V prípade "uvoľneného" členka sa dostávame k ďalšiemu paradoxu behu. V prípade uvoľneného členka ide o to, že členok musíme mať pružný, aby bol schopný rýchlo reagovať na nerovnosti povrchu, zmeny smeru, nevhodný došľap, a zároveň bol dostatočne pevný v tom, aby sme nevhodným došľapom či rýchlou zmenou smeru nespôsobili vyvrtnutie členka. Jedným z nástrojov posilnenia a uvoľnenie členka je bežecká abeceda, rolovanie na rolleroch a tejping. Vo všetkých troch prípadoch sa jedná o aktívny proces, aj keď sa môže niekomu zdať, že pri tejpingu je to skôr proces pasívny, kedy hlavnú úlohu plní tejpovanie, ale to je omyl. Aj tejping je forma aktívneho posilňovania, v jeho prípade však veľmi záleží na jeho aplikovaní.
Členok
- Členkový kĺb
Úrazy členka, ako už bolo vyššie
uvedené, patria k najčastejším bežeckým zraneniam. Aj keď sa
jedná o veľmi časté postihnutie, nevenujú mu bežci a bežkyne
dostatočnú pozornosť. Možno to vyplýva aj z početnosti, pretože
čím častejšie sa niečo v živote človeka vyskytuje, tým viac
sa na to potom človek pozerá ako na niečo bežného, čo nie
je nutné brať až tak vážne. Ak zraneniam členka nevenujeme
potrebnú pozornosť, dosť často môžu znamenať koniec bežeckej
kariéry, alebo športovej kariéry vôbec!
Výlet do anatómie
Členkový kĺb je tvorený distálnou - dolnou časťou tibie (holennej kosti). Tá je nosnou tkanív. Vnútorný členok tvorí práve tibia, vonkajší potom fibula (lýtková kosť). Tieto kosti sú spojené vo "vidlici" tibiofibulárnou syndesnósou. To je síce pevné spojenie, ale pri chôdzi a behu je pružné. Ďalšiu kĺbovú plochu tvorí členková kosť tzv. Trochlea. Stabilitu členka zaisťuje väzivový aparát, ktorý tvorí kĺbové púzdro a postranné väzy. Na vnútornej strane je to deltový sval, ktorý je pomerne pevný, ale na vonkajšej strane dochádza dosť často k poškodeniu väzov (líg. Fibulotalare anterior, líg. Fibulocalcaneare), keďže tieto bývajú menej pevné a pri vyvrtnutí ľahko praskajú. Ich nedostatočným liečením vzniká nestabilita členka. Tá potom vedie k poškodeniu chrupaviek, čo sa prejavuje bolesťou, opakovanými zväčšenými náplňami kĺbu a následne obmedzením tréningovej a športovej činnosti.
Natiahnutie
väzov
Najčastejšou diagnózou úrazu členka je vyvrtnutie.
Dochádza k nemu nadmerným pohybom mimo os, čím vznikne tzv. natiahnutie väzov (nafúknutie). To je možné považovať za prvý
stupeň, keď ešte nie je porušená vonkajšia štruktúra ani
pevnosť väzu, ale dochádza k drobným (mikroskopickým) trhlinkám,
ktoré sa zahoja jazvou.
Opuch a bolestivosť vonkajšej strany
členka, ktoré limitujú jeho pohyblivosť.
Predovšetkým je potrebné čo najskôr ukončiť beh alebo športovú činnosť, pri ktorej k natiahnutiu väzov došlo. Prikladať ľad na postihnutý kĺb, urobiť elastickú bandáž a umiestniť nohu do zvýšenej polohy. Od druhého dňa natierať Kostihojovou masťou. Zaťažovať je možné pri fixácii elastickým obväzom alebo pevnejším typom bandáže od 4. dňa, resp. po odpuchnutí.
Čiastočné pretrhnutie väzov
Za
druhý stupeň poškodenia sa považuje čiastočné pretrhnutie
väzov (parciálna ruptúra), kedy je štruktúra väzu narušená,
ale väz nie je ešte úplne pretrhnutý. Postihnutý pri došliapnutí
pocíti (a dosť často aj počuje) rupnutie. Pri tomto stupni
dochádza aj k poškodeniu kĺbového púzdra, ktoré je pretkané
cievami.
Veľká bolestivosť v oblasti
vonkajšieho členka a v mieste pred ním, vznik pomerne silného a
veľmi rýchleho opuchu v mieste poškodenia a častý býva aj krvný
hematóm. Ten sa prejaví modrinou. Toto znamenie je dôležité pre
rozlíšenie, či máte väzy "len" natiahnuté, či už
natrhnuté.
Ak si väzy v členku natrhnete, najskôr vás ani nenapadne bežať ďalej, a aj keby vás to čírou náhodou napadlo, tak na to rýchlo zabudnite. Akonáhle sa dostanete domov, členok ľadujte a stiahnite elastickou bandážou. Každopádne je nutné čo najskôr zájsť na odborné vyšetrenie, rozhodne si nemyslite, že to prejde. Počítajte tiež, že tak 3 - 4 týždne vám bude nohu "krášliť" sadra alebo zinkový obväz. Po odstránení sadry alebo zinkového obväzu počítajte ešte ďalších pár týždňov s rehabilitáciou a pomalým zaťažovaním, takže ak si "nadelíte" natrhnutie väzov, vedzte, že do formy sa vrátite najskôr za pol roka. Je to kruté, ale je lepšie si naliať čistého vína hneď, ako premýšľať, že by to možno išlo nejako urýchliť.
Úplné pretrhnutie väzov
Najhorším prípadom poškodenia členka je úplné pretrhnutie väzov (totálna ruptúra väzov). Pri nej dôjde už k porušeniu stability kĺbu, dochádza k výraznému poškodeniu kĺbového puzdra aj k poškodeniu chrupaviek. Proste masaker!Príznaky
pretrhnutia väzov
Príznaky sú v tomto prípade rovnaké
ako u čiastočného pretrhnutia väzov členka, len na prvý pohľad
ďaleko masívnejšie.
Bežec či bežkyňa by sa mali správať rovnako ako v prípade natrhnutia väzov členka. Je dôležité si uvedomiť , že väzy by mali byť zošité do 24 hodín od ich pretrhnutia a následne fixované. Ak nie je úraz chirurgicky odstránený, je nutné upokojenie sadrovým obväzom. Táto fixácia pod koleno by mala trvať 6 týždňov. Neskôr sa potom pristupuje k postupnému zaťažovaniu s tejpom. Pri bolestiach či opuchu po odstránení sadry je vhodné používať masti či gély.
Chronické poškodenie
Pri neliečenom pretrhnutí väzov dochádza k
uvoľneniu postihnutých tkanív, k ich nedostatočnému vyživovaniu
a následnému prechodu do chronického štádia. V ňom je potom
členok veľmi nestabilný a vždy stačí málo, aby sa vyvrtol - jednoducho ho nemá čo držať.