Nového Bolta trénuje prísna prababička

Nočné Rio sa sústredilo na vrcholné olympijské číslo. Diváci boli v napätí, či šprintér Usain Bolt skompletizuje svoj olympijský hetrik na stometrovej trati. Hoci sa to Jamajčanovi podarilo, hrdinom večera sa stal niekto iný. Bol to Juhoafričan Wayde van Niekerk, ktorý pár minút predtým šokoval celý olympijský štadión a milióny divákov pred televíznymi obrazovkami. Vo finále na 400 m utvoril nový svetový rekord (43,03).

Podarilo sa mu to z nevýhodnej ôsmej dráhy a prekonal sedemnásťročný rekord (43,18) legendárneho Američana Michaela Johnsona z majstrovstiev sveta v Seville.

„Môj bože, svetový rekord z ôsmej dráhy,“ kričal do mikrofónu Michael Johnson, ktorý komentoval preteky pre televíziu BBC.

„Bežal strašne rýchlo. Nikdy som také niečo na druhej dvojstovke nevidel. Bol to poriadny masaker.“

Zlatú prosbu napísal na tretry

V ôsmej dráhe bežec nevidí, čo sa deje za ním. Nemôže taktizovať. Musí len dôverovať svojím schopnostiam a bežať, čo mu sily stačia.

„Tak som teda bežal a modlil sa, aby na mňa neprišla kríza. Z nevýhody sa stala výhoda. Vydržal som v tempe. Napriek tomu som času 43,03 sekundy sprvoti neveril,“ opisoval 24-ročný Juhoafričan pre BBC Sports.

„Vedel som, že som bol rýchly. V závere som si však pripadal úplne osamelý. Keď som sa obzrel doľava a nikoho nevidel, dodalo mi to motiváciu, aby som ešte zrýchlil.“

Pretekár v ôsmej dráhe utvoril svetový rekord naposledy v roku 1924. Na olympiáde v Paríži sa to podarilo Britovi Ericovi Liddellovi.

„Veril som, že môžem rekord prekonať, ale sníval som predovšetkým o zlatej olympijskej medaile,“ zdôraznil študent marketingu na univerzite v juhoafrickom Bloemfonteine.

Wayde vyrastal v rodine so silným náboženským cítením. „Ako malý chlapec som prosil Boha, aby mi doprial olympijské zlato, dokonca som to aj napísal na svoje tretry,“ vyznal sa.

Súboj šprintérskych velikánov

Ako jediný šprintér v histórii má vo svojej zbierke unikátnu sériu. Vlani triumfoval na majstrovstvách sveta v Pekingu na štvorstovke za 43,48, dvojstovku v Luzerne odbehol za 19,94 a stovku na tohtoročnom mítingu v Bloemfontein vyhral výkonom 9,98 sekundy.

„Je to niečo šialené. Má pred sebou skvelú budúcnosť,“ tvrdil päť mesiacov pred olympiádou Michael Johnson.

Zabehnúť stovku pod desať sekúnd, dvojstovku pod dvadsať sekúnd a štvorstovku pod 44 sekúnd je výnimočné. Na túto métu nedosiahli viacerí šprintérski velikáni.

Bývalému rekordérovi na 400 metrov (43,18) Michaelovi Johnsonovi chýbal k podobnému zápisu výkon na stovke, ktorú najrýchlejšie odbehol za 10,09. Dvojstovku zvládol za 19,32.

Jamajský blesk Usain Bolt drží na 100 m (9,58) i 200 m (19,19) stále svetový rekord. Šprintérsky fenomén posledných rokov má však najrýchlejšiu štvorstovku za 45,28.

Práve Niekerk by mohol byť novým kráľom svetovej atletiky, ktorý preberie žezlo po Boltovi. Kým sa tak definitívne stane, obaja by sa mali stretnúť vo vzájomnom súboji. S netradičnou ponukou prišiel Bolt.

Na dvojstovke by zrejme zvíťazil Jamajčan, na štvorstovke Juhoafričan.

„Ideálnou vzdialenosťou by mal byť šprint na 300 metrov. To by mohli byť zaujímavé preteky. Dúfajme, že na budúci rok sa naskytne šanca zorganizovať náš súboj,“ vyhlásil Bolt.

Za úspechmi stojí teta Ans

Za neuveriteľným Juhoafričanom stojí výnimočná 74-ročná trénerka Ans Bothová. Šedivé vlasy a vek štvornásobnej prababičky pomýlili aj organizátorov na atletickom štadióne v Riu. Tí ju po víťaznom finále nechceli napriek platnej akreditácii pustiť na dráhu.

„Pri každom vchode stál bezpečnostný pracovník, ktorý ma jednoducho nechcel pustiť ďalej,“ cituje Bothovú The New York Times.

Nakoniec sa jej to vďaka juhoafrickej delegácii podarilo. So svojím zverencom sa vrúcne objali. „Je to úžasná žena. Hrala dôležitú úlohu v tom, kde som teraz. Som vďačný, že môžem veriť jej práci,“ konštatoval van Niekerk podľa Fox News.

Spoluprácu začali po olympiáde v Londýne v roku 2012, keď van Niekerk prišiel do Blomenfontienu študovať marketing.

Talentovaný mladík behával najmä 200 metrov, no práve ona ho presvedčila, aby prešiel na 400 metrov. Od roku 2013 sa pod jej vedením zlepšil o dve sekundy.

„Mám veľkú zodpovednosť, aby som rozvinula Waydov potenciál. Nechcem ho uštvať, zlomiť jeho chuť do tréningu,“ hovorila pred rokom pre miestne noviny City Press.

Jej trénerská kariéra odštartovala v roku 1968, keď v Namíbii viedla svoje deti. Neskôr sa spolu s rodinou presťahovali do Juhoafrickej republiky, kde v roku 1990 začala trénovať na Univerzite v meste Bloemfontein, kde pôsobí až doteraz.

Jej zverenci ju tam familiárne volajú teta Ans.

Prísny režim a disciplína

V mladosti súťažila v šprinte a skoku do diaľky, ale nikdy nešportovala na vrcholnej úrovni. „Robím to dodnes pre zdravie. Moja vášeň pre atletiku je taká veľká, že absolútne neuvažujem o tom, že skončím s trénovaním,“ hovorí Bothová.

Tajomstvom jej úspechu je prísny režim a disciplína.

„Mám svojich atlétov úprimne rada, ale keď chceme víťaziť, musím byť prísna. Môžeme sa smiať, ale keď musíme tvrdo trénovať, tak makáme,“ priznala pre stránku IAAF.

Van Niekerk ju poslúcha na slovo, čo je jeden z dôvodov, prečo je svetovým rekordérom.

„Keď mu poviem, že musí niečo urobiť, nikdy sa nesťažuje. Niekedy trpí, vtedy mi však povie: Viem, čo sú naše sny a túžby, a urobím, čo mi povieš,“ prezradila.

„Je to úžasná žena. Kým som ju nespoznal, chýbala mi disciplína. Ona mi láskavo ukázala, že všetko je možné,“ vychválil van Niekerk svoju trénerku.

Hoci iní ľudia v jej veku už pomaly dožívajú, čoskoro 75-ročná trénerka má stále svoje ambície. „Nikdy nie ste príliš starí na to, aby ste sa niečo naučili. Vždy skúšam nové veci, takže sa nikdy nezačnem pri atlétoch nudiť.“

V Južnej Afrike chcú o nevšednej trénerke natočiť film.