päťdesiatke, do Bratislavy by som určite prišiel. Lebo som to sľúbil. Tak sme sa dohodli,“ reagoval Matej Tóth tesne predtým ako s Milošom Zagoršekom z firmy Quinta Essentia odišiel naposledy detailne prebrať scenár krátkej rozcvičky, ktorú viedol niekoľko minút pred prvým behom nedeľnašieho športového programu.
„Na Železnej studničke som prvýkrát v živote a musím povedať, že toto prostredie ma veľmi milo prekvapilo. Nečakal som, že tu nájdem taký pekný a vybudovaný areál zdravia, že tu budú tak precízne urobené bežecké trate. Naozaj som veľmi milo zaskočený,“ začal debatu Matej Tóth a pokračoval: „Nie darmo už roky hovorím, že najlepšie podmienky na rekreačné športovanie majú Bratislavčania. Okrem dunajskej hrádze majú aj Železnú studničku... Naozaj je tu pekne. Pred chvíľou som povyše tohto areálu točil krátky dokument a to ticho v lese som si vychutnal. Aj tu v areáli, ak by neznela hudba, mohli by sme si ten les okolo užiť totálne naplno .“
Úradujúceho majstra sveta v chodeckom maratóne takisto milo prekvapilo množstvo ľudí, ktorí na tieto prvé jarné bežecké preteky prišli. Povedal to aj na pódiu skôr ako sa pustil do krátkej rozcvičky pre všetkých bežcov. Ľudia okolo poctivo cvičili a mnohí z nich si 33-ročného rodáka z Nitry fotili na mobily, točili na kamery. Aby mali na tú chvíľu pamiatku.
Matej Tóth v rámci svojej misie na Železnej studničke odštartoval beh detí do 10 rokov na 500 m cez les i súťaž detí do 15 rokov. Ďalšie dve disciplíny cestného behu mužov a žien na 5 a 10 kilometrov nechal na povel primátora hlavného mesta SR Bratislavy Iva Nesrovnala. Prvý muž bratislavskej radnice najskôr výstrelom z pištole poslal na trať účastníkov cestného behu na 5 km – a potom sa so štartovým číslom 601 aj sám pustil na desaťkilometrovú členitú trať. Prebehol ju v čase 58:01 min, čo ho zaradilo na 262. miesto v celkovom poradí.
Mimochodom, dosť zaujímavé bolo čítať názvy klubov, rodinných podnikov, pracovných zoskupení či firemných partií, pod akými sa organizátorom prihlásili na tento prvý jarný beh roka 2016. V štartovnej listine ste našli zástupcov Lesnej škôlky Jadierko, rodinné družstvo Voškovcov, Udýchaných bežcov, Priateľov behu ležérneho, podporsport.sk, neseddoma.sk, Udýchaných amatérov, Vinné mušky z Pezinka či Tatranské antilopy. Práve s reprezentantom spomínaných „Tatranských antilop“ Petrom Hauptvogelom z bratislavskej Rače sme sa pred cestným behom na 10 km chvíľu porozprávali.
„Ten názov sme vymysleli spolu s kamarátmi z práce, s ktorými sme začali behať. Vtedy sme boli v skupine dvanásti, v súčasnosti sme zostali šiesti... Najvernejší. Presne podľa pesničky Júliusa Satinského a Milana Lasicu z pera Jaroslava Filipa: Bolo nás jedenásť, už nás je len desať,“ reagoval Peter Hauptvogel na otázku ako sa zrodil názov ich bežeckej partie „Tatranské antilopy.“
"Ale, aby som bol presný, kolegyne sú momentálne na materskej dovolenke, tak nemôžu s nami behať. Ony sa k behu pravdepodobne po materskej ešte vrátia. Mne sa behanie tak zapáčilo, že už mám za sebou nie iba niekoľko polmaratónov, ale vlani som absolvoval aj maratón v Berlíne,“ povedal muž so štartovným číslom 518, ktorý spolu s manželkou dávali pozor na svoje tri ratolesti, ktoré si práve museli vyrozprávať čerstvé zážitky z behu deti.
„Všetci traja bežali v skupine detí do 10 rokov, lebo majú desať, sedem, štyri roky,“ zapojila sa do besedy Michaela Hauptvogelová, ktorá pohotovými postrehmi sem – tam reagovala aj na náš dialóg o ich rodinnom športovaní. O tom ako k športu vedú aj deti.
„Doma máme ešte jedného budúceho bežca. Teraz má iba rok a pol. Behať už vie, ale ešte to nie je na takúto súťaž. On by určite bežal iným smerom ako ostatné deti. Ešte na to nemá. Ale o rok ho určite sem privedieme. To už bude o rok starší,“ dodala sympatická mama štyroch detí. „Bežecké tenisky mám kúpené už aspoň dva – tri roky. Ale pri štyroch deťoch ich nemám šancu obuť. Ja predsa športujem aj bez tenisiek. Okolo štyroch chlapcov mám pohybu vyše hlavy. Nepotrebujem ešte chodiť behať. Pri deťoch nabehám denne kilometre - a ani si to neuvedomujem,“ zdôraznila Michaela Hauptvogelová, ktorá manžela v jeho bežeckom hobby neustále podporuje.
"Prečo som si vybral za miesto svojho maratónskeho debutu práve Berlín? Lebo štartovné číslo naň som vyhral v súťaži. A keď som ho už mal isté, tak som sa začal systematicky chystať. Behal som podľa možnosti pravidelne a behám stále. Berlín bol pre mňa fantasticky zážitok," prezradil bežec z Rače tajomstvo ako sa mu podarilo dostať k štartovnému číslu na jeden z najmasovejších maratónskych behov v celej Európe.
"Čo ma drží pri behu? Vidina ďalších maratónov. Tento rok okrem Berlínskeho chcem v máji bežať aj Pražský. Už som sa na ne prihlásil. Tak teraz trénujem. Aj dnešných desať kilometrov patrí do môjho tréningového plánu. Navyše, po dobehnutí do cieľa tunajšej desiatky chcem pokračovať ďalej. Dnes som sa rozhodol, že zo Železnej studničky domov do Rače dobehnem po svojich. Rovno cez horu," tvrdil chlap so štartovným číslom 518, ktorý 10-kilometrovú trať zdolal v čase 52:34 min (209. miesto v absolútnom poradí). „Minulý týždeň to tiež tak urobil. Bol si tu zatrénovať a domov prišiel cez kopec. Okrem desiatky si pridal ďalších pätnásť kilometrov. My teraz pôjdeme domov autom, on po svojich. Behom. Tak to vymyslel, tak to chce aj dnes urobiť,“ dodala Michaela Hauptvogelová.
Kto sa bojí, nesmie ísť behať do lesa
Kým sme spolu hovorili o bežeckých a nebežeckých zvykoch tejto račianskej rodiny, do cieľa päťkilometrového behu dobehol nie iba prvý muž Konštantín Kocian vo farbách portálu Behame.sk ( v čase 16:00 min), ale aj prvá žena. Tou bola Jana Škanderová z klubu Run for Fun, ktorá sa v cieli tešila z výsledného času 19:15 min. Sympatická športovkyňa nechala za sebou o 45 sekúnd ďalšiu známu slovenskú vytrvalkyňu a svoju klubovú kolegyňu Janku Mozolániovú (19:59) a tretia dobehla Romana Prokešová z Kajak Slávia UK (20:34). „Som rada, že som dnes zvíťazila. Bežalo sa mi veľmi dobre. Krízu som na trati nemala žiadnu. Aspoň som ju nepociťovala. Nikde na trati som sa netrápila," tvrdila v cieli najrýchlejšia žena v behu na 5 km.
Podľa nej celý beh na tej kratšej vzdialenosti sa lámal na druhom kilometri, resp, o pol kilometra ďalej. "Hore, na tom kopci. Lebo potom sa z neho už išlo iba dolu. Už sme bežali iba nadol, čo už nebolo také náročné," priblížila dianie na trati 32-ročná bežkyňa so štartovným číslom 818.
"Vedela som, že na päťke pobeží aj moja klubová kolegyňa Janka Mozolániová, ktorá bola v cieli druhá. Nie, neobávala som sa jej. Bežala som si svoje tempo. Na nikoho som sa nezamerala. S nikým som sa nechcela porovnávať. Ani som sa nikoho neobávala. Kto sa bojí, nemôže ísť behať do lesa. Kto sa bojí súperov, nič v živote nedokáže. Ak chcete vyhrať nejaké preteky, respektíve súťaž, musíte si veriť. Bez viery vo vlastné sily nie je nič. Preto ja na preteky so strachom určite nechodím. Rešpektujem silu súperiek, ale sa ich nebojím,“ priblížila svoju bežeckú filozofiu štíhla vytrvalkyňa, ktorá na zdolanie päťkilometrovej trate potrebovala čas 19 minút a pätnásť sekúnd.
"Podľa mňa treba poďakovať organizátorom za tieto krásne preteky. Dali si na nich záležať. Trať bola veľmi dobre vyznačená, bola v dobrom stave, občerstvenie v cieli bolo tiež dobré, počasie nám vyšlo, aj keď ráno bolo trochu chladnejšie, ale nám bežcom takéto počasie vyhovuje," iniciatívne známkovala Jana Škanderová štáb ľudí, ktorý tieto prvé jarné preteky pripravil.
"Som rada, že som v týchto pretekoch zvíťazila. Je to dobrý štart do novej sezóny. Presvedčila som sa, že som dobre pripravená. Podľa toho, čo som dokázala, v zime som dobre pracovala. Teším sa na ďalšie preteky, na ktorých budem tento rok štartovať,“ zdôraznila Jana Škanderová.
Sprievodným cyklistom bol Gabriel Švajda
O dobrej zimnej príprave hovoril aj najlepší Slovák z minuloročného ČSOB Bratislava Marathonu Gabriel Švajda, ktorý organizátorom nedeľňajšieho behu pomáhal ako sprievodný cyklista vedúceho bežca na 5 km. „O dva týždne mám v pláne bežať maratón v Bratislave. Preto nemôžem nič riskovať, ani zbytočne prepínať sily,“ povedal o dôvode svojej absencie v štartovnom poli otváracích pretekov Gabriel Švajda a pokračoval: „Minulý rok som na ČSOB Bratislava Marathone bol siedmy, tento rok chcem, latku náročnosti posunúť ešte vyššie. Netajím sa ani tým, že pri avizovanej neúčasti afrických bežcov by som chcel zaútočiť na najvyššiu priečku. Nech už konečne tento maratón vyhrá aj nejaký Slovák. Veď sa beží v hlavnom meste Slovenska,“ otvorene definoval svoje ciele Gabriel Švajda. Ako skúsený vytrvalec a znalec momentálnej situácie v maratónskom hnutí strednej Európy však prípadný optimizmus okolo svojej postavy rozumne krotí.
„Aj keď tento rok neprídu bežci z Kene, Etiópie či iných afrických krajín,, to ešte neznamená, že triumf na ČSOB Bratislava Marathone mi padne z neba rovno do náručia. To určite nie. Do Bratislavy sa chystajú veľmi silní Poliaci, tak isto aj Čech, ktorý bol vlani lepší ako ja. Môžu prísť maratónci z Maďarska či Rakúska. Môže sa v Bratislave objaviť nejaký silný súper aj z iných krajín, o ktorých zatiaľ nehovoríme. Človek nevie, kto sa na poslednú chvíľu postaví na štart," uvažoval nahlas Gabriel Švajda, ktorý na otvorení bežeckej sezóny na bicykli sprevádzal Konštantina Kociana, víťaza päťkilometrového nedeľňajšieho behu.
Keď už bola reč o bratislavskom mestskom maratóne, resp. o celom maratónskom víkende (1- 3. apríla). možno, že najmä na tých kratších vzdialenostiach budú súťažiť aj desiatky, ak nie až stovky bežcov, ktorí v predposlednú marcovú nedeľu boli priamymi aktérmi otvorenia bežeckej sezóny 2016. Pre mnohých z nich totiž mestský maratón v Bratislave bude veľkou výzvou. Presne tak, ako veľkou výzvou pre Mateja Tótha je možnosť pobiť sa v auguste o čo najlepší výsledok na chodeckom maratóne na OH 2016 v Rio de Janeiro. Aj o tom sa v nedeľu v bratislavskom prírodnom amfiteátri často besedovalo. Aj o tejto veľkej méte a túžbe 33-ročného Nitrana v službách VŠC Dukla Banská Bystrica sa v nedeľu na Železnej studničke hovorilo. A všetci účastníci debát želali Matjovi Tóthovi okrem zdravia najmä to, aby v ďalekej Brazílii dokázal splniť svoje tajné želanie i túžby všetkých ozajstných milovníkov atletiky na Slovensku.
Výsledky: Muži (5 km): 1. Konštantín Kocian (BEHAME.sk) 16:00 min, 2. Matej Špiriak (motigo) 16:21, 3. Richard Duška (AO Slávia STU Bratislava) 16:23, 4. Ľubomír Hrčka (Run For Fun) 16:28, 5. Pavol Chomanič (BEHAME.sk) 16:37, 6. Dávid Žigo (PROefekt) 16:44. Ženy (5 km): 1. Jana Škanderová (Run For Fun) 19:15 min, 2. Jana Mozolaniova (Run For Fun) 19:59, 3. Romana Prokešova (Kajak Slávia UK) 20:34, 4. Kamila Chomaničová (BEHAME.sk) 20:41, 5. Katarína Glatzová (AO Slávia STU Bratislava) 21:02, 6. Lenka Bosá (She Runs) 21:11. Muži: (10 km): 1. Alexander Jablokov (BEHAME.sk) 33:12 min, 2. Marek Hladík (PROefekt) 33:23, 3. Martin Žigo (BEHAME.sk) 36:55, 4. Alexander Moravčík (BEHAME.sk) 37:13, 5. Jozef Mráz (AKV Bratislava) 37:27, 6. Pavol Kupec (Nipama group) 37:52. Ženy (10 km): 1. Renáta Klčová (Družba Piešťany) 40:30 min, 2. Martina Čibová (SHE Runs, neseddoma.sk) 41:35, 3. Alexandra Lalová (Pezinok) 43:25, 4. Sarah Brown 43:40, 5. Karin Kaczorová (obe bez klubovej prílušnosti ) 44:56, 6. Hana Balažovjechová (Kajak Slávia UK) 45:23.
