ZDRAVIE: Peľ v zimnom období vystriedali alergény v obydliach

BANSKÁ BYSTRICA 28. decembra – Peľ ako hlavný alergén z ovzdušia v zimnom období nahradia inhalačné alergény, ktoré sa vyskytujú v obydliach. Roztoče v bytovom prachu sú hojne sa vyskytujúcou zložkou vnútorného prostredia, kde v zimnom období trávia ľudia viac času. U alergikov a najmä u detí môžu vyvolať vážne zdravotné problémy. Ako informovala hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici Mária Tolnayová, Oddelenie biológie životného prostredia banskobystrického RÚVZ sa okrem monitorovania peľovej situácie venuje aj rozširovaniu diagnostiky ďalších alergénov v životnom prostredí.

V bytoch sú alergény zastúpené najmä drobnými roztočmi čeľade Pyroglyphidae, ktorých veľkosť tela je 0,2 až 0,4 milimetra podľa druhu a pohlavia. Vo vlhkých starých domoch s lokálnym vykurovaním bol výskyt roztočov zreteľne častejší a vyšší ako v suchých novostavbách s centrálnym kúrením. V súčasnosti so zatepľovaním panelových domov sa však zvyšuje vnútorná vlhkosť a tým aj výskyt roztočov a nimi spôsobených alergií predovšetkým u detí. Roztoče vylučujú alergény – tráviace enzýmy obsiahnuté v ich exkrementoch. U alergikov, predovšetkým u detí, môžu vyvolať ťažké a dlhotrvajúce astmatické ťažkosti, zápaly nosnej sliznice, nádchy, prípadne zápaly očných spojiviek, konštatovala Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie.
Vývoj roztočov je veľmi rýchly, potrebujú optimálnu teplotu 22 až 25 stupňov Celzia, vzdušnú vlhkosť 70 až 80 percent, prípadne aj viac. V ľudských obydliach sa živia predovšetkým šupinkami kože, ktoré sú tiež súčasťou prachu. Do bytov sa dostávajú pasívne s rôznymi predmetmi, zavlieka ich aj sám človek vo vlasoch, na oblečení a podobne. Ich alergény sa hromadia najmä v matracoch, vankúšoch, prikrývkach, v čalúnení a bytovom textile. Preto je vhodné používať protiroztočové chrániče na matrace, vankúše a prikrývky zo syntetických materiálov, ktoré možno prať aspoň pri teplote 60 stupňov Celzia, eliminovať v byte koberce a iné textílie, dlážku vytierať navlhko, aby sa zabránilo víreniu prachu. „Vedecké štúdie dokazujú, že pokiaľ sa miesta výskytu roztočov ošetrujú pravidelne vhodným spôsobom, je možné znížiť vystavenie osôb alergénom o 90 až 98 percent, čo má samozrejme priaznivý vplyv na zdravie alergikov,“ doplnila Lafférsová.

V rámci špecializácie medzi laboratóriami biológie životného prostredia jednotlivých RÚVZ v SR sa banskobystrické ako jediné venuje aj laboratórnej diagnostike prítomnosti alergénov roztočov v bytovom prachu. „Princípom metódy je za pomoci biochemického testu stanoviť prítomnosť alergénov v exkrementoch roztočov, obsiahnutých vo vzorkách prachu z vnútorného prostredia, nájsť zdroj a miesta najväčšieho výskytu roztočov a overiť potrebu ich likvidácie aj iným spôsobom ako vysávaním. Exkrementy roztočov ako látky ohrozujúce zdravie si totiž udržiavajú schopnosť alergizovať človeka až jeden rok,“ uviedla mikrobiologička.