ZDRAVIE: Klimatická zmena vedie k vyššiemu tepelnému stresu počas letných dní

BERLÍN 20. apríla - Vyplýva to zo správy, ktorú vo štvrtok zverejnila Služba pre klimatickú zmenu programu Euróspkej únie (EÚ) Copernicus. Ako uvádza, porovnania údajov za ostatné desaťročia ukázali, že rekordné horúčavy v minulom roku viedli k nebezpečným podmienkam pre ľudské zdravie.

Južná Európa vlani zaznamenala rekordný počet dní s veľmi silným tepelným stresom, ktorý sa definuje ako teploty od 38 do 46 stupňov Celzia. Počet letných dní so silným tepelným stresom, a teda teplotami 32 až 38 stupňov Celzia, alebo veľmi silným tepelným stresom podľa správy stúpa na celom kontinente, pričom na juhu Európy rastie aj počet dní s extrémnym tepelným stresom - nad 46 stupňov Celzia. Zároveň počet dní bez tepelného stresu má klesajúci trend, tvrdí Copernicus.Tepelný stres je čoraz viac považovaný za významný problém na celom svete, pretože planéta sa otepľuje v dôsledku zmeny klímy spôsobenej človekom. Podľa odborníkov môže spôsobiť celý rad zdravotných problémov vrátane vyrážok, dehydratácie a úpalu.

Informácie o tepelnom strese sú súčasťou výročnej správy programu Copernicus o stave klímy v Európe, ktorá potvrdila, že kontinent vlani zažil druhý najteplejší rok v histórii. Minulé leto bolo rekordne najteplejšie v celej Európe, a to o 1,4 stupňa Celzia nad referenčným obdobím rokov 1991 - 2020. Napríklad na Špicbergoch na severe Európy v lete zaznamenali teploty vyššie o 2,5 stupňa Celzia, ako je priemer.

Vysoké teploty a nízke zrážky tiež viedli k rozsiahlemu suchu, zatiaľ čo letné požiare spôsobili najvyššie emisie uhlíka za posledných 15 rokov, vysvetľuje Copernicus. To podľa neho viedlo k rekordnému topeniu alpských ľadovcov, pričom zmizlo viac ako päť kilometrov kubických ľadu.