Je logické, že najlepšou ochranou proti narušeniu statických stabilizátorov je kvalitné svalstvo s vytrénovanou koordinovanou činnosťou. Tento predpoklad však nemusí byť vždy splnený, a tak sa niekedy na ochranu pred poškodením môžu používať rôzne obväzové techniky, najmä spevňovanie pohybového aparátu pomocou špeciálnych lepiacich pások - tejping, tejpovanie.
Názov techniky je verziou fonetického prepisu anglického slova "tape" (tape - páska, adhesive tape – lepiaca páska) a zdomácnel v slovenskom jazyku viac ako jeho otrocký preklad "páskovanie" (páskovanie je skôr označenie pre obalovú techniku balíkov). V anglo - americkej odbornej literatúre nachádzame aj iný výraz synonymického charakteru "strapping", prípadne "supportive strapping" (podľa slova "strap" - náplasť, leukoplast).
Skúsenosti telovýchovného lekárstva nasvedčujú tomu, že klasické tejpovanie je úspešné u rôznych druhov poškodení pohybového aparátu bez výraznejšieho rizika nežiaducich následkov z dlhodobého znehybnenia - najmä výraznejšieho ubúdania svalovej hmoty a porúch pohyblivosti.
Oproti obvyklým bandážam má tejpovanie isté výhody. Špeciálnou technikou priložená a nalepená lepiaca páska spevňuje a súčasne odľahčuje postihnutú oblasť. Zvyšuje mechanickú odolnosť väzivového aparátu kĺbu a znižuje námahu pre úponové časti svalov aj pri minimálnom množstve použitého materiálu.
Pásky majú oveľa vyššiu mechanickú pevnosť ako elastické bandáže, neobmedzujú výraznejšie normálny rozsah fyziologických pohybov, ale bránia účinne pohybom do extrémnejších polôh – istým spôsobom teda kĺb imobilizujú.
Správne priložená špeciálna lepiaca páska by nemala brániť prekrveniu spevňovanej oblasti. Dobrá priľnavosť materiálu a kombinácia pevnej a pružnejšej pásky s kvalitnou mechanickou odolnosťou zaručujú držanie i funkčnosť obväzu aj pri výkonoch kladúcich vysoké nároky na pohyblivosť. Istým problémom bolo tejpovanie, ktoré súviselo s poškodením štruktúr a funkcie svalového aparátu.
Vývoj sa našťastie nedá zastaviť, a tak sa už na konci 70-tych rokov začalo uvažovať o novom druhu spevňovania, ktoré by viacej rešpektovalo funkčnosť kože a svalov a zmobilizovalo ich činnosť tak, aby sa lepšie podporovalo hojenie, rehabilitácia a regenerácia pohybového systému.
Technika tohoto typu tejpovania sa dosť líši od tej klasickej a pre jeho užívanie sa vyžaduje absolvovanie špeciálneho zaškoľovacieho kurzu s odborným vedením. Vzhľadom na to, že ide skôr o aplikáciu tejpovacích pások dôležitých pre zmobilizovanie svalových štruktúr, variabilitu ich napätia a väčšiu pohyblivosť, dostala názov kineziologický tejping.
Základným predpokladom úspešnosti je vhodnosť (správna indikácia) a najmä dôkladná znalosť techniky tejto modernej metódy. S novou technikou nevyhnutne súvisí aj materiál na pásky pre kineziologický tejping.
Hlavným atribútmi pre jeho vývoj bola priemerná hrúbka, váha a pružnosť pokožky, najväčšieho orgánu ľudského tela. Tak bola vyvinutá elastická bavlnená tkanina vysokej akosti s nedráždivým akrylátovým lepidlom, ktorá reflektuje všetky vlastnosti kože a pružnosťou je jej podobná. Vďaka tomu vzniká rovnováha medzi rozličnými svalovými skupinami, čo má pozitívny efekt aj na funkciu kĺbových spojení.
Správne naložený kineziotejp vytvára na koži nad postihnutou oblasťou sériu vlniek, podobných vráskam (wrinkling effect), čo je základný predpoklad efektivity metódy. Tento kožný „lifting“ zväčší priestor medzi pokožkou a podkožným tkanivom, čím umožní zlepšenie prúdenia lymfy. Je to akási lymfodrenáž, ktorá redukuje dráždenie receptorov bolesti, prinesie úľavu a zlepší funkcie svalu aj kĺbu.
Lepiaca vrstva na páske nie je nanesená úplne rovnomerne, ale vytvára akési zvlnenie tak, aby okrem súvislej vrstvy vytvárala špeciálne otvory. To umožňuje podtejpové prúdenie vzduchu a cirkuláciu tekutiny (pot a pod.). Páska je odolná voči vode, čo umožňuje komfortnejšie využitie – potenie a sprchovanie nerobia žiadne problémy.
Vhodným spôsobom sa tak dopĺňa paleta obväzových techník doposiaľ používaných v prevencii a liečbe úrazov a poškodení pohybového aparátu. Kineziologický tejping môžeme využívať najmä pre :
1. Preventívne použitie pri nepoškodenom pohybovom aparáte (primárna prevencia)
2. Preventívne použitie pri už predtým postihnutom pohybovom aparáte (sekundárna prevencia)
3. Použitie v liečbe
4. Použitie v rehabilitácii
Pokiaľ sa lekár, rehabilitačný pracovník, kinezioterapeut, masér alebo aj sám bežec rozhodnú použiť tento druh obväzovej techniky, musia vždy myslieť na štruktúru, funkciu a aktuálny stav ošetrovanej oblasti.
V praxi sa dosť často môžeme stretnúť so zlou proporčnosťou využívania materiálu, čo môže viesť k paradoxnému prehĺbeniu poškodenia (nie je vhodné - podobne ako u ostatných obväzových techník - tejpovať, akoby sa uväzovala šnúrka na balíku, ktorý hrozí rozpadom na viacero kusov, t. j. neadekvátnou metrážou pásky).
Vývoj a osvojenie si metódy vyžaduje školenia a doškolenia, ale základné pravidlá sú spolu so znalosťami anatómie a fyziológie, či biomechaniky, predpokladom úspechu a zníženia rizika iatrogénnych (samomedicínskych) poškodení.
Kineziologické tejpovanie má svoje základné "desatoro", ktoré je nevyhnutné akceptovať :
1. Tejpovať cielene podľa presne stanovenej diagnózy a poznania poruchy funkcie.
2. Pracovať podľa hesla "menej býva viac", čo znamená použiť adekvátne množstvo pásky na ten ktorý druh poškodenia, a tak sa vyhnúť "predávkovaniu".
3. Pásku nakladať na pripravenú pokožku (očistenú, ošetrenú po poraneniach). Tejpovaciu pásku nie je možné aplikovať na otvorenú ranu, opuchnutú alebo zapálenú kožu, pri mokvavých ochoreniach (ekzémy) a rozsiahlych kŕčových žilách (varixoch).
4. Pásku nenakladať vo viacerých vrstvách na seba, ale postupovať presne podľa danej metodiky. Takto kumulovaný tejp má nepatričný tlak na poškodené miesto a môže vyvolať nežiadúce poruchy funkcie.
5. Nalepovanie pásky musí rešpektovať anatomickú stavbu a funkciu postihnutej oblasti. Pri nakladaní je potrebné vyvarovať sa tvoreniu záhybov na okraji pásky ("zošúľavaniu"), aby sme sa vyhli nežiadúcemu poškodeniu pokožky (pľuzgiere).
6. Tejp sa lepí na pokožku nenatiahnutý. Prípadné natiahnutie sa robí až po prilepení začiatku pásky. Už pri výrobe je tejp pretiahnutý o desať percent a nanesený na nosný papier.
7. Pre lepšiu priľnavosť je vhodné pásku po nalepení hladiť (trieť), aby sa tejp zahrial a aktivovalo sa akrylové lepidlo.
8. Pásku nakladáme približne 20 až 30 minút pred športovou aktivitou.
9. Tejp sa najlepšie odstraňuje navlhčený alebo mokrý (v sprche).
10. Naloženú pásku musí bežec v rámci možností vnímať ako prijateľnú a "komfortnú".
Farebnosť kineziologickej pásky býva rôznorodá : modrá, červená, žltá, zelená, čierna, telová
Modré sfarbenie upokojuje, odstraňuje stavy strachu, úzkosti, ťažké sny a očakávania zlého. Pri pohľade na tento druh pásky môže ale človeka pochytiť túžba po spánkovej sieste, mierne mu poklesne krvný tlak a upokojí sa búchajúce srdce. Postupne sa zbavuje nepríjemného vnútorného napätia a bolesti.
Červená priťahuje pozornosť, je vnímaná pomerne dominantne, aktivizuje životnú energiu, zlepšuje zmyslové vnímanie a podporuje aj prípadne „zaspatý“ temperament. Môže podnecovať chuť do jedenia a pitia. Pri „uzimenom“ tréningu dodáva pocit tepla až horúčavy a u niektorých jedincov zvyšuje chuť na erotické roztopaše.
Žltá zmierňuje depresívne stavy, chronický stres a hlbokú melanchóliu, čo je potrebné obzvlášť v jesennom období. Táto farba znásobuje vnímavosť vonkajších podnetov a jedinci trpiaci zápalmi kĺbov a reume podobnými ťažkosťami tvrdia, že už pri pohľade na pásku cítia istú úľavu od ťažkostí. Žltá však unavuje oči - príliš namáha ich pozornosť
Zelená „pohládza oči“, harmonizuje vnútorné prostredie organizmu, pomáha duševne aj telesne regenerovať, revitalizuje, pôsobí upokojujúco a u mnohých odstraňuje fyzické aj psychické napätie. Niektorí jedinci „prisahajú“ na zlepšenie bolestí chrbtice a hlavy. V psychológii farebnosti symbolizuje zelená život, mladosť, znovuzrodenie, nádej a silu.
Čierna dodáva fyzickým aj psychickým výkonom silu a energiu a na účinok pre vyššiu výkonnosť sa do nej pridáva turmalínový prášok (z liečivého kameňa)
Telová je neutrálna, bez ďalšieho ovplyvnenia nositeľa.
