Už na prvom kilometri bola vpredu dvojica Ukrajincov Hapak a Malyi. Za nimi bežala dvojica Maďarov Széll a Bogár. Ja som sa držal okolo 5. – 6. miesta a bežal som spoločne s Erikom Repákom z Obalservisu Košice. Medzičas na päťke – 18:57. Bežalo sa mi výborne, išli sme dobrým tempom, neprepálili sme to. Trať vedie z Medzeva do obce Štós a mierne sa dvíha. Po obrátke sa však bude bežať naspäť do Medzeva a keď budem mať dosť síl, mohol by som zrýchliť. Čakalo ma však ešte dlhých 16 km a preto som sa prestal zaoberať úvahami. Radšej som sa sústredil na dianie na trati. Na sedmičke sme dotiahli dvojicu Maďarov a následne som skúsil trhák. Chytil sa ma len Széll, Erik za nami trochu zaostal a maďarský ultramaratónec János Bogár bol ešte za ním. Po desiatku sa ma Széll držal, medzičas sme mali 38:20. Povzbudzovanie obyvateľov obce Štós ma však vyprovokovalo k ďalšiemu trháku. V miernom kopci pred obrátkou som ušiel Széllovi a ocitol som sa na treťom mieste. Po obrátke som to pustil z kopca a spravil som si ešte väčší náskok. „Poďme, mladý! Už nie sú ďaleko, sťahuješ ich!“ povzbudzovali ma obyvatelia Štósu. Bežalo sa mi vynikajúco a skutočne som sa začal približovať vedúcej dvojici. Na 15. kilometri som bol v čase 56:43. Hapak zrýchlil a začal utekať Malému. Vycítil som šancu na osobák a preto som postupne pridával aj ja. Skúsenosti z minulosti ma poučili a vedel som, že nemôžem zrýchliť príliš prudko. Treba tempo zvyšovať postupne a zároveň si trochu šetriť sily aj na záverečný finiš. Pred sebou som stále videl druhého Ukrajinca, no prvý Hapak bol už ďaleko. No vedel som, že nedostihnem už ani Malého a keď som sa obzrel za seba, tak som si bol istý, že ak sa nič vážne nestane, tak si udržím tretiu priečku až do cieľa. O umiestnení teda bolo rozhodnuté, začal sa boj s časom. Na 20. kilometri sa mi stále bežalo dobre a keď som videl medzičas 1:14:42, tak som si bol už na 100% istý, že dnes z toho bude nový osobný rekord. V závere som nasadil ešte rýchly finiš v snahe zabehnúť čo najlepší čas. Keď som v cieli pozrel na stopky, bol som prekvapený a zároveň šťastný z toho, čo sa mi podarilo dosiahnuť. Čas 1:18:31 znamenal zlepšenie svojho sezónneho i osobného maxima. Vlani som bežal v Rožňave1:19:08, tento rok v Košiciach 1:19:46. Tešilo ma aj celkové tretie miesto, no viac ma potešil určite nový osobák. Nečakané osobáky sú vždy najkrajšie. Tento som naozaj nečakal a dúfam, že na jeseň si ho ešte vylepším.
Tým bežcom, ktorí ešte nebežali tento polmaratón, tak ho vrelo odporúčam. Pekná členitá trať, super organizátori, úžasní diváci popri trati v Medzeve i v Štósi. Proste preteky na východe vždy majú svoj čaro. Tento rok to bol jubilejný 10. ročník Hámorníckeho polmaratónu. Traťové rekordy držia ešte z prvého ročníka Vladislav Lipovský (1:09:45) v kategórii mužov a Zlatica Semanová (1:29:06) v kategórii žien. Tohtoroční víťazi Eduard Hapak a Zuzana Korotvičková dosiahli časy 1:16:43 resp. 1:32:34.
