Chrupavka je súčasťou podporných tkanív a pri mechanickej záťaži odpovedá predovšetkým na zmeny tlaku. Povrch kĺbov je tvorený hyalínnou chrupavkou, ktorá znesie tlak až 1,5 kg na 1 mm a je zložená z chrupkových buniek (chondrocytov) a medzibunkovej hmoty obsahujúcej okrem základnej hmoty aj vlákna v sieťovitom usporiadaní, čo je fakt pre jej funkciu veľmi dôležitý. Výživa chrupavky je vyriešená transportom z kĺbovej tekutiny, ktorej súčasti z nej prenikajú do chrupavky vtlačením pri pohybe kĺbu. Pri tomto pohybe zároveň nastáva vytláčanie tekutiny s obsahom odpadových látok z chrupavky. Tomuto celému pochodu výživy hovoríme kĺbová chrupková pumpa.
Bežec sa za normálnych okolností snaží udržiavať v kĺbe rovnováhu medzi zaťažením a regeneráciou. Dlhodobému zaťaženiu sa dokáže viac-menej prispôsobiť, ale preťažovanie a chybné zaťažovanie spôsobuje poškodenie chrupavky kĺbu. Schopnosť zvládať preťaženie je pri tomto tkanive nižšia ako pri väzive aj z dôvodov už spomínanej komplikovanej výživy.
Zároveň s pribúdajúcim vekom (už po dvadsiatom roku života) ubúda obsah vody v chrupavke, čo limituje jej pružnosť. Mení sa aj množstvo a kvalita kĺbovej tekutiny – maziva a to taktiež spôsobuje znižovanie elasticity. Okrem toho – pri zápalových a infekčných procesoch v kĺboch, ktoré nebývajú u bežeckých nadšencov až také zriedkavé, sa uvoľňujú
deštrukčné látky, napádajú chrupavku a vytvárajú z nej terén menej znášajúci zaťaženie a preťažovanie. Okrem týchto biologických faktorov sa uplatňujú na poškodzovaní chrupavky bedrového a kolenného kĺbu aj mechanické faktory – úrazy a drobné poškodenia samotnej
chrupavky, akútne preťaženie a prudké striedanie typu zaťaženia, chronické preťaženie, následky získaných alebo vrodených deformít panvy, bedrového a kolenného kĺbu a poúrazové poškodenia iných štruktúr (väzivá, svaly, kosti).
Zradné drobné poškodenia
Postupom času vzniká chronické poškodenie chrupavky, príznaky sú relatívne malé a nevyvolávajú potrebu prerušenia zraňujúcich pohybov. To všetko len zvýrazňuje potrebu dôsledného vyhľadávania, liečenia a doliečovania úrazov a drobných poranení, význam rehabilitácie a regenerácie a odstraňovania ďalších rizikových faktorov. Celý problém vzniku včasnej artrózy zvyšuje ešte existencia vrodených kĺbových deformít (niekedy sú to „len“ nohy do X či do O alebo ploché chodidlá, nehovoriac o „nepovšimnutých“ vrodených poškodeniach bedrového a kolenného kĺbu alebo chrbtice), ktoré síce v mladom veku bežec dokázal kompenzovať náhradnými mechanizmami, ale v čase dospelosti a zrelého veku to nie je možné…
Kĺbová výživa – preventívne chráni i regeneruje
Práve pre spomenuté problémy sú tu k
dispozícii prostriedky aktívnej ochrany pohybového aparátu, v ktorých
jednoznačne dominuje kĺbová výživa s obsahom špecifických látok, ktorá
pomáha obnovovať väzivá i kĺbové spoje, podporuje regeneráciu chrupaviek
a lepšiu pohybovú schopnosť, je účinnou prevenciou úrazov a znižuje
bolestivosť kĺbov, väzív a šliach. Obsahuje zložky ako glukozamín,
chondroitín či MSM (metylsulfonylmetán) spolu s ďalšími výživnými
látkami, vitamínmi a minerálmi, podstatnými pre výživu kĺbov.
Glukozamín vytvára štrukturálne zložky kĺbových chrupaviek, chondroitín stimuluje produkciu látok dôležitých pre kĺbovú chrupavku a zlepšuje jej mechanické a elastické vlastnosti. MSM (metylsulfonylmetán) obsahujúci organickú síru napomáha zvláčňovať vnútorné väzivové a chrupkové tkanivá, ktoré sú potom pružnejšie aj odolnejšie – deficit síry má totiž na svedomí neschopnosť organizmu obnovovať poškodené tkanivo.
Hlavnou funkciou kĺbovej výživy je teda podpora tvorby originálnej kĺbovej tekutiny – „mazadla“ – a regenerácie poškodených chrupkovitých častí, čím sa zlepšuje aktívna aj pasívna pohyblivosť v kĺbe. Všetky jej spomínané zložky majú výrazný vplyv na znižovanie opotrebovania aj degenerácie kĺbových štruktúr. Udržiavajú pružnosť a funkčnosť chrupavky a pôsobia zároveň proti bolesti aj protizápalovo, čo znižuje potrebu užívania liekov a chráni vnútorné prostredie organizmu.
