Cookies

Na naších stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Behame.sk.
Bližie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.
Súhlasím
Načítavam...
Beháme.sk
Zvoľte veľkosť písma:
AaAaAaAaAa
Beháme.sk

V posledný marcový piatok hala Elán praskala vo švíkoch

    Záverečný diel 18. série tradičných školských pretekov pre žiakov základných škôl, stredných odborných škôl a gymnázií pod názvom "Zo školských lavíc do atletickej haly Elán" sa z večera na ráno pre zlé počasie a silný vietor zmenil na megapodujatie, na ktorom v čase od 9.30 do 15.30 h súťažilo viac ako päťsto detí    
"Si šikovný chlapec. Máš predpoklady na vytrvalosť, len musíš častejšie chodiť na tréningy. Príď medzi nás. Nehanbi sa... Uvidíš, že sa ti medzi nami bude páčiť. Však Ondra. Povedz mu, že sme dobrá ´parta.´ Tebe skôr uverí, ako mne starému dedovi... Fakt, si talent, len musíš na sebe viac pracovať. Škoda by bolo, keby si svoj talent zanedbal. Rob na ňom. Určite sa ti to niekedy vráti. Ver mi. Si dobrý," komentoval 73-ročný nestor skalickej atletiky Rudolf Roučka výkon svojho mladého zverenca zo ZŠ Skalica v behu na 800 m na záverečnom marcovom podujatí 18. série tridičných školských pretekov "Zo školských lavíc do atletickej haly Elán."
   
    Nestor Roučka mal pre každého pekné slovo, či dobrú radu

    "Bude z teba dobrý atlét, len musíš aj ty chcieť... Darmo ťa ja budem presviedčať, že si dobrý," doložil neúnavný atletický fanatik skôr ako sa sklonil k ďalšiemu udychčanému malému atlétovi zo Skalice: "Ty si sa toho záveru zľakol, že? Priznaj sa... Neboj sa, pred cieľom treba ešte pridať. Úplne na dotaz! Keď budeš dobrý atlét, budeš aj dobrý cyklista. Potom neskôr sa môžeš špecializovať. Teraz v prvom rade trénuj s nami atlétmi vytrvalosť a pevnú vôľu."

    Populárny a erudovaný "hľadač" bežeckých a atletických talentov zo Skalice a "príľahlého širokého Záhoria" sa takto rad radom otcovsky, či vzhľadom na vekový odstup od malých zverencov už skôr "dedkovsky" prihováral každému z malých atlétov, ktorých v posledný marcový piatok priviedol do bratislavskej športovej haly na tradičné žiacke preteky.

     "Ondra, nie, že tie ´boty´ vyhodíš do koša... To ti nejaký šikovný obuvník v Skalici opraví a môžeš v nich ešte niekoľko pretekov odbehnúť. Skoda by ich bolo vyhodiť, keď si si na ne zvykol. Ja ti šikovného ´ševca´ u nás nájdem. Už to mám! Manžel našej pani učiteľky ti to opraví a uvidíš, že budeš spokojný. Tak ako som bol spokojný ja s tvojou dnešnou osemstovkou," chodil skúsený atletický tréner od žiaka k žiakovi a s každým prehodil slovo - dve. Pre každého mal povzbudivú vetu, každému hneď na mieste vysvetlil, kde na súťaži urobil chybu, alebo, kde má ešte rezervy.

    "Som ja ale starý blb! Barborka, kvôli tebe som tu zostal, aby som ti odmeral čas - a zabudol som na teba. Prepáč, úplne som zabudol... Však mi to odpustíš? Nehnevaj sa na mňa... Riešil som iné veci a ty si mi zatiaľ prebehla. Nevieš, koľko svietilo tamto na tom  displeji, keď si vbiehala do posledného kola?" sypal si popol na svoju žiarivo bielu hlavu spoluzakladateľ atletického klubu v Skalici a v Holíči, ktorý svojim nákazlivým elánom a príkladným entuziazmom pred tridsaitimi rokmi rozhýbal aj stojaté vody hodonínskej atletiky.

    "Ak som dobre videla, bolo tam tridsaťšesť... Tamto som bola, keď na displeji bolo tridsaťšesť," odvetila malá atlétka a rukou ukázala asi dva metre pred cieľovú rovinku.

    "Ak to tak bolo, tak si bola dobrá. Vidíš, že sa oplatí trénovať. Ešte trochu pridáš a bude to dobré. Z tvojich časov budeme mať obaja radosť. Len tak ďalej ´divčico", bude z teba niečo," rieši svoju zabudlivosť za pochodu Rudolf Ručka.

    "Teraz na jar poď s nami behať. Máš na to, aby si stačil s najlepšími. Meral som ti prvý okruh, ten bol trochu pomalší, ale druhý okruh už bol veľmi dobrý. Prvý okruh si bežal s veľkou trémou. Zbytočne. Neboj sa, to všetko prejde. Len si musíš viac veriť. Máš na to. Ver mi. Bude z teba šikovný bežec. Máš to v sebe. Príď medzi nás. Aj pri futbale budeš rýchlejší, keď budeš dobre trénovať atletiku," "lámal na kolene" pán tréner Ručka ďalšieho malého Záhoráka, ktorého mu počas žiackých pretekov "Zo školských lavíc do atletickej haly Elán" učitelia ZŠ Skalica zverili do opatery.
   
    Autobusy priviezli deti zo Záhoria, Považia i zo Žitného ostrova

    "Dnes naše autobusy priviezli deti zo Skalice, Holiča, z Malaciek, z Dubnice nad Váhom a Nového Mesta nad Váhom a tiež zo Šale a blízkeho okolia. Preto spolu so žiakmi bratislavských škôl tu malo byť okolo 420 malých športovcov, ktorí sa pôvodne prihlásili na naše preteky. Ráno k nim pribudlo okolo 150 detí z akcie Bratislavského mestského maratónu a Slovenského olympijského výboru, ktorá mala byť pôvodne v Galérii Eurovea na dunajskom nábreží. Vonku však bola zima a pršalo, tak nás poprosili, aby sme ich zobrali k nám. Preto tu počas posledného podujatia 18. série našich pretekov ´Zo školských lavíc do atletickej haly Elán´ súťažilo okolo päťsto detí," vysvetlil riaditeľ pretekov Imrich Ozorák dôvody toho, prečo v posledný marcový deň bola bratislavská hala Elán v čase od 9.30 h do 15.30 h naplnená vrchovato až po samú strechu prenikavým detským džavotom, povzbudzovaním, krikom, potleskom a tiež nezbedným šantením.

    "Nemohli sme ich predsa nechať moknúť niekde pri Eurovee, keď tu bolo všetko dávno prichystané na žiacke preteky. Rozhodcovia, usporiadatelia z nášjo klubu i FTVŠ, ako aj hlavný rozhodca s týmto riešením súhlasili, tak sme mali namiesto jedných pretekov dvojo. Aspoň sme sa tu celý deň nenudili," dodal s plachým úsmevom Imrich Ozorák a hneď išiel zisťovať, prečo v behoch na 60 metrov už od rána súperili medzi sebou bežci rôzneho veku i telesného vzrastu.

     "Teraz musím zistiť, kto robil nasadenie do behov na 60 metrov a prečo drobní špunti behali so staršími žiakmi... Mám pocit, že tých bežcov dávali dokopy podľa abecedy, nie podľa dopredu nahlásených výkonov," vysvetlil riaditeľ školských pretekov okolnosti, prečo sa počas tohto dvojpodujatia nemal kedy ani poriadne zastaviť.

    "Mnoho vecí dnes robíme na kolene, ale ešte pred dvoma hodinami sme nevedeli, že nám sem príde viac ako stovka detí, pre ktoré sme museli náš program totálne prekopať. Všetko dnes šijeme horúcou ihlou. A potom to tak aj navonok vyzerá," konštatoval šéf organizačného výboru skôr ako odišiel za povinnosťami.

    Jeho dlhoročný spolupracovník a súčasný atletický manažér Martin šebesta ten detský frmol a šantenie na dráhe, mimo dráhy, v hľadisku a najmä okolo zábradlí vystihol veľmi stručne a jasne: "To máte tak. Vám sa domov na návštevu ohlási osem - desať ľudí. Vy si pre nich dopredu všetko nachystáte, aby nikomu z vašich hostí nič nechýbalo, no namiesto avizovaných desať ľudí, príde pätnásť, alebo rovno dvadsať. A potom sa vy starajte, trápte, hľadajte riešenie, aby ste pred nimi v hanbe nezostali... To sa teraz stalo neplánovane aj nám. Ale myslím si, že všetci sme to to zvládli k spokojnosti všetkých. Takže všetci môžeme mať z tohto vydareného podujatia iba radosť. Veď to v prvom rade robíme pre
tie deti."

2.4.2012 / Bleskovky / Autor: Štefan Žilka