Náhle postihnutie členkového kĺbu podvrtnutím nohy, pri ktorom dochádza k prekročeniu fyziologického rozsahu v kĺbovom spojení (noha sa vytočí viac, než môžu väzivá a kĺb tolerovať), patrí u aktívneho vyznávača behania v teréne k najfrekventovanejším zraneniam.
V 85 percentách býva postihnutá vonkajšia strana nohy, najmä jej väzivá. Deje sa tak väčšinou pred dobehnutím do cieľa, keď sú aktéri viac unavení a klesá ich pozornosť, pri náhlej zmene smeru alebo výraznejšej nerovnosti terénu.
Zranenia členku sprevádzajú bežcov opakovane najmä pri zanedbávaní prevencie a nízkej koncentrácii na behanie. Často sa to stáva bežcom so slúchadlami v ušiach, čo môže spôsobiť trvalé následky.
Nezriedka je však postihnutie v podobe podvrtnutia (distorzia) s následným poškodením väzivového (ligamentózneho) aparátu spôsobené nerovnosťou mimo bežeckého terénu – šmykľavou dlážkou v objekte spŕch, posilňovne, regeneračných liniek, rehabilitácie alebo nesprávnym civilným obutím.
Dochádza k prudkému vytočeniu alebo vybočeniu nohy a bežec si spôsobí problém zvyčajne vlastnou nepozornosťou, ťažkopádnosťou, prípadne nahromadenou únavou, keď má v krvi veľa odpadových produktov metabolizmu (látkovej premeny) vznikajúcich pri a po fyzickom zaťažení („je zakyslený“, „zatavený“).
Po úraze vzniká v mieste zranenia väzív bodavá bolesť, opuch a poruší sa funkcia kĺbu. Po chladovej terapii sa často bežcovi uľaví a pokúša sa pokračovať v behaní, ide cez bolesť. Rozsah poškodenia väzivového aparátu sa však práve vtedy môže nekontrolovane zväčšiť.
Každopádne sa dá hovoriť o veľmi častej situácii, ktorej definitívne riešenie môže byť zdĺhavé.
V
akútnej fáze nemá lekár okrem pokojového režimu a štandardnej liečby –
ľad, chladivý sprej (lokálna kryoterapia), aescínový alebo heparínový
gél, kompresívne (tlakové) bandážovanie, konzumácia zmesí enzýmov a
nesteroidných a protizápalových liekov, odľahčenie krvného obehu
eleváciou – zdvihnutím nad úroveň srdca (napríklad vyložením si
postihnutej končatiny na stoličku alebo stôl) veľa šancí na urýchlenie
jej riešenia.
To sa týka aj poúrazovej
rehabilitácie, ktorej úspech vo veľkej miere závisí nielen od stupňa
poškodenia, ale aj od kvality a modernizácie terapie hneď v úvode.
Podľa závažnosti postihnutia rozoznávame tri stupne podvrtnutia členku:
- prvý stupeň – väz(y) sú natiahnuté a funkcia členku je zhoršená len mierne
- druhý stupeň – väz(y) sú čiastočne natrhnuté a funkcia členku je narušená
- tretí stupeň – väz(y) sú úplne roztrhnuté a funkcia členku je závažne porušená
Bežci s podvrtnutím členkového kĺbu 1. a 2.
stupňa (sprain and strain – natiahnutie a natrhnutie) a podozrením na
poškodenie krvných aj lymfatických ciev a väzivového aparátu tejto
oblasti nemajú šancu vrátiť sa do terénu skôr ako o tri až štyri týždne
(niekedy to trvá ešte dlhšie).
To je dosť
zdĺhavé a ďalší vývoj výkonnosti a opätovný návrat do dynamického
stereotypu behania záleží od nespočetného množstva faktorov špecifických
pre toho-ktorého bežca. Tu je každá rada drahá.
