Cookies

Na naších stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Behame.sk.
Bližie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.
Súhlasím
Načítavam...
Beháme.sk
Zvoľte veľkosť písma:
AaAaAaAaAa
Beháme.sk

VIDEO: Bývalý tréner Sagana založil v Žiline Vianočný beh, v rámci ktorého sa dá aj plávať

VIDEO: Bývalý tréner Sagana založil v Žiline Vianočný beh, v rámci ktorého sa dá aj plávať
K priekopníkom podujatia patril aj trojnásobný majster sveta Peter Sagan
„Pamätám si na ten rok. Bol to druhý ročník Vianočného behu. Behali sme po zľadovatenej a zasneženej trati. Nedali sa na nej lámať rekordy. Skôr nohy a ruky. Preto sme behali dosť opatrne. Peťo Sagan ako 13-ročný žiak absolvoval 11 km pod 54 minút (53:59) a Juro, ktorý je od neho o rok starší, išiel polmaratón pod 1:31 (1:30:57). Ja som už rok predtým bežal prvý maratón. Tiež som sa na ňom dosť vytrápil, kríza ma chytila na 35. kilometri, ale zabehol som ho za tri hodiny a 35 minút. Vtedy sa to ešte dalo, lebo nás bolo dokopy možno tridsať,“ priblížil tréner Peter Zanický historické prvé dva ročníky žilinského Vianočného behu. Aktuálne trojnásobný majster  sveta v cyklistike spolu s bratom Jurajom boli vtedy jeho zverenci. A práve pre žilinských cyklistov vymyslel tréner Peter Zanický podujatie, ktoré sa rokmi v Žiline stalo v tomto predvianočnom čase doslova kultovou akciou.

Pred 16 rokmi ste presvedčili tridsať kolegov a vlastných zverencov, aby si tesne pred Vianocami išli s vami v rámci zimnej prípravy zabehať. V súčasnosti už organizujete 16. ročník a atakujete hranicu tisíc účastníkov. Ako sa vám to podarilo?


„Budem úprimný, aj ja som sa to viackrát za tých 16 rokov pýtal sám seba. Ako je to možné, že v posledných rokoch musíme uzávierku prihlášok posúvať už na začiatok decembra. Ľudia sa nám stále hlásia, stále nás atakujú želaním, že chcú bežať Vianočný beh. Lenže, my už dávno pred Vianocami máme štartovku uzavretú. Tento rok sa nám za päť dní prihlásilo 450 bežcov. Kapacita Vodného diela Žilina, kam sme sa pred 11 rokmi museli práve pre veľký záujem bežcov presunúť, už tiež nestačí pokryť dopyt po našom behu. Musíme to regulovať, aby sme podujatie mohli zvládnuť najmä z bezpečnostného i logistického hľadiska,“ reagoval na úvodnú otázku športový fanatik, ktorý v živote absolvoval okrem spomenutého maratónu aj desať polmaratónov (polovicu z nich pod hranicou 1:30 h, osobný rekord 1:28:06) a osem desaťkilometrových behov (polovicu z nich v čase pod 42 minút, osobný rekord 40:03 ). Oba osobáky si Peter Zanický zabehol v roku 2012, keď bol v najlepšej bežeckej forme.
Spomínate, že v posledných rokoch už začiatkom decembra pravidelne zastavujete registráciu účastníkov Vianočného behu v Žiline. Čím si vysvetľujete, že toto podujatie je vo vašich končinách také populárne a vyhľadávané?

„Cestné behy sú už dlhšie populárne nie iba v Žiline a okolí. Bežecký boom vládne po celom Slovensku. A nie iba na Slovensku. Rekreačné behanie zachvátilo celý svet. Podujatí stále pribúda, bežci si môžu vybrať z bohatej ponuky. Je však pravda, že takto tesne pred Vianocami veľa organizátorov nerobí veľké cestné behy. To bol aj dôvod, prečo sme sa my rozhodli urobiť v Žiline Vianočný beh. Aj keď pôvodne to bola akcia, ktorú sme ako tréneri vymysleli pre našich cyklistov ako náplň zimnej prípravy. Časom sa tohto nápadu chytili aj priatelia z Klubu otužilcov a priateľov zimného plávania Tučniaky a tiež mesto Žilina. Takže v trojici sa nám to ľahšie ťahá.

Ale behať sa dá každý predĺžený víkend od Nového roka až po Silvestra. Prečo práve pohybom a behom v prírode vítate príchod hektického predvianočného času?

„To máte pravdu, ale my sme potom neskôr, keď beh už nebol iba pre cyklistov, chceli dať šancu milovníkom behania, aby si pred Vianocami mohli vyvetrať hlavu, aby mohli na našej akcii stretnúť kamarátov, kolegov. A aby urobili niečo aj pre svoje zdravie. Tak sme im ponúkli, aby namiesto behania po hypermarketoch a rôznych obchodných centrách sa išli prebehnúť okolo Vodného diela Žilina. A dôkazom toho, že aj to sa dá, je fakt, že na Vianočný beh nám už dlhé roky chodia celé rodiny. Pravidelne to sledujeme. Otec ide maratón, mama polmaratón, staršie dieťa osem kilometrov a najmladší člen rodiny sa postaví na štart kilometrového behu. A potom si v cieli rozprávajú zážitky. To je niečo krásne, keď takú rodinku vidíte na trati. A potom aj v cieli. A keď spokojne idú domov. Aj vtedy si poviete, že príprava tohto podujatia mala zmysel, že splnila cieľ, pre ktorú ste ju organizovali.

Najkrajší zážitok z tých doterajších vydarených 15. ročníkov? Čo vám najviac utkvelo v pamäti?

„Viete, tých zážitkov je veľmi veľa. Teraz, v tejto chvíli, neviem vybrať jeden top zážitok. To sa vlastne ani nedá... Ale vždy ma poteší, keď na štarte vidím telesne postihnutých, keď sa s našou traťou okolo Vodného diela Žilina úspešne popasuje vozičkár. Už niekoľko rokov v Žiline behá maratón nevidiaci vytrvalec. Klobúk dole pred jeho výkonom! Obdivuhodný človek. Máme aj takých účastníkov a majú moju úctu a uznanie. Niektorí k nám už chodia viac rokov. Aj to je dôkaz toho, že náš Vianočný beh sa stal súčasťou ich športového života. Aj náš beh zahrnuli medzi podujatia, na ktorých chcú štartovať, kde sa chcú zúčastniť. Zimomriavky mi behajú po tele, keď ich vidím na trati.

Nie je veľa podujatí na Slovensku, na ktorých si môžu účastníci vybrať beh od jedného kilometra až po maratón? Čo vás k tomu viedlo, že ste im ponúkli takúto bežeckú všehochuť?

„Snaha ponúknuť každému takú porciu behu, na akú si trúfa. Nie každý ide hneď bežať maratón... Ja som tiež doteraz odbehol iba ten jeden, keď som si chcel na vlastnej koži vyskúšať, či to dokážem. Vytrápil som sa, prežil som počas neho galeje, ale dokázal som to. Teší ma, že aj maratónci si k nám našli cestu. V súčasnosti, keď máme na štarte takmer sto maratóncov, ktorí štartujú o dve hodiny skôr ako bežci na tie kratšie vzdialenosti, už nemám šancu bežať spolu s nimi. Už je okolo tohto podujatia toľko práce, že už si to nemôžem dovoliť. Som však rád, že do Žiliny radi chodia maratónci nie iba zo Slovenska, ale aj z Česka, Poľska, Rakúska či iných krajín. Väčšinou sú to ľudia, ktorí sú nejako spojení so Žilinou, so Slovenskom. Prídu na návštevu a v rámci nej prídu na Vianočný beh. Aj takých účastníkov sme za tie roky v Žiline mali. Nelákame sem hviezdnych Afričanov, ale sme radi, keď tu máme ľudí, ktorí v našom maratónskom hnutí niečo znamenajú. Aj to je dôkaz toho, že o našom Vianočnom behu ide dobrý chýr nie iba po celom Slovensku.

Naozaj ste jediný nekomerčný beh na Slovensku práve v období, keď sa z tradičných slovenských Vianoc robia práve nezmyselné megakomerčné sviatky?


„To neviem posúdiť. To musia povedať iní. Možno sú obce a mestá, v ktorých tiež robia počas roka nekomerčné behy. Neviem o nich, tak nebudem tvrdiť niečo, čo nemusí byť pravda. My sa usilujeme, aby sme si tento štatút zachovali. Vďaka tomu, že medzi organizátorov patrí mesto Žilina, dokážeme najlepším dať nejaké ceny a pre všetkých navariť vianočnú kapustnicu a okrem vianočného punču ponúknuť aj tombolu. Veď aj tá patrí k nášmu podujatiu. Všetko toto nám pomáha vytvoriť pred Vianocami skvelú atmosféru, na ktorú ľudia radi a dlho spomínajú.

Ľudia si môžu vyberať zo štyroch vzdialeností, no vy nevyberáte štartovné. Navyše, bežci, ktorí sa stihnú prihlásiť veľmi rýchlo, dostanú v cieli spomínanú vianočnú kapustnicu zadarmo, ku ktorej si môžu kúpiť aj vianočný punč. Ako sa vám darí nasýtiť tisícku bežcov?

„To sa musíte spýtať u nás na radnici (smiech). Keď sa chce, všetko sa dá. Poviem to inak. Ako iniciátor tohto behu som veľmi rád, že sa k nám pridali ďalší ľudia, že nám dokážu pomôcť. Každý príde s niečím, čo mám v našom úsilí pomôže. Našou veľkou výhodou je aj to, že maratónci a polmaratónci bežia na osemkilometrovom okruhu. Vďaka tomu nepotrebujeme široký aktív dobrovoľníkov, lebo je iné zabezpečovať maratón na 21-kilometrovom okruhu, alebo dokonca počas celej trati, ako na ôsmich kilometroch. My servis pre bežcov, občerstvenie, zdravotnícku pomoc zvládneme aj s tridsaťčlenným organizačným štábom. Bez problémov vieme zabezpečiť celú trať nášho behu, aj tie kritickejšie miesta.“

Ktoré sú tie podľa vás kritickejšie miesta? Čo je na nich kritické?

„Výhodou našej trate, ktorú máme certifikovanú pánom Kalabusom, je jej profil. Keďže sa beží okolo vodnej nádrže jej prevýšenie je iba 20 metrov, bežci musia trochu vybiehať za cieľovým priestorom. Jej veľkou devízou je nádherný výhľad na Malú Fatru a beh okolo vodnej plochy. To sú veci, ktoré bežcov k nám tiež lákajú. Ale to, že sa beží okolo vodnej plochy, nesie so sebou aj určité riziko. Najmä teraz v zimnom období. Hrozí nám poľadovica, námraza. Vtedy si bežci musia dávať väčší pozor, musia sa dobre dívať, po čom bežia. Ale, ak je nádherná a slnečná zima, výhľady na Malú Fatru sú na nezaplatenie. Najlepšie to poznajú naši kolegovia z Klubu otužilcov a priateľov zimného kúpania Tučniaky. Tí sú na Vodnom diele Žilina častejšie ako my bežci. Oni v rámci nášho behu majú vlastné preteky.“

Hovoríte, že v čase, keď neotužilci oslavujú Vianoce v cieľovom priestore pri Vodnom diele Žilina, otužilci z Klubu otužilcov a priateľov zimného plávania Tučniaky a ďalší milovníci kúpania v ľadovej vode si môžu ísť schuti zaplávať?

„Dohodli sme sa na tom už pred rokmi. Keďže som chodil pravidelne behať okolo tejto vodnej plochy, spoznal som sa s Jozefom Repčíkom, ktorý klubu otužilcov v Žiline šéfuje. Slovo dalo slovo a dohodli sme sa, že v rámci Vianočného behu bude na Vodnom diele Žilina aj Vianočné kúpanie. Voľakedy to bolo iba spestrenie nášho podujatia, teraz je to už súťažné meranie síl v zimnom plávaní na 200 metrov. Otužilci nášmu podujatiu ponúkli iný športový rozmer. Už nie sme iba čisto beh.


Pán Zanický, práve vstupom žilinských Tučniakov ste asi jediné bežecké podujatie na Slovensku, v rámci ktorého si účastníci môžu aj zaplávať. Aj keď nie v práve najteplejšej vode, ale môžu. Ako vnímate tento fakt?

„Máme takých otužilcov, ktorí po odbehnutí ôsmich kilometrov vlezú do studenej vody a k behu si pridajú aj tých dvesto súťažných metrov. Aj to je súčasť nášho Vianočného behu. Niekedy síce musia rozbíjať na vodnej ploche ľad a plávajú medzi kryhami, ale súťažia medzi sebou. Majú vlastnú akciu, ktorá je súčasťou našej. Robíme to pre ľudí, pre našich kamarátov, pre ľudí, ktorí sa tesne pred Vianocami chcú stretnúť, zaželať si príjemné prežitie Vianoc a úspešné vykročenie do nového roka. Tak je to už odvety, ako sme sa presťahovali na Vodné dielo Žilina – a tak to bude asi dovtedy, kým cyklisti, otužilci a mesto Žilina bude chcieť tieto preteky robiť. Som rád, že nápad, s ktorým sme prišli pred 16 rokmi ako cyklisti, padol v našom meste na takú úrodnú pôdu. Kým bude záujem, dovtedy sa v Žiline bude pred Vianocami behať a plávať v ľadovej vode.“
17.12.2018 / Rozhovory / Autor: SZ /  Foto: SITA