V škole ma rozzúrili,
doma vládne zlá nálada, tak si vezmem slúchadlá do uší a
vybehnem... Bežím lesom, lúkou, chvíľu po ceste, potom po tráve.
Nemyslím na nič, na nikoho. V ušiach mi znie len hudba môjho
srdca, ktorá ma nabíja tou pozitívnou energiou a túžbou bežať
ďalej. Z mojej hlavy utekajú zlé myšlienky. Moja hlava sa čistí
a telo sa uvoľňuje. ,,To je pocit", pomyslím si. Domov sa
vraciam tak pozitívne naladená a príjemne unavená, že už ma po
zvyšok dňa nemôže nič rozhodiť.
Ale aby ste nepovedali,
tiež som tohto pocitu nenadobudla ihneď. Muselo to prísť
postupne... časom... a s častým prehováraním. Začalo to
okruhom okolo podlhovastých panelákov. Dvadsať minút utrpenia a
prosieb, či už som v cieli. Samozrejme čas aj kilometre pribúdali
a ja som si začala uvedomovať, že beh je pre mňa niečo viac ako
len povinnosť. Niečo, čo si vychutnám. Začala som vnímať svoje
telo, to, ako mi to prospieva, ako sa cítim výborne, zhodila som
pár kíl ani neviem ako a ja sa cítim ľahká ako vták a prístupná
novým myšlienkam.
Skúste to, verím, že aj vy sa
nadchnete. Pre začiatok je dobré striedať chôdzu a beh. Čo si
budeme hovoriť, lepšie to aj odsýpa. Neskôr pridávajte viac
bežeckých krokov. Celé vaše telo vám poďakuje a vám sa len
uľaví. Dôležité je nevzdávať sa.
Či už vás beh
očarí, alebo sa nikdy nestane vaším kamarátom, objavte v sebe
skrytý talent a nájdite si svoj šport, koníček či záľubu,
ktorá váš život urobí krajším.
Beh mi čistí hlavu a uvoľňuje telo
Behať, nebehať? Čo na tom všetci vidia? Ako to, že sa zrazu zoberiete, oblečiete sa a vyrazíte do víru vonkajšieho prostredia ,,len tak"?
Beh,
pre niekoho uvoľnenie, pre iných túžba víťaziť. Niektorí z
nás ho milujú, iní nenávidia.
25.2.2017 / Ostatné / Autor: bezeckaskola.cz / Foto: BIGSTOCK
Zdielať článok na Facebooku