ZDRAVIE: Horúčavy vlani v lete zabili viac ako 61-tisíc ľudí, tvrdí štúdia

BRATISLAVA 11. júla -  Odborníci v rámci štúdie prostredníctvom dát o úmrtnosti a epidemiologických modelov zistili, že v súvislosti s vysokými teplotami zomrelo od 30. mája do 4. septembra minulého roka 61 672 ľudí. „Sú ľudia, ktorí by aj tak zomreli, ale s tými sa v tejto metodike nepočíta. Hovoríme o ľuďoch, u ktorých výskyt týchto teplôt vyvolal smrť,“ vyjadril sa vedúci autor štúdie Joan Ballester z Barcelonského inštitútu pre globálne zdravie.

Najvyššiu mieru úmrtnosti mali v Taliansku, Grécku, Španielsku a Portugalsku. Len malý podiel úmrtí bol v dôsledku úpalu z tepla. Vo väčšine prípadov horúce počasie zabíjalo ľudí tým, že bránilo telu vyrovnať sa s existujúcimi zdravotnými problémami ako ochorenia srdca a pľúc.
V každom týždni leta 2022 priemerné teploty v Európe neprerušene prekračovali základné hodnoty z predchádzajúcich troch desaťročí, uvádza štúdia. Najintenzívnejšie horúčavy udreli od 18. do 24. júla, keď zabili 11 637 ľudí.

Warning: Undefined property: Page::$sql_debug in /data/f/6/f6d87fd2-47dd-48e6-b348-8215f46ac4f0/behame.sk/web/db.php on line 23
Problém zhoršuje globálne otepľovanie spôsobené človekom. Ľudia zohriali planétu asi o 1,1 stupňa Celzia, no v Európe sa teploty zvýšili takmer dvakrát rýchlejšie, ako je celosvetový priemer. Kým vlády nepodniknú riadne kroky na ochranu ľudí a obmedzenie skleníkových plynov, vlny horúčav budú ešte smrteľnejšie.

Vedci naznačili, že počet úmrtí z minulého roka je mimoriadne vysoký, pretože teplotné anomálie, a teda rozdiely medzi teplotami v súčasnosti a minulosti, boli najväčšie v južnej Európe a počas vrcholu leta, keď sú dni najhorúcejšie a úľavu neposkytnú ani noci. „Mali sme oba faktory, ktoré prispeli k úmrtnosti. Nakoniec je to absolútna teplota, ktorá zabíja,“ povedal Ballester.

Šéfka výskumnej skupiny pre klímu a zdravie na Bernskej univerzite Ana Maria Vicedo-Cabrera, ktorá sa nezúčastnila na spomenutej štúdii, upozornila, že skutočný počet úmrtí môže byť ešte vyšší. Vysvetlila, že vedci použili týždenné údaje o teplote a úmrtnosti, ktoré zmiernili účinky krátkodobých výkyvov. Poukázala na to, že jedna štúdia, ktorá použila denné dáta zo Španielska, odhadli o 10 percent vyšší počet úmrtí súvisiacich s horúčavami, ako naznačujú týždenné dáta. Ďalšia štúdia, za ktorou stojí Vicedo-Cabrera s kolegami, zase ukazuje ešte väčší účinok vo Švajčiarsku, kde bol odhad z denných údajov dvojnásobný v porovnaní s odhadom z týždenných údajov.

Švajčiarska aj celoeurópske štúdie pritom zistili, že ženy, a obzvlášť seniorky, zomierali vo vyššej miere ako muži. Znečistenie spôsobené spaľovaním fosílnych palív a ničením prírody zvýšilo počet obetí, ukázal tiež švajčiarsky výskum. „Zistili sme, že 60 percent pozorovaných úmrtí možno pripísať klimatickým zmenám,“ povedala Vicedo-Cabrera.