Presne pri doskočisku, kam počas piatkového dopoludnia vytrvalo skákalo 61 dievčat a 61 chlapcov, si „vyárendovala“ svoje miesto stále aktuálna svetová rekordérka v skoku do diaľky Galina Čisťakovová.
Rodáčka z ukrajinského mesta Izmail, ktorá na sklonku kariéry našla druhý domov na Slovensku v Dunajskej Lužnej, pozorne a trpezlivo sledovala budúce skokanky do diaľky. Niektorým malým pretekárkam aj energickými gestami a výraznou mimikou tváre radila, čo majú pri ďalšom pokuse urobiť inak, na čo majú sústrediť svoju pozornosť, aby skočili ešte ďalej.
„Po odraze sa musíš takto vypnúť! A ruky vystreľ hore! Neboj sa, poriadne ich vyhoď hore. Aha, pozri, takto,“ upozornila Galina na diaľku malú skokanku a výrazným gestom jej v hľadisku bratislavského športoviska elegantne predviedla pohybovú etudu, za ktorú by sa nemusela hanbiť ani baletka. Svoju stále obdivuhodne štíhlu postavu pri poskoku vypla ako luk. Malá diaľkárka a jej kamarátky - a zároveň aj súperky - ju pozorne sledovali. „A tiež skús natiahnuť posledný krok! Ako najviac vládzeš. Potom to bude lepšie,“ dodala halová majsterka sveta v skoku do diaľky z MS 1989 v Budapešti a trojnásobná halová majsterka Európy v skoku do diaľky, resp. v trojskoku, ktorá je od roku 1988 držiteľkou svetového rekordu v skoku do diaľky (752 cm) pod holým nebom.
Kým ona po každom pokuse radila malým diaľkarkám, jej manžel Alexander Beskrovnyj, bývalý úspešný trojskokan v drese niekdajšieho ZSSR, zasa od mantinelu inštruoval mladé adeptky šprintu. Povzbudzoval ich, aby do behu na 150 m, ktorý ich o chvíľu čakal, dali všetko, čo doteraz natrénovali. Obaja erudovaní tréneri a odchovanci chýrnej sovietskej atletiky odovzdávali svoje bohaté skúsenosti deťom z bratislavských základných škôl, ktoré k nim chodia trénovať na štadión na Lafranconi
ORGANIZÁTORI ZVLÁDLI SÚBOJE ŽIAKOV Z 57 ŠKÔL
Neboli sami, lebo na dianie pod strechou Elán dohliadali desiatky učiteliek a učiteľov. A o tom, že práce mali plné ruky, svedčí aj počet štartujúcich. Na 1. kole 19. série pretekov „Zo školských lavíc do atletickej haly Elán“ súťažilo 374 žiakov základných škôl, stredných odborných škôl a osemročných gymnázií z 57 škôl z celého Slovenska. Organizátori pod vedením dlhoročného riaditeľa mítingu Imricha Ozoráka dostali pôvodne prihlášky od 428 detí.
„Na takéto číslo sme zvyknutí. Z praxe vieme, že na preteky neprídu všetky deti, ktoré sa prihlásia. S približne 10-percentnou absenciu z celkového počtu prihlásených vždy počítame,“ vysvetlil Ozorák a pokračoval: „S kolegami sme stále pripravení zvládnuť súťaže až pre 500 detí. Viac nie, lebo podujatie by sa časovo výrazne predĺžilo. Tentoraz však prišiel už na prvé kolo tejto série v novom školskom roku veľmi pekný počet malých atlétov. Ľudia, ktorí majú v školách na starosti atletiku, o našom podujatí vedia s veľmi veľkým predstihom.“
Dôkazom tvrdenia riaditeľa pretekov boli aj pochvalné slová učiteľky Anny Butkovskej zo Spojenej školy Tilgnerová 14 v Bratislave–Karlovej Vsi, ktorými pri odchode z haly Elán ďakovala šéfovi organizátorov.
„Som milo prekvapená z počtu detí, ktoré prišli na prvé kolo novej série pretekov. Nečakala som také vysoké číslo,“ pristavila sa pri Imrichovi Ozorákovi bývalá výborná atlétka–prekážkarka, ktorá k tomuto športu priviedla aj obe svoje dcéry. Mladšia 14-ročná Simonka pri atletike zostala, o päť rokov staršia Lucia presedlala na tenis, ale vďaka atletike získala všestranný športový základ.
„Na to, aký tu bol nápor detí, ste to bravúrne zvládli. Klobúk dolu pred vašimi ľuďmi. Bála som sa, že tu budeme veľmi dlho a prakticky pred druhou popoludní bolo po pretekoch. Bolo to veľmi dobre zorganizované,“ nešetrila slovami chvály učiteľka z Karlovej Vsi.
„Prídem aj na druhé kolo. Privediem viac žiakov, ale na tretie a štvrté kolo už neprídeme. V termíne 3. kola má moja trieda stužkovú a v polovici decembra náš klub Slávia STU organizuje slávnostné vyhlásenie celoročnej ankety Atlét roka. Bude s tým kopa starostí, ale sme radi, že sme túto akciu ako klub dostali, lebo zároveň s najlepšími atlétmi Slovenska oslávime aj 50. výročie založenia nášho klubu,“ vysvetľovala Anna Butkovská.
LADISLAV GÁSPÁR: „JE TO MOJA PRÁCA, TAK SOM TU“
Organizátori pretekov už tradične pomáhajú učiteľom a trénerom s dopravou atletických nádejí z mimobratislavských škôl aj autobusmi. Vďaka tejto iniciatíve opäť do Bratislavy prišli aj deti zo Šiah a okolia.
„Ráno sme mali odchod autobusu o šiestej, priviezli sme deti z niekoľkých škôl z nášho mesta. Sú tu aj žiaci z okolia Šiah, ktorí teraz navštevujú školy v našom meste. Zaplnili sme autobus, ktorý nám organizátori po pretekoch preplatia,“ vysvetlil bývalý dlhoročný úspešný slovenský reprezentant v stolnom tenise telesne hendikepovaných a Ladislav Gáspár.
Slovenský „Paralympionik desaťročia“ z rokov 1994 - 2004 v súčasnosti pracuje na odbore školstva, kultúry a športu Mestského úradu v Šahách a z pozície svojej funkcie „vozí“ deti z tohto mesta na preteky do jedinej slovenskej atletickej haly so svetovými parametrami.
„Je to moja práca, tak som tu. Školský šport v našom meste patrí do mojej agendy,“ pokračoval 42-ročný účastník všetkých významných európskych a svetových podujatí od roku 1993. Ladislav Gáspár na PH 2004 v Aténach sa tešil zo zlatej medaily v dvojhre. Je držiteľom dvoch strieborných a dvoch bronzových medailí z PH 1996 v Atlante a PH 2000 v Sydney, na MS telesne postihnutých 2002 na Taiwane získal titul majstra sveta v súťaži družstiev a v roku 2006 vo švajčiarskom Montreaux na MS telesne postihnutých sa stal vicemajstrom sveta v individuálnej súťaži. Ladislav Gáspár je tiež majstrom Európy z rokov 1995 a 1997.
Takže aj z tohto výpočtu jeho úspechov vidieť, že pod strechu haly Elán zavítala v posledný októbrový piatok ďalšia legenda svetového športu – tentoraz z prostredia hendikepovaných športovcov. Stolný tenista, ktorý za zelenými stolmi odohral dlhých 34 sezón (!), s veľkým záujmom sledoval športové súboje malých školákov. A po pretekoch musel s uznaním priznať, že hoci súťaže prebiehali na pomerne „oklieštenom“ priestore, „odsýpali“ bez nejakých väčších problémov. Deti boli šťastné, že mohli medzi sebou súťažiť, učitelia ich povzbudzovali a organizátori nadobudli pocit, že zasa pre školskú mládež prichystali dobré a užitočné podujatie. Takže po pretekoch boli všetci spokojní.
Veľkú zásluhu na bezchybnom priebehu mali okrem zanietených športových funkcionárov z bratislavských atletických oddielov aj učitelia a študenti Katedry atletiky FTVŠ UK Bratislava, kvalifikovaní rozhodcovia, ktorí využívali elektronický časomer a pri spracovaní štartovej listiny a výsledkov aj moderné technológie. Poďakovanie patrí v prvom rade aj Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré dlhodobo financuje tento osvedčený projekt rozvoja školskej telovýchovy a športu a tiež Slovenský atletický zväz. Významným finančným podporovateľom je Západoslovenská energetika, záštitu nad podujatím má manželka prezidenta SR Silvia Gašparovičová.
