Čo sa radšej nepýtať
Keď si rozkliknete akúkoľvek bežeckú skupinu, okamžite narazíte na niektoré z týchto otázok. Všetky pritom majú jedno spoločné. Nedá sa na ne správne odpovedať bez toho, aby o vás druhá strana vedela obrovské množstvo informácií.
Je tam však množstvo nadšených bežcov, ktorí vám v dobrej viere so snahou pomôcť odpovedia na základe vlastnej skúsenosti. Lenže odpoveď, ktorá funguje pre niekoho, kto pravidelne behá niekoľko rokov, je obvykle začínajúcemu hobíkovi nanič.
Tempo? U každého funguje niečo inéKeď si rozkliknete akúkoľvek bežeckú skupinu, okamžite narazíte na niektoré z týchto otázok. Všetky pritom majú jedno spoločné. Nedá sa na ne správne odpovedať bez toho, aby o vás druhá strana vedela obrovské množstvo informácií.
Tieto otázky sa najčastejšie týkajú tréningu alebo situácií okolo chorôb a zranení. Skôr ako ich položíte, je dobré si uvedomiť jednu vec. Každý človek je individualita a bez presnej znalosti vašej fyzickej kondície alebo zdravotného stavu ťažko nájsť vhodnú odpoveď. Dokonca aj v prípade, že by ste všetky potrebné informácie vedeli poskytnúť, fundovane odpovedať by dokázalo iba niekoľko málo odborníkov, na ktorých obvykle na facebookových diskusiách nenarazíte.
- V akej srdcovej frekvencii sa mám pri behu pohybovať?
- Aké mám behať objemy?
- Ako rýchlo mám behať?
- Za ako dlho sa môžem po chorobe/zranení vrátiť k tréningu?
- Čo mám robiť, keď ma začalo bolieť koleno, členok, bedrový kĺb?
Je tam však množstvo nadšených bežcov, ktorí vám v dobrej viere so snahou pomôcť odpovedia na základe vlastnej skúsenosti. Lenže odpoveď, ktorá funguje pre niekoho, kto pravidelne behá niekoľko rokov, je obvykle začínajúcemu hobíkovi nanič.
Samostatnou kategóriou sú otázky na srdcovú frekvenciu. Zabudnite na obľúbený vzorec 220 mínus vek na určenie maximálnej srdcovej frekvencie. Nič také nefunguje. Jediný spoľahlivý spôsob, ako zistiť jednotlivé srdcové zóny a ich správne nastavenie, je záťažový test. Z diskusie sa tak nikdy nedá odhadnúť, aká srdcová frekvencia (zóna) je pre váš beh tá správna.
U väčšiny začínajúcich a hobby bežcov však nie je záťažový test vyložene nevyhnutný. Len sa namiesto konkrétneho čísla pri srdcovej frekvencii sústreďte viac na svoje pocity. Ľahký voľný beh by mal byť taký ľahký, aby ste pri ňom zvládli hovoriť. Pri intenzívnom tempovom tréningu sa zrejme nevyhnete dychčaniu a pri krátkych vysoko intenzívnych tréningoch, ako sú napríklad intervaly, ste jednoducho radi, že ste radi.
Otázky zamerané na tempo a objemy sú veľmi zákerné. Každému bude fungovať niečo iné a záleží na vašej športovej minulosti, aktuálnej fyzickej kondícii, ale aj na tom, ako dobre spíte a koľko stresu zvládate v bežnom živote
Pri správne nastavenom tréningu medzi jednotlivými behmi zvládate regenerovať a nehromadí sa únava. Na druhej strane by tréning mal viesť k dlhodobému zlepšovaniu sa. Ak po pol roku pravidelného behania dosahujete stále rovnaké výkony, je to jasný signál, že by ste mali trochu viac zabrať.
Zlaté tréningové pravidlo opäť postavené na subjektívnom vnímaní záťaže znie: keď sa cítite dobre, bežte rýchlo. Keď sa cítite mizerne, bežte pomaly a keď vás niečo bolí, nebehajte vôbec.
Choroby konzultujte s lekárom
Na záver sa poďme pozrieť na otázky ohľadom chorôb a zranení. Tie sú zo všetkých možných otázok na sociálnych sieťach najnebezpečnejšie. Túto problematiku by ste mali vždy konzultovať výlučne s lekárom alebo fyzioterapeutom. Akákoľvek osobná skúsenosť iného bežca vám nedá ani rámcovú predstavu o tom, ako by ste mali pokračovať – či ešte odpočívať, alebo už ísť behať.
Uponáhľaný návrat k behu pritom môže viesť k dlhotrvajúcim zdravotným problémom. Obzvlášť regenerácia šliach (členky, achilovky) si vyžaduje veľkú trpezlivosť a poctivú regeneráciu, inak sa vám budú problémy vracať dlhé mesiace aj roky.
Všetky tieto otázky mali za úlohu zistiť, ako postupovať pri vašom ďalšom tréningu. Ak to však s bežeckým tréningom myslíte naozaj vážne, obráťte sa na odborníka – bežeckého trénera v prípade otázok na tréningový plán a lekára v prípade otázok na chorobu alebo zranenia.
Je to zložitejšia a často aj drahšia cesta, než položiť otázku v diskusii na sociálnych sieťach. Na rozdiel od Facebooku a Instagramu vám ale odborník dá odpoveď, ktorá vás môže posunúť, alebo vám ušetriť veľa starostí so zdravím, ktoré máme koniec koncov iba jedno a nevyplatí sa s ním hazardovať.
Pri správne nastavenom tréningu medzi jednotlivými behmi zvládate regenerovať a nehromadí sa únava. Na druhej strane by tréning mal viesť k dlhodobému zlepšovaniu sa. Ak po pol roku pravidelného behania dosahujete stále rovnaké výkony, je to jasný signál, že by ste mali trochu viac zabrať.
Zlaté tréningové pravidlo opäť postavené na subjektívnom vnímaní záťaže znie: keď sa cítite dobre, bežte rýchlo. Keď sa cítite mizerne, bežte pomaly a keď vás niečo bolí, nebehajte vôbec.
Choroby konzultujte s lekárom
Na záver sa poďme pozrieť na otázky ohľadom chorôb a zranení. Tie sú zo všetkých možných otázok na sociálnych sieťach najnebezpečnejšie. Túto problematiku by ste mali vždy konzultovať výlučne s lekárom alebo fyzioterapeutom. Akákoľvek osobná skúsenosť iného bežca vám nedá ani rámcovú predstavu o tom, ako by ste mali pokračovať – či ešte odpočívať, alebo už ísť behať.
Uponáhľaný návrat k behu pritom môže viesť k dlhotrvajúcim zdravotným problémom. Obzvlášť regenerácia šliach (členky, achilovky) si vyžaduje veľkú trpezlivosť a poctivú regeneráciu, inak sa vám budú problémy vracať dlhé mesiace aj roky.
Všetky tieto otázky mali za úlohu zistiť, ako postupovať pri vašom ďalšom tréningu. Ak to však s bežeckým tréningom myslíte naozaj vážne, obráťte sa na odborníka – bežeckého trénera v prípade otázok na tréningový plán a lekára v prípade otázok na chorobu alebo zranenia.
Je to zložitejšia a často aj drahšia cesta, než položiť otázku v diskusii na sociálnych sieťach. Na rozdiel od Facebooku a Instagramu vám ale odborník dá odpoveď, ktorá vás môže posunúť, alebo vám ušetriť veľa starostí so zdravím, ktoré máme koniec koncov iba jedno a nevyplatí sa s ním hazardovať.
