Energia - ako získava ľudské telo energiu počas behu

Jedným z produktov metabolických procesov za prispenia kyslíka je glykogén, ktorého energiou sú poháňané naše svaly. Ďalšími produktmi sú laktát (kyselina mliečna), oxid uhličitý a voda.

Prostredníctvom metabolizmu je potrava, ktorú prijímame, postupne premenená na glukózu, ktorá je primárnym energetickým zdrojom - palivom ľudského tela.

Glukóza je transportovaná ku každej bunke nášho tela. Vnútri bunky sa glukóza rozpadáva a pri tomto procese sa vytvára adenozitrifosfát (ATP), oxid uhličitý a voda. Pre tento proces je potrebný kyslík (aeróbny systém).

ATP je energia potrebná pre pohyb bežca. Oxid uhličitý a voda sa z tela dostávajú dýchaním a potením.

Energetická výkonnosť tela

Je schopnosť aeróbneho a anaeróbneho energetického systému využiť energetický potenciál ľudského tela uloženého vo svaloch, v pečeni a v každej bunke. Postupne ako sa zvyšuje fyzická kondícia (zdatnosť) je telo schopné lepšie premieňať energiu uskladnenú vo forme glykogénu a tukov na ATP a ten potom efektívne využiť vo vnútri buniek.

Na začiatku behu alebo pri jeho veľkej intenzite telo ide na anaeróbny systém (bez prístupu kyslíka), dodávka paliva (krvného glykogénu) pre tento proces je však veľmi obmedzená. Ak sa nechceme dostať do energetického dlhu - vyčerpania, musíme telu poskytnúť dostatočný prísun kyslíka, aby mohlo spustiť druhý systém - aeróbny. Aeróbny systém sa spúšťa už za miernej intenzity pohybu (rozklus, rozcvičenie) kedy nastáva rovnováha medzi prísunom kyslíka a výdajom oxidu uhličitého. Ak telo po zahriatí ženieme do vyšších obrátok, musí si zabezpečiť prísun energie opäť pomocou anaeróbneho systému. Doba, po ktorú je však telo schopné čerpať energiu z tohto systému, je časovo obmedzená. Záleží na intenzite, akou bežíme a na stave (množstvo) našich energetických zásob (glykogén a tuk).

ATP creatinfosfátový systém a anaeróbny glykolytický systém sú ďalšími energetickými systémami ľudského tela. Oba tieto systémy sú anaeróbne.


ATP

Adenozintrifosfát (ATP) je jediným možným zdrojom energie pre svalové bunky, pre výstavbu nových tkanív, transport minerálov a odpadových látok v tele. Keď telo potrebuje okamžitý prísun energie pre rýchlostné alebo silové pohyby, používa výlučne zásoby ATP uložených v bunkách. ATP sa zlučuje s CP (creatinfosfát), pričom vzniká veľké množstvo energie. Telesné bunky však môžu skladovať iba 80 - 100 gramov ATP, čo postačí telu tak na 1 minútu chôdze alebo 5 - 6 sekúnd šprintu. Akonáhle sú zásoby ATP a CP vyčerpané, začína sa vo svaloch ako vedľajší produkt rozpadu ATP hromadiť kyselina mliečna (laktát). Tým začína činnosť anaeróbneho systému.

Anaeróbny glykolytický systém

Vo chvíli, keď dôjdu našim bunkám zásoby ATP, štartuje sa anaeróbna glykolýza, ktorá má za úlohu doplniť vyčerpané zásoby ATP. Zdrojom pre tento proces sú cukry. Ich zásoby sú uložené vo svaloch a v pečeni vo forme glykogénu alebo glukózy v krvnom obehu.

Glykolýza

Je chemický proces, pri ktorom sa glykogén postupne odbúrava na glukózu. Anaeróbna glykolýza znamená, že sa glykogén štiepi na glukózu bez prístupu kyslíka. Tento proces pracuje súbežne s aeróbnym procesom. Anaeróbna glykolýza nie je práve efektívny spôsob získavania energie. Jej výsledkom sú iba dve molekuly ATP, zatiaľ čo pri aeróbnom procese vznikne 38 molekúl ATP.

Anaeróbnym glykolytickým systémom získame energiu zhruba na 60 - 80 sekúnd intenzívnej svalovej činnosti. Limitujúcim faktorom pri anaeróbnej glykolýze nie sú zásoby glykogénu alebo glukózy, ale ukladanie kyseliny mliečnej vo svaloch.

Kyselina mliečna - laktát

Vzrast hladiny kyseliny mliečnej vo svaloch zabraňuje vytváraniu ATP, znižuje svalovú silu a zhoršuje koordináciu. Je tiež zdrojom fyzickej a psychickej únavy. Naproti tomu ale nie je, aj keď sa za ňu považuje, zodpovedná za bolesť vo svaloch po skončení behu alebo cvičení.

Cieleným tréningom v aeróbnej zóne môžeme dosiahnuť spomalenie tvorby kyseliny mliečnej a tréningom anaeróbneho glykolytického systému skoršie odbúranie laktátu zo svalov a z krvi (rozklusanie - rozcvičenie na začiatku tréningu resp. vyklusanie - natiahnutie na konci tréningu).

Kyselina mliečna nie je len odpadovým produktom našej látkovej výmeny, aj keď jej veľká časť je pomerne rýchlo odstránená zo svalov krvou, ale je tiež naším telom využitá ako zdroj energie v aeróbnom systéme.

Prečo je potrebné sa po tréningu vyklusať - uvoľniť aeróbnym cvičením?

Ľahkým aeróbnym cvičením, medzi ktoré možno zaradiť aj vyklusanie po intenzívnejšom tréningu - tréningu, pri ktorom sa naša TF max pohybuje nad 65% - sa stimuluje náš krvný obeh a tým sa kyselina mliečna rýchlejšie odstraňuje zo svalov. Túto fázu tréningu by ste teda nemali, rovnako ako fázu rozcvičenia - rozklusania, nikdy vynechať.

Pri vysokej intenzite behu telo produkuje viac kyseliny mliečnej, než je schopné odbúrať. Jej hladina v krvi potom stúpa. Bod (stupeň zaťaženia), v ktorom hladina kyseliny mliečnej začne prudko stúpať, sa nazýva laktátom (anaeróbny) prah.