Načítavam...
Beháme.sk
Zvoľte veľkosť písma:
AaAaAaAaAa
Beháme.sk

Tajomná diagnóza: únavová zlomenina

Tajomná diagnóza: únavová zlomenina
Čoraz častejšie sa vyskytujú nepríjemné únavové zlomeniny rôzneho stupňa a rôzneho typu, ktoré vyradia postihnutých na dlhšie obdobie z pohybovej „prevádzky“.
Obávaná tajomná diagnóza – únavová zlomenina z prílišnej námahy (pochodová, bežecká, zlomenina z preťaženia) vzniká, keď sa športujúci nedokáže vyrovnať s nadmernou záťažou pomocou vlastných kompenzačných mechanizmov. Kosti totiž pripomínajú stavenisko s neustále prebiehajúcimi prestavbovými prácami. Majú bunky, ktoré odbúravajú všetko poškodené alebo nefunkčné a dostavujú hmotu tam, kde je jej najviac treba. Za rok sa môže u človeka úplne vymeniť až desať percent kostry.

Ako keď zohýbame drôt

Kosť sa prispôsobuje zaťažovaniu, pokiaľ to nepresiahne jej možnosti. Inak sa musí pokúsiť o zmenu alebo zlyháva. Jej vnútorná štruktúra je tvorená trámcami, obvod je tvrdý a kompaktný. Všetko je vytvárané tak, aby sa s minimom stavebného materiálu a prestavieb podarilo uniesť maximum záťažových požiadaviek. Adaptácia a postupná remodelizácia kostí pre zmenené podmienky vyžaduje určitý postup a čas. Extrémne tréningové dávky môžu spôsobiť únavovú zlomeninu, najčastejšie vznikajúcu po nadmernej klasickej bežeckej záťaži v ťažkom teréne (zlomeniny kostí predkolenia, priehlavku), pri neobvyklých tréningoch so záťažami (opakované šprinty po betóne, asfalte) – vtedy sa môže lámať ramienko panvovej kosti v rozkroku (často sa stav mylne považuje za „natiahnutie slabín“). Príznaky nie sú porovnateľné s klasickou zlomeninou, vznikajúcou zvyčajne náhle, úrazom. Únavová sa objaví, keď preťaženie pôsobí určitý čas. Ako keď opakovane a dlhšiu dobu zohýbame oceľový drôt na tom istom mieste a on postupne stráca pružnosť i silu a praskne. Kosť je živý mechanizmus, a preto miesto, v ktorom dôjde k mikroúrazom trámčekov aj spojovacích lamiel a stále prebiehajúca prestavba už nestačí zachraňovať páchané škody - začne pobolievať. Spúšťa sa „záchranný“ systém, dochádza však aj ku chaosu v prestavbe. Takto vytvorený útvar - „klin“ je možné zreteľne vidieť asi 3 týždne po vzniku bolestí aj na röntgenovom snímku. Kosť nie je typicky zlomená, ale je značne poškodená, jej pevnosť klesá. Pokiaľ stav preťaženia trvá, „klin“ sa zväčšuje a v mieste jeho tvorby môže dôjsť ku klasickej zlomenine pri minimálnej náhlej záťaži – doskoku, odraze a pod. Zvyčajne je však stav natoľko bolestivý, že bežca vyradí z tréningu a nastáva trápenie s určením presnej diagnózy. Mnoho prípadov je riešených ako iný problém a pokiaľ to trvá dostatočný čas, zhojí sa zlomenina z preťaženia „sama“. Ale pozor – pri nesprávnej diagnóze a terapii sa problém môže riešiť aj viac ako polrok a športujúci môže byť takmer celú sezónu mimo. Nezriedka sa musí stav riešiť aj komplikovane operačne. Pokiaľ sa myslí na tento typ zlomeniny už od začiatku, hojenie nemusí trvať dlhšie ako necelý mesiac.
Dôležitá prevencia

K únavovej zlomenine nemusí vôbec dôjsť, pokiaľ dbáme na prevenciu v podobe adekvátnych tréningových dávok aj dostatočného príjmu vápnika (kalcium) a vitamínu D, ale najmä vitamínu K2!

Vápnik (Calcium - Ca)

99% vápnika v ľudskom tele sa nachádza v kostiach a zuboch. Vápnik je súčasťou všetkých telesných tekutín. Reguluje funkciu bunečných membrán, ovplyvňuje zrážanlivosť krvi, prenos nervového vzruchu, pružnosť svalových vlákien. Je v rovnováhe s fosforom (resp. s fosforečnanmi), jeho hladinu ovplyvňuje aj vitamín D. V letnej strave je s ohľadom na vyššie straty potením, dýchaním a močením dôležité zabezpečiť dostatočný príjem vápnika. Jeho nedostatok môže spôsobiť problematický vývoj kostry, námahové zlomeniny, svalové kŕče, nadmerný výskyt zubného kazu. Zvýšené množstvo vápnika v organizme spôsobí stratu chuti do jedla, zápchu, spomalenie srdcovej činnosti, svalovú slabosť, zvyšovanie krvného tlaku, ukladanie vápnika do mäkkých tkanív. U rastúceho zaťažovaného a nezriedka preťažovaného organizmu je spotreba vápnika obzvlášť vysoká.

Fosfor (Phosphorus - P)

Približne 90 percent fosforu je sústredených do kostí v kombinácii s vápnikom. Tvoria komplexné soli, na ktorých je závislá tvrdosť kostí. Fosfor ovplyvňuje výrazne činnosť mozgu, nervových tkanív vôbec, kostrovej a srdcovej svaloviny, spracovanie všetkých živín. Má ústredný význam pri premene a prenášaní energie v tele. Jeho nedostatok v tele môže zapríčiniť zvracanie, hnačky. Prejavy nízkej hladiny fosforu v organizme nebývajú časté. Predstavujú celkovú slabosť, pocity nevoľnosti, zvracanie, poruchy rytmu srdca a dýchania. Pri väčšej pohybovej aktivite býva potreba fosforu zvýšená.

Vitamín D3

(kalciol) Pre bežca je príjem komplexu foriem vitamínu D (D1, D2, D3, D4, D5), a z neho najmä vitamínu D3, nevyhnutný na vstrebávanie minerálnych látok fosforu aj vápnika. Je vlastne zodpovedný za ich ukladanie v kostiach aj zuboch, čím zvyšuje pevnosť a odolnosť týchto štruktúr. Uplatňuje sa tak v predchádzaní procesu rednutia kostí (osteoporóza) spôsobeného vekom a hormonálnymi zmenami, ale aj ako preventívny faktor oslabenia kostných štruktúr a únavových zlomenín pri preťažení. Vitamín D3 hrá významnú úlohu aj v kombinácii s vitamínmi A aj C ako prevencia proti prechladnutiu a pomáha pri liečení zápalu očných spojiviek.

Jeho nedostatok spôsobuje mäknutie a zvýšenú krehkosť kostí, ich nesprávny vývoj i deformáciu u detí aj mládeže počas rastu a výraznejší negatívny dopad fyzickej záťaže na kostné tkanivo. Rovnako tak sa pri jeho nedostatku objavuje zvýšená kazivosť chrupu. Nadbytok komplexu foriem vitamínu D spôsobený jeho nadužívaním môže spôsobiť nežiaduce ukladanie vápnika do rôznych tkanív (srdce, cievy, obličky, pečeň, žalúdok), neprirodzený smäd, svrbenie pokožky, hnačky, zvracanie, zvýšené močenie, ale aj vyšší krvný tlak a vyššiu hladinu cholesterolu v krvi. U detí sa nežiaduce príznaky objavujú oveľa včaššie než u dospelých, a preto skôr ako sa začne vitamín D užívať, je vhodné poradiť sa o dávkovaní a dĺžke užívania vždy s telovýchovným lekárom.

Vitamín D3 sa nachádza v potravinách - v obohatených mliečnych výrobkoch a cereáliách, vaječnom žĺtku, pečienke, rybom tuku, lososovi, tuniakovi i sardinkách – a existuje aj vo forme výživového doplnku, a to buď samostatne alebo v kombinácii s vitamínom K2 . Bežci, ktorí sú obyvateľmi miest s vysokou automobilovou prevádzkou a smogovou hrozbou, by mali konzumovať vyššie dávky vitamínu D3 – po porade s telovýchovným lekárom. Komplex vitamínu D pôsobí najefektívnejšie v spolupráci s vitamínmi A, C a cholínom, pri dostatočnej ponuke vápnika a fosforu.

Vitamín K2

Skutočnou „bombou v prevencii únavových zlomenín je však vitamín K (od koagulation – zrážanlivosť). Tvorí ho dvojica látok K1 a K2, ktoré vyrába bakteriálna črevná flóra a získava sa aj z potravy - najlepším dodávateľom v prírodnej forme pre človeka je tmavá listová zelenina. Zrážanlivosti krvi napomáha K1, ale K2 je využívaný v tele úplne iným spôsobom. Riadi a smeruje vstrebávanie kalcia (vápnika) priamo k určenému cieľu, je akýmsi navádzačom. Vitamín D3 totiž síce pomáha absorbovať vápnik do organizmu, ale nezabezpečuje jeho ďalšie smerovanie – kam má vápnik zacieliť. Na to je potrebný práve vitamín K2, ktorý sa z potravy dobre vstrebáva, ale organizmu postihnutému uvedeným problémom často v dostatočnej miere chýba. A tak sa ukazuje, že optimálne je konzumovať nielen kalcium a vitamín D3, ale navyše aj K2 – pre optimálne zdravie kostí a zubov, udržiavanie správnej funkcie svalstva, na hojenie komplikovaných zlomenín, pri osteoporóze aj degeneratívnych ochoreniach kĺbov a dentálnych poškodeniach. Dôležitosť vitamínu K2 je aj ďalším dôvodom prečo propagovať „staromódny“ vidiecky chov zvierat s výbehom na zelené pastviny, aby sa zaistil dostatok tejto látky v živočíšnych produktoch, ako sú ekologicky „zelené“ mlieko, maslo, mäso, vajíčka. Optimálny je však príjem tohto vitamínu vo forme výživového doplnku.

Pozor: Vysoké dávky vitamínu E znižujú účinnosť K2 a dlhodobé užívanie antibiotík spôsobuje jeho nedostatok.

Viac sa dočítate v knihe Bežec a zranenia.


1.5.2020 / Bežecká škola / Autor: MUDr. Pavel Malovič /  Foto: Bigstock