Práve on, atletický nadšenec z Kysúc, objavil Bubeníka pre súťažnú atletiku. ,,Prvý raz som ho videl bežať asi pred šiestimi rokmi tri kilometre v Parku Ľudovíta Štúra v Žiline na tamojšej bežeckej lige. Oslovil som ho, či sa nechce pridať k našej bežeckej partii, ktorú v tom čase tvorili Juraj Vitko, Branislav Šarkan a Jakub Benko,“ spomína kouč na prvé stretnutie so svojím súčasným zverencom.
„K behaniu som sa dostal ako slepé kura k zrnu. Čisto náhodou...,“ vraví Jozef Bubeník, ktorý od prvého žilinského stretnutia s Milanom Slivkom vybojoval pre MKŠS-AK Kysucké Nové Mesto na tratiach od 1500 do 10 000 m 7 medailí zo slovenských šampionátov – jedno striebro a šesť bronzov. Zlato mu však v zbierke stále chýba.
„S atletikou som začal neskoro, až ako 20-ročný. Dovtedy som hral hádzanú, beh bol iba súčasť mojej kondičnej prípravy. Keď som pracoval v Leviciach, išiel som si otestovať bežeckú kondíciu na Tlmačskú dvadsiatku. Zapáčilo sa mi to a začal som pravidelne behať. Mal som vtedy sto kíl, takže nebolo jednoduché s takou postavou absolvovať dlhé cezpoľné alebo cestné behy. Vďaka behu som postupne schudol až 20 kilogramov,“ načrtol 33-ročný Bubeník svoju cestu k atletike. ,,Ako vojak z povolania musím zvládať aj beh na dvadsať kilometrov s 20 či dokonca 40-kilovým batohom na chrbte. Výdrž som mal vždy dobrú. V tomto smere som nemal žiadny problém.“
,,Chcel som mať z Jozefa bežca na 800 a 1500, maximálne 3000 metrov. Na týchto tratiach som videl jeho najväčšie možnosti. Po zraneniach sme sa však začali orientovať na dlhšie trate. Spolupracuje sa mi s ním veľmi dobre,“ pochválil kouč Slivka čerstvého vicemajstra Slovenska v behu mužov na 10 000 metrov.
Na spoločnom česko-slovenskom šampionáte v Skalici bol zo Slovákov lepší iba Tibor Sahajda – o 27 sekúnd. Bubeník, ktorý prvý raz v kariére pokoril hranicu 31 minút (30:59,86) odsunul na tretiu priečku Mareka Hladíka, minuloročného 3-násobného majstra Slovenska (polmaratón, maratón, kros) a víťaza Medzinárodného maratónu mieru 2020 v Košiciach.
„Hladíka som poznal, dobre viem, kto to je. Mal som ho prečítaného, vedel som, že ak dodržím svoje tempo a správne si rozložím sily, nepustím ho pred seba. Škoda, že som si nechal ujsť Sahajdu, ale prehrať s ním v behu na 10 000 metrov o 27 sekúnd nie je žiadna hanba. Najmä, keď som si v Skalici utvoril osobný rekord a zabehol som 10 000 m prvý raz pod 31 minút. Pred súťažou som vôbec nevedel, na čo si na tomto šampionáte môžem trúfať, kam sa môžem dostať. Chýbala mi akákoľvek predošlá konfrontácia so súpermi. Takmer dva roky som bol totiž mimo diania v slovenskej atletike,“ skonštatoval Jozef Bubeník.
V októbri 2019 obsadil na pretekoch NATO Partnership Runnig Festival v Budapešti 4. miesto v cestnom behu na 10 km (31:08). Potom 18 mesiacov nič – žiadne preteky. Až teraz 24. apríla v Skalici.
,,Pôsobil som desať mesiacov v zahraničnej mierovej misii OSN. Podmienky na behanie som mal dobré, trénoval som počas osobného voľna. Človek, ak chce, dokáže si nájsť schodnú cestu aj v zložitej situácii,“ vraví Jozef Bubeník. „Horšie to bolo s nedostatkom spánku a najmä so stravou. Bola dosť jednotvárna a menej kvalitná, takže aspoň som schudol. (smiech) Celý pobyt sme prežili v nadmorskej výške nad 2000 metrov. Pôvodne sme tam išli na šesť mesiacov, no pre pandémiu ochorenia Covid-19 nás vymenili až po desiatich...“
Bubeníkovo pôsobenie v misii však skomplikovala baktéria, s akou sa u nás nedá stretnúť. Dostala sa mu do tela a poriadne mu strpčovala život. Lekári s ňou zápasili v mieste misie a potom aj po návrate na Slovensko.
„Práve pre toto ochorenie som takmer dva roky nesúťažil. Bol som slabý, ľahší o takmer 20 kíl, úplne vyšťavený. Veru, nebolo to jednoduché. Som rád, že to všetko mám za sebou, že som sa z toho dostal a opäť môžem behať za môj kysucký klub. Nebolo to pre mňa jednoduché obdobie,“ povzdychol si Jozef Bubeník, ktorý svoj skalický výsledok považuje za svoj najcennejší rezultát v atletickej kariére.
,,V Skalici som sa cítil veľmi dobre a po dobehnutí do cieľa som bol v takej eufórii, že by som pokojne zvládol ešte nejaký kilometer navyše. Z výkonu veľmi dobrý pocit. Veľmi som sa tešil, že opäť súťažím. ,,Musím sa pousilovať, pretože roky mi pribúdajú, no zlatá medaila mi stále odoláva. Neviem, dokedy budem aktívne behať, preto by bolo fajn vybojovať si titul čím skôr.“
Žiaľ, Jozefovo prianie ostať zdravý sa nenaplnilo. Po majstrovstvách Slovenska ho znova začalo trápiť koleno, ktoré mu v minulosti už dvakrát operovali. V kondícii sa preto udržiaval jazdou na bicykli korčuliach. „Robím však všetko pre to, aby som mohol štartovať na majstrovstvách Slovenska v Trnave v závere júna,“ želá si zhovorčivý kysucký dlháň.
Trénerovi Milanovi Slivkovi imponuje na jeho zverencovi perfektná tréningová morálka. „Nič si neuľahčuje a častejšie zranenia ho naučili premýšľať o tréningu a behať racionálne,“ vyzdvihol kouč pozitíva Bubeníkovej osobnosti.
BUBENÍKOVE MEDAILY NA M-SR (0 – 1 – 6)
2016: 5000 m – bronz, 10000 m bronz
2017: 1500 m – bronz, 5000 m – bronz
2019: 3000 m/hala – bronz, 5000 m – bronz
2021: 10 000 m – striebro
BUBENÍKOVE OSOBNÉ REKORDY
800 m: 1:56,45 (2016)
1500 m: 3:58,14 (2016)
3000 m: 8:37,60/hala (2019)
5000 m: 15:00,76 (2019)
10 000 m: 30:59,86 (2021)
