Tréner by mal byť tiež sprievodcom na ceste za splnením snov.
Problém mnohých trénerov je v tom, že akosi nechápu jemný rozdiel medzi
tým, že majú byť sprievodcami za splnením snov svojich zverencov a nie
svojich snov. To je nakoniec problém mnohých z nás aj v bežnom živote.
Pritom
byť sprievodcom na ceste za splnením snov druhého človeka je neskutočne
krásny a silný pocit. Osobne nepoznám nič lepšie. Pravdupovediac mi
robí väčšiu radosť, keď môžem prežívať úspech druhého. Úspech, na ktorom
mám len tú zásluhu, že som druhému dodal guráž a silu ísť za jeho snom a
tento sen si splniť. To, že som mu aj poradil, akými cestami sa uberať,
nie je podstatné, pretože on musel odviesť všetku prácu, on musel
nakoniec uveriť, že na to má!
Asi to zažil
každý z vás - stojíte či sedíte, pozorujete úsilie iných, vyberiete si
svojho favorita, ktorému bezhranične fandíte a on vyhrá. Vaša radosť
často nepozná medze, cítite sa, akoby ste vyhrali sami. A vy ste
skutočne vyhrali, pretože celý čas, čo ste svojmu favoritovi fandili,
ste mu posielali energiu, ktorú on svojimi hmotnými zmyslami zachytil,
nasal ju do seba a ona mu potom spoločne s jeho energiou pomohla k
víťazstvu.
Dobrý tréner nesmie chcieť svojho
zverenca nikdy ovládnuť, musí ho vedieť počúvať, musí vedieť čítať z
pier, musí vedieť vnímať mimozmyslové prejavy, musí jednoducho vidieť a
počuť aj to, čo nebolo povedané, alebo nebolo vedome naznačené. Byť
dobrým trénerom znamená vedieť sa do človeka vcítiť a to aj vtedy, keď
ste toho človeka nikdy v živote nevideli.
Tréner, ktorý pozná svojho zverenca len z e-mailov či z
telefonických rozhovorov, musí vedieť čítať medzi riadkami a musí vedieť
zachytiť v hlase človeka nielen to, čo mu oznamuje - jeho slová, ale
musí z tónu hlasu, z intonácie, sily a kadencie hlasu spoznať, ako sa
človek na druhej strane cíti. Dobrý tréner to dokáže spoznať aj z iba
slov poslaných e-mailom, proste iný slovosled použijeme, keď sme O.K. a
iný keď sme K.O.
Zdá sa vám to trošku ako
mágia? Možno, že je, aj keď na druhej strane určite dobre poznáte ten
pocit, keď počujete hlas v telefóne a hneď po prvých slovách spoznáte,
či ten druhý je v pohode, alebo je v strese. V podstate je to veľmi
podobné, ako keď ten dotyčný stojí oproti vám, len s tým rozdielom, že v
tom prípade vám pomáha vidieť aj váš zrak. Vidíte, ako uhýba očami,
pozerá do stropu, nervózne si oblizuje pery, hrá sa s rukami, nervózne
posedáva pod.
Dobrý tréner toto všetko
ovláda, ale musí mu to slúžiť vždy jedine na to, aby mohol svojho
zverenca správne viesť. Aby mu pomohol získať sebavedomie. Sebavedomie
je totiž to prvé, čo človek potrebuje, aby podal čo najlepší výkon.
Dobrý tréner sa preto svojho zverenca snaží motivovať k výkonu
pochvalou, skôr ako rečami o neschopnosti. Musí ale tiež vedieť, ako
ktorého zverenca motivovať, aby daný jednotlivec nemal pocit, že už je
king a mal sa snahu ďalej zlepšovať. Navyše dobrý tréner nesmie dať na
sebe poznať, že svojho zverenca prekukol v jeho fígľoch, ako zastrieť
svoju neistotu.