Bolesti krížov a drieku
Častým problémom u bežcov sú ťažkosti v driekovo-krížovej oblasti. Prejavujú sa rôznymi formami bolesti – pichavého charakteru, rezania, mravčenia, pálenia, pocitu slabosti, mnohokrát aj s vyžarovaním do bedrového kĺbu, slabín, pri výraznejšom postihnutí aj lýtka a chodidla. Príčinou môžu byť len tzv. funkčné poruchy pri svalovej nerovnováhe, ktoré pri neriešení môžu prejsť do štrukturálnych zmien na úrovni kostných štruktúr chrbtice, medzistavcových platničiek, nervových koreňov, miechy. Z pohľadu bežca je dôležité venovať sa už prvotným príznakom funkčných porúch. A tými sú nerovnováha medzi slabším brušným svalstvom, sedacími svalmi a kompenzačne preťaženými skrátenými svalmi vzpriamovačov chrbta a bedrovo-driekovými svalmi. Ako však tieto problémy riešiť? Na prvom mieste je posilnenie oslabeného svalstva, a potom alebo aj zároveň uvoľniť strečingom skrátené svaly. Ak to nedokážeme sami, vhodná je rehabilitácia pod dozorom fyzioterapeuta s vhodnými cvikmi, klasické masáže, teplé kúpele, elektroliečba, ultrazvuk. Ak zlyhávajú aj tieto liečebné postupy, je nutné vyhľadať ortopéda, prípadne neurológa a hlbšie diagnostikovať príčinu ťažkostí klinickým vyšetrením, röntgenom, CT, magnetickou rezonanciou alebo EMG.Pri diagnostike uvažujem aj o tzv. prenesenej bolesti z oblasti močových ciest, pohlavných orgánov, tráviaceho traktu, a preto posielam pacienta aj k príslušným odborníkom. Pri diferenciálnej diagnostike bolestí stehien, slabín, kolena – uvažujem o ochorení bedrového kĺbu opäť s celou škálou vyšetrení od tých jednoduchších ako je klinika, RTG až po CT, magnetickú rezonanciu či biochémiu.
Bolesti kolena
Veľmi častým problémom sú bolesti kolena. U bežcov je to najmä tzv. bežecké koleno v dôsledku skrátenia vonkajších (postranných) svalových skupín stehna (napínač), ich šľachovitého pokračovania (tractus iliotibiali) s úponom pod vonkajšou stranou kolena, kde dochádza pri ich preťažení k dráždeniu okostice stehnovej kosti v oblasti kolena s následným zápalom. Ťažkosti sa prejavujú podľa štádia postihnutia buď na začiatku behu a postupne po rozohriatí po 1 – 2 km dochádza k zlepšeniu stavu, alebo opačne: najprv po rozbehnutí nemá bežec žiadne ťažkosti, ale po absolvovaní niekoľkých kilometrov sa bolesť postupne stupňuje. Ako to riešiť? Musíme uvoľniť vonkajšiu stranu stehnového svalstva a to buď strečingom, klasickou masážou, niekedy si potrebujeme pomôcť liečebne nesteroidnými analgetikami a myorelaxanciami, ktoré svalstvo uvoľnia. V o lasti bolestivej zóny sa odporúča aplikácia protizápalových krémov, prípadne aplikácia laseru či rázovej vlny. Pri dodržaní liečebného režimu ťažkosti postupne ustupujú v priebehu 2 až 3 týždňov. Samozrejme, potrebné je korigovať aj tréning, znížiť dávky, prípadne využiť alternatívne formy zaťaženia ako je plávanie, beh na lyžiach či bicykel.
V oblasti kolena je veľmi časté aj podráždenie jabĺčkovo-stehnového kĺbu. Vzniká najčastejšie v dôsledku svalovej nerovnováhy medzi prístredným širokým štvorhlavým svalom a bočným širokým svalom a tiež nerovnováhou medzi štvorhlavým svalom ako hlavným vystieračom a ohýbačmi kolena (hamstringy) na zadnej strane stehna. Liečebne opäť potrebujeme pouvoľňovať bočné svalové vystierače, ohýbače kolena a posilniť prístredný široký sval. Bolesti jabĺčkovo-stehnového kĺbu môžu byť zapríčinené aj v dôsledku tzv. ložiskovej infekcie ako sú chronické zápaly mandlí, prínosových dutín, zubov, močových ciest, tráviacich ochorení či kliešťovej boreliózy.
Ďalším častým problémom je tzv. skokanské koleno, ktoré trápi najmä skokanov do výšky a diaľky, ale objavuje sa neraz aj u bežcov. Ide o zápal odstupu jabĺčkového väzu od dolného okraja jabĺčka .Vzniká pri nadmernom ťahu pri preťažovaní štvorhlavého svalu a jeho skrátení. Liečebne opäť potrebujeme uvoľniť vystierače ko-
lena, aplikovať na boľavé miesto protizápalové masti, prípadne použiť laser či rázovú vlnu. Ak sa ani potom stav nezlepší, opäť uvažujeme o tom, že príčinou problémov môže byť ložisková infekcia. Ak tieto problémy ignorujeme, funkčné poruchy môžu pozvoľna prechádzať v štrukturálne zmeny s chronickým opotrebovaním kolena.
Bolesti členka, Achilovej šľachy
Veľmi časté u bežcov sú bolesti vonkajšej strany členka, vnútorného členka, pozdĺžnej klenby na vnútornej strane chodidla, Achilovej šľachy a zápaly okostice píšťaly. Na tieto problémy sa pozeráme komplexnejšie, nesnažíme sa riešiť ich
izolovane. Mnohokrát môžu ťažkosti navzájom súvisieť. Príčinou môže byť osová úchylka nohy – vbočenosť alebo vybočenosť, ktorá je buď vrodená alebo postupne získaná nesprávnou technikou behu, nevhodnou obuvou alebo ju zapríčiňujú stavy po neošetrených a „zabudnutých“ podvrtnutiach. Skrátenie lýtkového svalstva s osovou úchylkou päty a nadmerným preťažovaním bez dostatočného strečingu, prípadne aj ložiskové infekcie, môžu byť príčinou bolestí achilovky. Nepríjemné bolesti okostice píšťaly vznikajú pri poklese pozdĺžnej klenby nohy s preťažovaním odstupu zadného píšťalového svalu. Tieto riešime strečingom, hlbokou klasickou masážou lýtkového svalstva a korekciou poklesu klenby ortopedickými vložkami. Problémy sa snažíme riešiť komplexne, nielen liečbou v mieste bolesti, pretože vtedy dochádza k častým recidívam ochorenia. Bolesti päty sú najmä pri poklese pozdĺžnej klenby s dráždením odstupu stupajovej aponeurózy.
Bolesti svalov stehna a predkolenia môžu vznikať na začiatku ako prejav funkčného preťaženia pri svalovej nerovnováhe medzi vývojovo „staršími“, napríklad ohýbačmi kolien (poloblanitý, pološľachovitý, dvojhlavý) a bedier, ktoré majú tendenciu skracovať sa a tzv. „mladšími“ vystieračmi (štvorhlavý stehnový, sedací sval). Tie majú zasa tendenciu k oslabeniu. Nuž a recept, ako sa z problémov dostať, je nasledovný: skrátené svaly
uvoľníme strečingom, masážou a oslabené (ako napríklad vnútorná hlava štvorhlavého svalu) poposilňujeme. Podobný princíp platí aj u svalov predkolenia, medzi predkolením a nohou, predkolením a stehnom. Opäť je ideálne riešiť tieto problémy komplexne, na niekoľkých navzájom súvisiacich úrovniach. Pri opakovaných natiahnutiach a natrhnutiach svalov dolnej končatiny je potrebné myslieť aj na nervové dráždenie z driekovo-krížovej chrbtice, prípadne nedostatok minerálov ako je horčík, vápnik, draslík, sodík, prípadne ložiskové infekcie. V tomto krátkom príspevku nie je možné vymenovať všetky problémy, ktoré sa môžu vyskytovať u bežcov, je to len akýsi náčrt najčastejších ťažkostí a spôsob základných princípov riešenia.
Gabriel Valiska je známy slovenský atletický tréner a telovýchovný lekár Gabriel Valiska (54) pochádza z Michaloviec, kde v súčasnosti aj žije a vykonáva lekársku prax v ortopedickej a telovýchovnej ambulancii. Počas štúdia na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach (promoval v roku 1983) sa venoval aktívne behom na stredné trate v Slávii VŠT. V roku 1983 získal titul majstra SR na 800 m. Ďalšie medicínske vzdelanie – prvá atestácia z ortopédie (1987), druhá atestácia z ortopédie (1994), atestácia z telovýchovného lekárstva (2005), v rokoch 1989 – 1992 pracoval ako lekár v Líbyi. Absolvoval stáže v rakúskom Speisingu, v meste York v americkom štáte Pennsylvánia a na klinike v Mníchove. Do roku 2005 trénoval najlepšieho líbyjského vytrvalca Aliho Mabrouka El Zaidiho. Od októbra 2004 až doteraz stále spolupracuje s Katarínou Berešovou, ktorá štartovala v maratóne na OH 2012 v Londýne. Po prepustení z banskobystrickej Dukly viedol aj Miroslava Vanka, ôsmeho na 5000 m na ME 1998.
