Úroveň zdravotnej starostlivosti predstavuje iba 15 až 25 % z celkového zdravotného stavu pacienta. Zvyšných 60 až 85 % tvoria faktory životného prostredia, diétnych návykov, a teda stravovania, konzumácie alkoholu, fajčenia či fyzickej aktivity. V roku 2018 bolo na prevenciu na Slovensku vyčlenených menej ako 1 % súčasných výdavkov na zdravotníctvo, zatiaľ čo v EÚ to bolo priemerne 2,8 % výdavkov. „V porovnaní 47 európskych krajín, čo sa úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia týka, z dôvodu zlého stravovania alebo inak povedané z dôvodu diétnych rizík, je Slovensko na siedmom najhoršom mieste,” vysvetlil Martin Smatana. Úmrtnosť na Slovensku je z tohto dôvodu o 140 % väčšia ako priemer EÚ a o 30 % vyššia ako v susednej Českej republike.
O nezdravom životnom štýle Slovákov vypovedá aj spotreba cukru, z 38 krajín OECD sme na piatom mieste. „Ako problém sa javí najmä konzumácia cukru u mladistvých. Na Slovensku 15-roční mladiství konzumujú o dve tretiny viac sladených nápojov ako je priemer EÚ,” doplnil Smatana. To má za následok aj rastúcu mieru obezity. Každý šiesty dospievajúci je v súčasnosti obézny, pričom práve nadváha a obezita spôsobuje okrem kardiovaskulárnych rizík aj sociálne a psychické problémy mladých ľudí. Zvrátiť tento nelichotivý stav sa dá podľa odborníkov len efektívnou politikou a zásahom štátu formou prísnej regulácie. Ide o pomerne ľahko realizovateľné opatrenia, ktoré však môžu pôsobiť preventívne.
Ide najmä o zákaz trans-tukov, povinnú reguláciu soli v potravinách, zavedenie dane zo sladených nápojov a dotácií na ovocie a zeleninu. „Prísne zníženie trans-mastných kyselín sa osvedčilo v Dánsku, ale aj v USA. Povinné limity na trans-tuky majú aj Rakúsko, Maďarsko, Slovinsko a iné krajiny, a k rovnakému opatreniu by malo pristúpiť aj Slovensko vzhľadom na presvedčivé dôkazy o tom, že práve tieto tuky sú spojené s kardiovaskulárnymi úmrtiami,” dodal Smatana. Nemenej dôležitým opatrením je nevyhnutná politická intervencia na zníženie príjmu soli v potravinách zavedením legislatívy, ktorá by uložila výrobcom cielené zníženie soli v ich produktoch. Daň zo sladených nápojov je najbežnejšou intervenciou štátu na zmenu stravy obyvateľov. Poľsko či Maďarsko len nedávno zaviedli dane z cukru a rovnaké opatrenie vo výške 10 alebo 30 % zdanenia odporúčajú autori štúdie aj na Slovensku.