Zlepšiť svoju výkonnosť - zrýchliť, môže bežec len vtedy, keď do svojho tréningu zaradí prvky, pri ktorých sa poriadne spotí, tréningy, v ktorých ide „na krv“. O tom niet pochýb. Rovnako dôležité, ako zaraďovanie intenzívnych tréningov do tréningového plánu, je však aj „čítať“ signály svojho tela, ktorými hovorí, kedy ubrať a kedy pridať. Dnes sa vás pokúsim naučiť reč vášho tela, reč, ktorou vám telo oznamuje - uber, zostaň, pridaj, sadni, ľahni...
Aj tí najskúsenejší bežci, ktorí sa už „poznajú“, sa dostanú do bodu, keď sa v nich začnú hádať dva hlasy. Jeden, ten rozumnejší, citlivý na signály tela, hovorí: „Uber, sadni, ľahni...“. Naopak, ten bojovný odporuje a burcuje vás s tým, že je potrebné prekonávať hranice a to ide len cez bolesť, že slabí jedinci sa v tomto svete nemôžu nikdy uplatniť, jednoducho: „NO PAIN, NO GAIN!“ (Bez bolesti nič nezískaš).
Ako sa teda môžete naučiť rozoznať, že to, čo vám vaše telo hovorí, nie je len lenivosť a pohodlnosť, ale objektívna realita? Ako spoznáte, kedy ste dosiahli svoje limity, začínate ich prekračovať alebo ste dokonca už za nimi?
Môžem vás upokojiť, ani najväčší majstri s tým nevedia veľakrát pracovať. Keby vedeli, nebolo by toľko zranení a iných zdravotných problémov aj u tých najlepších na svete!
Telo totiž disponuje perfektným Feedback systémom (systémom spätnej väzby). Na nás je iba porozumieť slovám, ktoré používa a najmä sa podľa nich riadiť! Viem, je to veľmi ťažké, ak nemáte vlastné skúsenosti z tréningu, z pretekov, zo života. Veľmi často ma ľudia kontaktujú pri prvých príznakoch nepohody, nemusí ísť ani o bolesť. Jednoducho majú strach, aby niečo nepokazili, aj keď samozrejme platí aj: „Čo bolí, to rastie“. Bez bolesti to jednoducho nejde. Osobne sa riadim tým, že neberiem žiadne lieky na potlačenie bolesti, a keď som schopný bežať, ísť ďalej bez toho, že by ma prípadná bolesť významnejšie obmedzovala v pohybe, tak bežím ďalej. Hneď ako však cítim, že to ide do kŕčov, zastavím a končím. To nie je hanba - prehra, to je víťazstvo. Verte, že vyhrať nad vlastnými ambíciami je najväčšie víťazstvo, ktoré je možné v živote dosiahnuť. Pretože k čomu vám je poraziť sám seba, keď už tu nebudete alebo zvyšok života prežijete v bolesti a obmedzenej možnosti alebo dokonca nemožnosti robiť to, čo vás napĺňa?
Nasledujúce štyri tipy by vám mali pomôcť správne sa rozhodnúť v prípade, že vás začne niečo bolieť, či môžete bez obáv pokračovať v behu - v tréningu alebo sa zastaviť a pár dní oddýchnuť.
Bežať ďalej, či zostať stáť?
Ak pociťujete nejaký fyzický problém (bolesť či únavu) a nie ste si istí, či vám tým telo dáva signál, že si potrebuje oddýchnuť, vybehnite na voľný beh. Ak počas prvých 20 minút ťažkosti či ich príznaky zmiznú alebo sa výrazne zmiernia, môžete v tréningu pokračovať tak, ako ste ho mali naplánovaný. Pokiaľ však bolesť či únava zostávajú nezmenené alebo sa dokonca zhoršujú, ukončite tréning a dajte si deň pauzu.
Na rozdiel od bolestí svalov, ktoré môžu byť spôsobené len únavou, svalovou horúčkou a dajú sa rozbehať, problémy so šľachami, úponmi, nervami a kĺbmi by ste nemali brať rozhodne na ľahkú váhu.
Veľmi často majú bežci problém s Achillovou šľachou. Ak to bude aj váš prípad, rozhodne sa nesnažte bolesť ignorovať a pokračovať v plnom tréningu. Skôr by ste sa mali venovať alternatívnemu tréningu, najlepšie pod dohľadom fyzioterapeuta.
Strážte si svoj pokojový pulz a teplotu
Ako výborné ukazovatele toho, ako na tom práve ste, čo sa týka únavy vášho tela, prípadne nastupujúcej choroby, sa stále viac ukazujú ranná pulzová frekvencia a teplota. Oba tieto údaje zistíte veľmi ľahko. Dnešnými typmi teplomerov zistíte teplotu počas niekoľkých sekúnd, a ak si budete strážiť hodnotu rannej pulzovej frekvencie, mali by ste k nej pristupovať najlepšie po prirodzenom prebudení sa. Budík vás vytrhne zo spánku a pulz meraný tesne po tom vykazuje prirodzene vyššie hodnoty. Ak si ho však meriate vždy po prebudení budíkom, namerané hodnoty by mali byť použiteľné, pretože podmienky merania zostávajú stále rovnaké.
Ak si budete pravidelne sledovať ranný pulz a rannú teplotu, získate veľmi sofistikované údaje o tom, ako na tom práve ste, čo sa týka zdravia a fyzickej kondície. Každá väčšia odchýlka od normálu u oboch meraných parametrov vám napovie, že nie je niečo v poriadku.
Ak váš pulz a telesná teplota vykazujú konštantné (priemerné) hodnoty, je všetko v poriadku a môžete trénovať tak, ako máte v pláne.
Zvýšenie pulzovej frekvencie
Ak sa zvýši hodnota vašej pulzovej frekvencie o viac ako päť úderov za minútu oproti priemeru, znamená to, že ste buď pretrénovaný, alebo že na vás ide nejaká choroba. Potom je potrebné na to v tréningu reagovať. V prípade pretrénovania v tréningu ubrať. V prípade nastupujúcej choroby - ak ide o ľahšie prechladnutie - len ľahko vyklusať, po behu sa rýchlo umyť a prezliecť do suchého a piť teplé nápoje. V prípade závažnejšieho ochorenia tréning prerušiť na dobu trvania choroby. Najmä si dajte pozor na podcenenie chrípky a angíny, ktoré by ste potom mohli pociťovať veľmi dlho!
Zvýšená teplota - znížená teplota
Zvýšená teplota ukazuje na to, že na vás lezie choroba, ale veľký pozor by ste si mali dať aj vtedy, keď nameriate teplotu príliš nízku - to môže byť následok pretrénovania alebo, čo by bolo ešte horšie, signalizovať problém so štítnou žľazou.
Učte sa vlastnými skúsenosťami
Oveľa dôležitejšie je poučiť sa zo svojej chyby. Ísť v čase späť a zanalyzovať si celé obdobie, než ste začali problém pociťovať. To však nestačí, mali by ste ísť v čase ešte trošku ďalej pred túto dobu a snažiť sa za pomoci tréningového denníka zistiť, čo ste v tom čase trénovali, či tam nedošlo k nejakej udalosti, ktorá mohla vyvolať dané zranenie alebo byť dôvodom k nerovnováhe (pôvodca choroby) vo vašom tele. Môže to byť napríklad zmena bežeckej obuvi, alebo naopak príliš dlhé behanie v jednej obuvi, podvrtnutie, pád, zmena jedálnička..., čokoľvek.
Ako som povedal, nemá cenu sa však na seba po odhalení príčiny hnevať, že ste neboli pozornejší, vnímavejší k prvotným príznakom, každopádne sa však snažte rovnakú chybu už neopakovať.
Ak by som to mal vysvetliť na vlastnej skúsenosti, asi by som uviedol problém, ktorý ma trápil veľmi dlho, nejaký rok a pol. Týkal sa opakujúceho sa zvyšovania teploty v okamihu, keď som sa dostával do formy. Išlo o to, že som si dlho pred tým, než k celému problému došlo, urobil pri jednom tréningu pľuzgier na palci a ten sa mi, keď som dobehol domov, sám strhol. Do rany sa mi dostala nečistota a v noci mi v slabinách naskočila hrčka ako orech a hneď mi teplota vystúpila na 41 stupňov. Dostal som antibiotiká. Liečba trvala tri mesiace, hrča trošku spľasla, ale malý tvrdý oriešok v lymfatických uzlinách stále zostával.
Začal som trénovať, rozbiehať sa a po troch mesiacoch naraz šup a dostavila sa zvýšená teplota, nie vysoká, ľahko cez 37 stupňov, a zvýšená únava. Nové antibiotiká, 14 - 21 dní liečenia a zase som bol out. Absolvoval som množstvo vyšetrení, pripadal som si už ako hypochonder. Lekár bol našťastie môj priateľ, ale na moje otázky ohľadne toho, či príčinou nemôže byť niečo v tej hrčke v slabinách, zodpovedal zamietavo. Potom ma poslal na týždenné komplexné vyšetrenie. Vyšetrenie nič nezistilo. Podľa nich bolo všetko v úplnom poriadku, akurát zvýšená teplota sa stále opakovala. Spýtal som sa lekárov, či by príčinou nemohla byť tá hrčka a oni že určite nie. Potom som ich ale nejako presvedčil, aby mi tú hrčku vyrezali a od tej doby som mal pokoj a mohol zase bez problémov trénovať.
