Zo správy vyplýva, že hlavnú rolu v inštitucionalizovanom dopingu mal
práve BISp, ktorý založili v rámci štruktúr ministerstva v roku 1970.
Pracovníci inštitútu sa pokúšali povýšiť vylepšovanie výkonov športovcov
na systematickú úroveň, ale nepodarilo sa im dosiahnuť stav, aký
panoval v konkurenčnom východonemeckom športe. "Účasť trénerov na
národnej úrovni, športových lekárov a funkcionárov však nápadne
pripomína systematické dopovanie v NDR," konštatuje sa v nej.
Výskum viedol Giselher Spitzer z Humboldtovej univerzity v Berlíne, prispel aj tím univerzity v Münsteri. Podnet naň prišiel v roku 2008 od Nemeckej konfederácie olympijských športov a objednal si ho BISp, ktorý ho finančne podporil vyše pol miliónom eur. Autori rozdelili skúmané obdobie na tri časti ohraničené rokmi 1950 - 1972, 1972 - 1989 a 1989 - 2007. Zistili, že počiatky experimentovania s podpornými látkami siahajú do 50. rokov minulého storočia a súvisia s metamfetamínom, ktorý bol počas druhej svetovej vojny rozšírený medzi nemeckými vojakmi. "Amfetamíny vrátane pervitínu do roku 1960 prenikli aj do nemeckého športu, a to nie len do cyklistiky či atletiky," píše sa v správe. Bádatelia natrafili na list od šéflekára Medzinárodnej futbalovej federácie Mihaila Andrejeviča, ktorý upozornil na zreteľné stopy po efedríne u troch nemenovaných nemeckých hráčov na majstrovstvách sveta 1966. Viac sa v tejto veci nepodarilo zistiť, pretože Nemecký futbalový zväz zamietol žiadosť o vstup do svojho archívu. Spitzer tiež narazil na utajenie či skartáciu niektorých kľúčových dokumentov.
