Cookies

Na naších stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Behame.sk.
Bližie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.
Súhlasím
Načítavam...
Beháme.sk
Zvoľte veľkosť písma:
AaAaAaAaAa
Beháme.sk

„Nechoď ven – je tam blbý počasí“

„Nechoď ven – je tam blbý počasí“
„Nechoď ven – je tam blbý počasí,“ znie text jednej českej pesničky. Možno sa ňou inšpirovali aj bežci pred sobotňajším (28. 5.) 10. kolom Moravsko-slovenského bežeckého pohára (MSBP) a 2. kolom Bežeckej tour Juhomoravského kraja v Šaraticiach na pretekoch s názvom Mohyla míru. Mužov i žien všetkých kategórii do cieľa dobehlo dovedna 106, čo nie je zlé, ale organizátori verili v bohatšiu účasť.
Absencia viacerých bežcov však nemusela byť spôsobená len nepriazňou počasia (dážď a v porovnaní s minulými dňami chladno, možno 12 stupňov), ale aj tým, že hneď na druhý deň je na programe v Šaštíne lesný Beh šaštínskymi bormi (11. kolo MSBP), ktorý meria hrozivých 17 kilometrov a je prirodzené, že viacerí bežci sa rozhodovali , na ktoré z dvoch podujatí sa vyberú.

Šaratice sú známe najmä minerálnym prameňom. Voda z tohto žriedla je vraj účinná pri zažívacích problémoch a funguje ako prirodzené preháňadlo. Piť ju pred pretekmi teda nie je zrejme najšťastnejší nápad. Inak sú Šaratice malá dedinka, ležiaca v malebnom prostredí. Blízkosť Brna navyše zvyšujú je strategické postavenie, český atletický klub VSK Univerzita Brno je hlavný usporiadateľ tohto behu. Dalo sa teda čakať, že na štart sa postaví solídna konkurencia práve z tohto vysokoškolského atletického oddielu. Stalo sa – medzi mužmi nechýbalo bratské duo Martin Kučera a Lukáš Kučera, ktorí už absolvovali niekoľko podujatí MSBP a dá sa povedať, že kam prišli, tam vyhrávali. S nimi štartovali z Univerzity Brno aj Rostislav Pukl, Petr Kotyza alebo Ondřej Rosa. Bratom Kučerovcom mohol teoreticky konkurovať Malačan Jakub Valachovič, ktorý na posledných štartoch MSBP v Rohatci, či Malej Vrbke zvíťazil. Preteky sú zaradené do seriálu podujatí Bežeckej tour Juhomoravského kraja. Okrem nich tam patrí už v apríli usporiadaná Veľká Morava v Mikulčiciach a septembrový Svätováclavský beh Blažovicami, kde sa body z týchto troch podujatí sčítajú a vyhodnotia sa najlepší pretekári. Zároveň sa získavajú body do klasifikácie MSBP. Boli to po minulých kolách opäť kvalitne obsadené preteky.

O dvanástej sa odštartoval spoločný beh pre všetky mužské i ženské kategórie. Dĺžka trate uvádzaná v propozíciách presiahla dvanásť kilometrov (12, 3 km). Sprvu sa beží po asfaltovej ceste do susednej obce Zbýšov, vzdialenej približne tri kilometre. Za obcou nasleduje prudké a nemilosrdné stúpanie, kde na vrchole čaká pre prvých šiestich bežcov po vzore cyklistických pretekov vrchárska prémia. Potom sa cesta opäť vyrovnáva a tempo sa vracia do normálu. Beží sa jednostajne po asfaltovej ceste, okoloidúce autá ohľaduplne spomalia a vyhýbajú sa bežcom oblúkom. Nasleduje obec Prace. Názov tak trochu evokuje slovo „práce“, a vskutku  v jej závere musíte zapracovať počas ďalšieho krutého stupáku. Potom prichádza korenie celého podujatia. Dosť bolo asfaltu, povedali si organizátori behu a trasu smerujú do polí. Sprvu je cestička vyspaná kamením, čo je ešte OK, ale potom prichádza normálny poľný chodník. Tým, že v sobotu výdatne pršalo, chodník bol mäkký a šmykľavý. Chodník sa navyše zvažoval a naberal prudké klesanie, ktoré končí až v obci Hostěrádky-Rešov. Odtiaľto je to už len niečo okolo dvoch kilometrov do cieľa, ktorý je opäť v Šaraticiach na námestí.

Situácia po štarte sa vykryštalizovala pomerne rýchlo. Duo Kučerovcov vybehlo v ústrety stupňom víťazov. Slovák Valachovič sa sprvu chytil bratského dua, ale čoskoro zvoľnil a počkal si na ďalšiu dvojicu Pukl, Kotyza. „Neveril som, že by som sa s Kučerovcami udržal celé preteky a bál sa, že ak to prepálim, ešte ma doženie niekto ďalší a nedostanem sa ani na stupne,“ vravel Jakub. Škoda možno tohto rozhodnutia, v závere totiž vysvitlo, že Jakub nemal čo stratiť. K tomu však prídeme neskôr.
Spolupráca  Valachoviča, Pukla a Kotyzu bola pikantná v tom, že títo traja ešte s Jánom Matúšom spolupracovali i na pretekoch Veľká Morava v Mikulčiciach. Malacký bežec sa sprvu viezol s týmito bežcami, no čoskoro začal stupňovať tempo. „Prvý kilometer sme rozbehli za 3:10 min, čo nie je zlé, no už druhý presiahol 6:40. Takéto spomalenie som nechcel akceptovať a pridal som. Obaja sa chytili, no Rosťa Pukl čoskoro zaostal a držal sa len Petr Kotyza.“

Kotyza je riaditeľ celých pretekov, trať mal teda dôsledne zmapovanú na rozdiel od Valachoviča, ktorý tu bežal prvýkrát. Za obcou Zbýšov prišiel prvý závažný kopec so spomínanou vrchárskou prémiou. Valachovič priznal, že na vrchársku prémiu počas behu úplne zabudol. „Kotyza sa ma držal statočne, spoločne sme prekonávali náročné stúpanie. Pár desiatok metrov pred úpätím začal Petr pridávať. Nechápal som, čo sa deje, mali sme za sebou možno tri kilometre, bolo priskoro nejako zvyšovať tempo. Nechal som ho, nech si beží a vravel si, že takéto tempo nemôže po zvyšok trate udržať. Svitlo mi, až keď som videl na vrchu človeka so zápisníkom a Kotyzu, ktorý k nemu šprintoval čo sa dalo. Uvedomil som si, že to je vrchárska prémia a že som práve nevyužil možnosť zabojovať o lepšie umiestnenie a o vyššiu finančnú prémiu,“ opisoval komickú situáciu Jakub. Kotyza po prebehnutí čiary označujúcej vrchársku prémiu zvoľnil – cieľ bol splnený. Valachovič mu stihol pogratulovať a ďalej bežal na tretej pozícii sám. Náskok pred ostatnými bežcami v ďalších častiach pretekov zvyšoval. Na prvých dvoch priečkach taktiež prišlo k zmene. Favorit Martin Kučera sa približne po piatich kilometroch odpútal od svojho brata Lukáša – spolupráca bola minulosťou, prví traja už bežali každý sám, no minimálne Lukáš a Jakub videli svojho súpera pred sebou. Pri vbiehaní do dediny Prace bolo tempo ostré, zbiehalo sa z kopca a tunajší občania vítali prvých bežcov potleskom. Na konci dediny sa zdvihol opäť spomínaný kopec, ktorý významne uberal bežcom zo zásoby síl. „Viem, že som sa obzeral, či za mnou nešprintuje opäť Petr Kotyza, veď, čo ak bola vypísaná i druhá vrchárska prémia,“ vtipkoval v cieli Valachovič. Žiadna prémia – niečo lepšie. Na úpätí na bežcov čakala odbočka vľavo, kde sa na určitý čas končila ich asfaltová anabáza. Stúpanie po kamenistej ceste ešte napokon nebolo to najzradnejšie, čo na pretekárov čakalo. „Skaličan Tomáš Zavadil ma varoval pred poľnou cestou. Vravel, že sa to bude šmýkať. Mávol som rukou s tým, že už som bežal všelijaké preteky. No prvý kontakt s poľnou cestou, ktorá sa navyše začala zvažovať, ma vyviedol dokonale z rovnováhy. Šmýkal som sa riadne, blato fŕkalo a ja som zúfalo hľadal trávnaté plochy, kde pôda bola pevnejšia. Obul som si tenisky určené vyložene na cestu, no tu by mi nepomohli snáď ani horolezecké mačky.
V jednej chvíli boli moje nadávky možno počuť až do Kráľovho poľa,“ spomína Jakub. Klesanie v tejto chvíli naberalo riadny adrenalínový nádych. Keď bežci zbadali v diaľke strechy domov obce Hostěrádky- Rešov, muselo sa im uľaviť. Konečne cesta, konečne normálny beh. Navyše do cieľa už to ozaj nebolo ďaleko – niečo vyše dvoch kilometrov. Martin Kučera už bezpečne viedol, Lukáš sa držal vzadu. Jakub zasa videl Lukáša pred sebou, ale, čo ho tešilo, nikoho za sebou. „Uvedomoval som si svoju pozíciu a tiež fakt, že na druhý deň ma čaká sedemnásť kilometrov v borovicových lesoch pri Šaštíne. Tak som voľne dobiehal a aspoň trochu šetril sily. Zmieril som sa stretím miestom,“ vysvetľoval malacký bežec v cieli.

Martin Kučera napokon vyhral v čase 40:21 min, jeho brat Lukáš stratil 18 sekúnd (40:40 min). Valachovič finišoval za 41:18 min s úsmevom na tvári, čo bola dobrá správa pred nedeľňajšími pretekmi. Štvrtý dobehol Rostislav Pukl v čase 43:20 min. Malacká bežkyňa v kategórii žien nad 35 rokov Gabika Janíková si v porovnaní s minulým rokom pohoršila o vyše dve minúty. „Na začiatku sa bežalo veľmi dobre, držala som také tempo, aby som zabehla plánovaný čas. No problém mi robili kopce a paradoxne viacej klesanie, ako stúpanie. Nemala som z tých pretekov najlepší pocit,“ vravela Janíková. V kategórii žien nad 35 rokov skončila deviata.

Teraz je ešte otázne, ako malackí pretekári stihnú zregenerovať pred šaštínskymi pretekmi. Gabika Janíková má navonok jednoduchší program, čaká ju len štvorkilometrový beh, kým Valachovič bude obhajovať druhé miesto z minulého roku na sedemnásťkilometrovej trati. „Teším sa na tieto preteky. Tým, že sa nebežia okruhy, ale bežíte sedemnásť kilometrov po našich krásnych záhoráckych lesoch, je postarané aj o estetický zážitok. Beh šaštínskymi bormi je zatiaľ to najkrajšie podujatie, na akom som kedy štartoval,“ hovorí Valachovič.

Výsledky tu.
28.5.2011 / Behy / Autor: JAKI /  Foto: Foto : Eva Solaříková