Tam sme postupne s Valíčkom ušli Jurošovi a bežali sme na čele len osamotení dvaja. Čakal som na vhodnú príležitosť, kedy by som mu mohol ujsť. Niekde pred desiatym kilometrom som však mal trochu krízu a skoro on ušiel mne. Našťastie som sa dokázal vzchopiť a asi dva kilometre pred cieľom som sa rozhodol zaútočiť. Valíček nestihol zareagovať na môj trhák. Sám som bol prekvapený, že som dokázal tak zrýchliť. Bežalo sa mi úžasne, nechápem doteraz odkiaľ som na konci nabral toľko síl. Do cieľa som dobehol v čase 46:10 s 32 sekundovým náskokom pred víťazom kategórie B, Róbertom Valíčkom. Tretí skončil vlaňajší celkový víťaz Ľubomír Juroš, bol za mnou až vyše minúty. Celkove štvrtý a druhý v A-čku dobehol Jano Pockľan, ktorý vlani na Sliači vyhral hlavnú kategóriu. Ten mal na mňa stratu dve a pól minúty. Postupne dobiehali ďalší a ďalší. Ja som sa medzitým stihol porozprávať s mojim trénerom, ktorý sa prišiel pozrieť na tieto preteky a stihol som odpovedať aj na pár otázok, ktoré mi položil hlavný organizátor Peter Barcík. Potom som šiel vyklusať a začal som si vychutnávať pocit víťazstva.
Na Sliači som bežal aj v roku 2009, vtedy som skončil druhý v kategórii juniorov. Vtedy som bežal len čas 50:58. Bol to ten ročník, keď vyhral Miro Vanko a spravil traťový rekord, ktorý má hodnotu neuveriteľných 42:30! Myslím, že tento čas v blízkej budúcnosti nikto neohrozí. Inak, okrem rôznych cien, ktoré ma veľmi potešili, som sa najviac radoval z poukážky, ktorá mi umožní bežať v septembri polmaratón v Banskej Bystrici a to bez štartovného. Už teraz sa na to teším a rovnako sa teším aj na ďalší ročník Behu sliačskym chotárom, kde budem v úlohe obhajcu celkového prvenstva.