Cookies

Na naších stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Behame.sk.
Bližie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.
Súhlasím
Načítavam...
Beháme.sk
Zvoľte veľkosť písma:
AaAaAaAaAa
Beháme.sk

Naštartovala ju nočná Bratislava

Naštartovala ju nočná Bratislava
Dodržaný sľub z premiéry nočného behu priviedol Martu Hanckovú k maratónom a ultramaratónom.
„Môžeme rozhovor odložiť na utorok. Teraz nemám čas. Som v Chtelnici pri Vrbovom. Chystám na 208-kilometrový beh cez Karpaty,“ zvestovala do telefónu Bratislavčanka Marta Hancková.

„A nešlo by to skôr?“ skúšame ďalej. „Neviem, do cieľa mám doraziť v lehote 52 hodín, štartujeme dnes večer o 22.00 h. Keď som v minulosti bežala Štefánik Trail, čo bolo 140 kilometrov, takmer dva dni som nevedela o svete. Celé som ich prespala. Predpokladám, že reč o behaní so mnou bude najskôr až v utorok. Dovtedy sa nejako dám dokopy,“ vysvetlila 43-ročná vášnivá bežkyňa. Napokon sa ozvala - v pondelok popoludní. Ultrabeh na 208 kilometrov cez Malé Karpaty (100 míľ Krajom Malých Karpát) zvládla v čase 40 hodín, 24 minút a 44 sekúnd. Klobúk dole!

Svoj prvý verejný beh absolvovala na 1. ročníku Nočného behu v Bratislave. Je jedinou ženou, ktorá odbehla všetkých deväť ročníkov. Okrem nej to dokázalo ešte pätnásť mužov. Aj vďaka tomu je ambasádorkou jubilejného 10. ročníka Telekom Night Run (v sobotu 8. septembra 2018 o 20.00 h). Za svoju vernosť tomuto podujatiu z dielne firmy Be Cool dostane od organizátorov bezplatné štartovné, pamätné tričko a špičkové bežecké topánky. Od premiéry na Nočnom behu v Bratislave má na konte už štrnásť maratónov. Prvý bežala v roku 2012 v Košiciach. Legendárny a najstarší v Európe. Zvládla ho v čase pod štyri hodiny (3:50:10).

Beh sa stal jej vášňou. Dôkazom toho je aj jej osobný rekord na maratónskej trati, ktorý si urobila v roku 2016 práve v Košiciach. Do cieľa najstaršieho maratónu na starom kontinente dobehla v čase 3:21:55 h. Mimochodom, z doterajších štrnástich maratónov jedenásť zvládla v čase pod štyri hodiny, šesť z nich odbehla dokonca pod hranicou 3:35:00 h. Na bežkyňu, ktorá do svojich 34 rokov najdlhšie v jednom kuse športovala na povinnej telesnej výchove na základnej a strednej škole, sú to obdivuhodné výkony.

V rokoch 2010 - 2013 sa intenzívnejšie venovala polmaratónom. Absolvovala ich deväť. Jej osobné maximum na tejto vzdialenosti má hodnotu 1:43:52. Tento čas dosiahla na domácej bratislavskej trati v rámci populárneho ČSOB Bratislava Marathonu v roku 2012. Veľká bojovníčka stihla odbehnúť päť polmaratónov v čase kratšom ako 1:55:00 h. Pred dvoma rokmi na Nočnom behu Telekom Night Run si urobila osobný rekord v behu na 10 km: 40 minút a 49 sekúnd. Národný beh Devín - Bratislava doteraz bežala iba jeden raz.

Maratón jej nestačil


Teraz už takéto krátke trate necháva iným. Postúpila do vyššej bežeckej ligy. Niekoľko rokov sa srdnato pasuje s ultramaratónmi a diaľkovými behmi. Minulý rok sa pri derniére Prešporského Ultra Trailu dokonca dostala do elitnej trojky žien - vytrvalkýň. Na zdolanie stokilometrovej trate jej stačilo 13 hodín, 55 minút a 11 sekúnd. Vynieslo ju to na druhé miesto. Rýchlejšia od nej bola iba Gabriela Ambrušová, ktorá bola v cieli skôr o hodinu.

Minulý rok sa medzi medailistov zaradila aj na najstaršom a najťažšom horskom behu dvojíc na Slovensku - na Nízkotatranskej stíhačke, čo je vlastne diaľkový beh po hrebeňoch Nízkych Tatier. V kategórii zmiešaných družstiev spolu s Reném Mrázom prebehla 105-kilometrovú trasu s prevýšením 5740 metrov v čase 22 hodín a sedem minút. Limit na bežecké zdolanie hrebeňov Nízkych Tatier bol 27 hodín. Dobrý posun v bežeckej kariére, keď si pripomenieme, že Marta Hancková začala pravidelnejšie behať až v jarných mesiacoch roku 2009.

„Na jar v roku 2009 som začala pravidelne behať. Už v lete som začala uvažovať nad prvými verejnými pretekmi. A práve vtedy sa v médiách objavila reklama na Night Run. Tak som si povedala, že to pôjdem skúsiť, veď vzdialenosť desať kilometrov mi vyhovovala. Na desať kilometrov som si po päťmesačnom behaní trúfala. A potešilo ma, že to bude doma, že nikde nemusím cestovať,“ objasnila Marta Hancková dôvody, ktoré ju priviedli na Hlavné námestie, kde v roku 2009 bol štart i cieľ 1. ročníka Nočného behu. Pre rodenú Bratislavčanku, ktorá sa cíti hrdým patriotom, to bol impulz ako hrom.

„Prvý ročník bol ohromný zážitok. Beh nočnou Bratislavou ma tak oslovil, že som si povedala, že odteraz každý rok, ak sa bude dať, si chcem tento skvelý zážitok zopakovať. Som veľmi rada, že sa mi tento záväzok darí každý rok napĺňať,“ zdôraznila už skúsená bežkyňa.

Tunel musí zostať

„Ktorý zážitok z doterajších deviatich ročníkov by som zaradila do top trojky? Ťažká voľba. Bola ich veľa. Ale asi prvý ročník. Ten bol za všetkých najlepší. Počas neho sme mohli bežať naozaj v úplnom centre Bratislavy, kde sme mali aj zázemie. Šatne v Primaciálnom paláci nemali chybu. Tak isto štart a cieľ na Hlavnom námestí. Všetko to malo neopakovateľné čaro. Som rada, že som to mohla zažiť. Dobre som si vybrala. Prvé preteky ma naozaj oslovili,“ hovorí Hancková.

Na rozdiel od mnohých iných účastníkov privítala aj každoročnú zmenu trasy, hoci práve pre tieto mnohokrát vynútené zmeny - najmä v centre mesta - sa nedajú porovnávať dosiahnuté časy, nedajú sa určiť rekordy podujatia.

„Ja sa však teším, že každý rok bežím inú trasu, že počas behu zavítam na iné miesta Bratislavy,“ tvrdí Marta Hancková a pokračuje: „Ale jedno miesto musí zostať na trase nočného behu vždy. Bratislavský tunel. Bez neho by nočný beh nebol nočným behom. Už teraz sa teším, ako si v ňom všetci zakričíme, či skôr z plných pľúc zavrieskame. Bude to krása. Aj to má svoju atmosféru. A veľmi sa teším, keď môžem bežať dolu Námestím SNP. Počas nočného behu patrí celé iba nám - bežcom.“

Martu Hanckovú na Nočnom behu potešilo aj tretie miesto v jej vekovej kategórii. „Ale to je iná radosť,“ dodala s úsmevom.

Čo ju na bratislavskom nočnom behu najviac prekvapilo?

„Asi aplauz pre posledného bežca, ktorému sa dostali v cieli väčšie ovácie ako víťazovi. Pamätám sa, že organizátori práve končili vyhlasovanie výsledkov jednotlivých kategórií, ľudia už pomaly odchádzali z Hlavného námestia, keď z mikrofónu zaznelo, že do cieľa práve dobieha posledný bežec. Vtedy sa mi zdalo, že celé Hlavné námestie na chvíľu stíchlo, aby sa odrazu celé roztlieskalo. Všetci sme tlieskali. Pán za toho aplauzu dobehol do cieľa, zavolali ho na pódium, kde povedal niekoľko viet. Oslávili sme ho viac ako víťaza hlavnej kategórie. To sa mi tiež veľmi páčilo. Aj to bol prvý ročník bratislavského nočného behu.“

Večer iba v Bratislave


„Žiadnu športovú minulosť za sebou nemám, na žiadne pravidelné tréningy som nechodila. Aj keď som sa vždy, keď bola možnosť, hýbala. Rada som bicyklovala, rekreačne som si zahrala bedminton, squash, ak bola možnosť zašla som do fitnescentra, trochu si zacvičiť, trochu rozhýbať telo,“ dodáva Hancková.

Na nočných behoch na Donovaloch a vo Vysokých Tatrách ešte nebola. Zatiaľ zostáva príkladne verná iba Bratislavskému nočnému behu.

Čo ju pri behoch ulicami hlavného mesta SR najviac hnevá?

„Arogantní a bezočiví bežci so slúchadlami v ušiach, ktorí si myslia, že na ceste alebo chodníku si iba oni. Že tadiaľ nebeží nikto iný...“

Najradšej je v partii rovnako nadšených bežcov a vytrvalcov, ktorí ju k behu priviedli - a ktorí ju stále podporujú. Práve úžasná atmosféra v ich bežeckej komunite ju poháňa do ďalšieho tréningu. A tiež šanca bežať úžasnou slovenskou prírodou. Preto sa postupne aj preorientovala z kratších cestných behov na krosy a trialy. Preto začala behať ultramaratóny.

„Čo si sľubujem od 10. ročníka Nočného behu v Bratislave? Nič si od toho nesľubujem... Neviem, čo by som si mala... Takto som sa ešte nad tým nezamýšľala. Teším sa, že si zabehám, že sa opäť stretnem s kamarátmi. A takisto som zvedavá na trať. Uvidíme, či sa oproti minulému roku opäť zmení... Teším sa na beh nočnou Bratislavou. Najmä pre jeho neopakovateľnú atmosféru - a pre bratislavský tunel.“
7.9.2018 / Rozhovory / Autor: SZ /  Foto: RH