Načítavam...
Beháme.sk
Zvoľte veľkosť písma:
AaAaAaAaAa
Beháme.sk

Slovenského Bolta trénujú bývalá letuška a bobista

Slovenského Bolta trénujú bývalá letuška a bobista
Najrýchlejší slovenský šprintér žije vo svojom svete. Je dôsledný, prísny a nikdy neklame, hovorí o Jánovi Volkovi jeho trénerka.
Je iný ako jeho rovesníci i súperi. V čase, keď väčšina šprintérov začína atletickú kariéru, sa Ján Volko naháňal za loptou. Osem rokov hrával futbal.

Keďže ho tréner nechával často sedieť na lavičke, rozhodol sa pre atletiku. Hoci sa systematickému tréningu venuje čosi viac ako tri roky, už v dvadsiatich je najrýchlejším slovenským šprintérom. A vicemajstrom Európy!

Na Slovensku je ojedinelý

Za jeho výbornými výsledkami stojí aj trénerský tandem Naďa Bendová a Róbert Kresťanko.

„S manželom sme v ňom videli potenciál. Cítili sme, že má talent. Vložili sme do neho peniaze a dôveru. Už vtedy sme boli presvedčení, že to bude dobrá investícia,“ prezrádza Naďa Bendová, ktorá má na starosti jeho atletické tréningy.

Do šestnástich rokov trénoval výrazne menej ako jeho rovesníci.

„Vedeli sme, že keď prejdeme na normálny tréningový režim a začne robiť veci profesionálnejšie, môže byť z neho výborný šprintér,“ podotkol Kresťanko.

Bývalý atlét a člen slovenských štvorbobov na zimnej olympiáde v Salt Lake City 2002 dáva mladému talentu zabrať v posilňovni. Obaja sa zhodujú, že dostali do rúk nevybrúsený diamant.
 
„Iní atléti zažívajú veľkú tréningovú intenzitu už v mladom veku. Janko ju začína spoznávať až posledné tri roky a aj preto ešte nie je opotrebovaný. Stále u neho môžeme zvyšovať objem, čo je na Slovensku v jeho veku ojedinelé,“ myslí si Bendová.

Je dôsledný a nikdy neklame

Nedávno sa Volko stal v Belehrade halovým vicemajstrom Európy v behu na 60 metrov. V rozbehu zabehol 6,68, čo bol piaty najlepší čas. V semifinále bol celkovo tretí a výkonom 6,62 prekonal o tri stotiny tridsaťročný slovenský rekord Ľuboša Chochlíka.

Ako prvý Slovák v histórii sa dostal do finále najkratšieho šprintu na vrcholnom podujatí. A v ňom predviedol fantastické divadlo a výkonom 6,58 si vybojoval striebornú medailu.
Na dvojstovke drží národné maximum 20,69. Stovku zabehol najrýchlejšie za 10,33.

Aj preto dostávajú jeho tréneri v posledných mesiacoch často rovnakú otázku. Kde sa zrazu uňho zobrala taká výkonnosť?

„Keď niekto behá stovku za jedenásť a pol sekundy, nikto si ho nevšimne. Keď sa zrazu dostane na 10,5 už ho ľudia vnímajú. Je za tým systematická práca. Jeho výkony sa posúvajú lineárne dopredu,“ konštatuje 42-ročná trénerka.

Na svojom mladom zverencovi si cení prístup, zodpovednosť a tiež výchovu, ktorú mu vštepili rodičia.

„On žije v inom svete, ktorý je úžasný. Je dôsledný, prísny a nikdy neklame. Keď mu poviem, aby si večer urobil strečing, viem, že ho urobí. Dokonca je taký férový, keď ho náhodou neurobí, na druhý deň mi to povie,“ priznáva.

Všetko je Božia vôľa

V živote nádejného atléta hrá dôležitú úlohu viera. Pomáha mu aj v športe.
 
„Prikázania pre neho nie sú len slovami, ale životom. Nie je pre mňa nezvyčajné, keď na sústredeniach ideme v nedeľu do kostola,“ reaguje Bendová.

„Raz bol na tréningu úplne zoslabnutý a pomaly odpadával. Najskôr mi nepovedal, čo mu je. Až potom z neho vyšlo, že drží pôst a celý deň nejedol.“

Za svoje úspechy i neúspechy vďačí Bohu. Keď sa na vlaňajšom európskom šampionáte v Amsterdame neprebojoval do finále, bol poriadne rozčertený. Onedlho však predniesol svoju typickú vetu.

„Asi to tak malo byť. Naučil ma, že všetko, čo sa nám v živote stane, je Božia vôľa,“ tvrdí jeho trénerka, ktorá dvadsať rokov pracovala ako letuška.

Možno aj preto počúva často názory, že to, čo s ním dokázala, je skôr náhoda.

„Ľudia sa mýlia. Nikto by s ním nedosiahol to, čo ja. Pri Jankovi musí byť človek empatický a vedieť sa do neho vcítiť. Mne sa to podarilo a aj preto sa nám spolu darí.“

Povracaní ležia na zemi

„Jeho prístup a pohľad na život je inakší, ale neodlišuje sa od veľkých športovcov. Veľa z nich má poriadok a systém v živote. Vložil do nás veľkú vieru, a preto sa nám robí omnoho jednoduchšie,“ dodáva Kresťanko.

Známe slovenské pravidlo, že najskôr musíš mať výsledok a až potom dostaneš peniaze, platí aj v tomto prípade. Jeho ročná príprava vyjde v najšetrnejšom režime okolo 7000 eur.

„Pomáha nám Slovenský atletický zväz, ale stále je to len 60 percent toho, čo potrebuje. Ostatné mu doplatíme s manželom. Do tejto sumy nie je zarátaná moja letenka či ubytovanie,“ konštatuje Bendová.

Odmeňovanie športovcov je na Slovensku normatívne. Ak sa športovec neumiestni do ôsmeho miesta na vrcholnom podujatí, má smolu a peniaze nedostane. Po zisku striebornej medaily v Belehrade by sa mali Volkovi finančné podmienky zlepšiť.

Jeho tréningovým partnerom je Jakub Matúš. Monotónnu drinu spolu zvládajú lepšie. Pri veľkej súťaživosti idú často až do vyčerpania. „Teraz nech sa na nás prídu pozrieť ľudia a novinári, keď ležíme povracaní na zemi,“ hovoria mi.

Majú aj náhradný plán

Ani tréningové podmienky nemá najlepší slovenský šprintér na požadovanej úrovni. Aj preto musí v zime často trénovať vo Viedni.

„V Bratislave máme jedinú atletickú halu, v ktorej majú atléti k dispozícii dve hodiny denne. V tom čase býva Janko v škole. Potom musíme trénovať v zákrutách, keďže v strede je florbalové ihrisko. Na šesťdesiatku do Belehradu sme pripravovali šprintéra tak, že behával len dvadsať metrov po rovine,“ krúti hlavou Bendová.

Po úspešnej halovej sezóne sa už v súčasnosti pripravuje na letnú sezónu, ktorej vrcholom by preňho mali byť majstrovstvá Európy do 23 rokov.

„Za ideálnych podmienok by sa na dvojstovke mohol dostať na úroveň 20,40 a na stovke na hranicu 10,20. To sú časy, ktoré beháva európska špička,“ tvrdí trénerka.
Kde má jej zverenec hranice, ešte v súčasnosti nevie predpovedať.

„Ľudia si neuvedomujú, že bežať 10,20 je pre bieleho šprintéra obrovská rýchlosť. To je hranica, pri ktorej neviete, či ju ešte prekonáte,“ zamýšľa sa Kresťanko.

Ak by sa jeho výkonnosť zastavila, majú v talóne náhradný plán. „Má výrazné kondičné schopnosti a keby sa neposúval v šprinte, môže vyskúšať aj štvorstovku,“ uzavrela Bendová.

11.5.2017 / Rozhovory / Autor: Juraj Berzedi /  Foto: Facebook/ Nada Bendova