Behal 1000 kilometrov mesačne, potom dostal infarkt!

Päťdesiatosemročný ultramaratónec Micah True behal s Indiánmi, ktorí podľa neho našli v behu recept na šťastie, zdravie a dlhovekosť. On sám ho však nakoniec nenašiel. Zomrel 27. marca 2012. Podľa výsledkov pitvy, bolo príčinou smrti zlyhanie srdca.

Pre mnoho ľudí sa to zdá byť neuveriteľné. Micah True bol nielen v mimoriadnej kondícii. Posledných dvadsať rokov behal prakticky každý deň a nabehal vyše 1000 kilometrov mesačne. V zime trénoval v Mexiku, v lete sa vracal do Colorada, kde pracoval. Ale potom, čo ho preslávil McDougall, sa už celkom dobre uživil ako bežecká celebrita. Médiá ho radili medzi najviac inšpiratívnych Američanov.

Nebyť na ňu tak príliš mladý, mal by krásnu smrť. Zomrel pri behu, uprostred slnečného rána. Priateľom nahlásil, že si naplánoval necelých dvadsať kilometrov. Keď sa ani po niekoľkých hodinách nevrátil, vydali sa ho hľadať. Do pátrania sa zapojilo niekoľko záchranných tímov a dve helikoptéry. Bol nájdený až po štyroch dňoch, čiastočne ležiaci v potoku.

Náhla a nečakaná smrť ľudí zaskočila. Micah True bol v skvelej kondícii, deň pred smrťou vo výbornej forme absolvoval šesťhodinový beh. Vrátil sa s úsmevom na tvári, ako vždy. Tak ako je možné, že mu zlyhalo srdce? Pripočítame k tomu ďalšie medializované smrti športovcov. Na zástavu srdca zomrel 26-ročný nórsky šampión v plávaní Dále Oen, z rovnakých príčin skolabovala pred cieľom bežkyňa na maratóne v Londýne. Tej bolo niečo cez tridsať a šport bol jej najväčší koníček.

Ako to, že títo zdraví a na prvý pohľad nezničiteľní vytrvalci umierajú? Nie je to nakoniec tak, že beh a fyzická aktivita sú pre ľudí nebezpečné? Nemajú pravdu tí, ktorí pred ranným behom či večerným výjazdom na bicykli dávajú prednosť pohode na gauči? Nemajú!

Ako je možné, že vyššie uvedení športovci zomreli? Proste sa to stáva. Na infarkt umiera na Zemi jeden človek každé dve, tri minúty. Ale keď je medzi nimi slávny človek, či ešte lepšie slávny športovec, jeho smrť bude mať o publicitu postarané. A berme skôr ako iróniu osudu, že niekedy zomrie ten, ktorý bol so športom, či konkrétne počas, spojený ako ikona, inšpirujúca ostatných. Platilo to pre zakladateľa joggingu Jima Fixx aj Micaha True.

Ale je tu ešte jeden faktor. Kondícia a opojenie z behu môžu dávať falošný pocit o nezničiteľnosti. Keď lekári pitvali telo mŕtveho ultrabežca, s úžasom zistili, že nemá zdravotné záznamy. Ani jeden. Ukázalo sa, že za dvadsať rokov asi ani raz nenavštívil lekára a neabsolvoval ani základné vyšetrenia ako zmeranie tlaku. A to lekári dobre vedia, ako je mužská schránka po štyridsiatke krehká. Len si to my sami nepripúšťame.

Nie je však isté, či by mu návštevy doktorov zachránili život. Jediné, čo vieme s istotou, je to, že behal aj zomrel s úsmevom na tvári. Aspoň očití svedkovia, ktorí našli telo, ho tam vraj stále videli.