Keď tímový duch premostí Nízke Tatry s Dunajom

"Najviac sa mi páčila nočná etapa, ktorej som sa pôvodne najviac bála," tvrdila Beáta Mišová, ktorá 24 hodín po dobehnutí rekapitulovala dianie na 5. ročníku najväčšieho slovenského štafetového behu Od Tatier k Dunaju (19. - 20. augusta).

"Obávala som sa, že sa v noci v neznámom teréne stratím, že sa s nikým na trati nestretnem, že budem cez noc odkázaná iba sama na seba," úprimne sa spovedala Beáta Mišová a pokračovala: "Aj keď nočný úsek bol náročný, lebo počas neho poriadne lialo a poriadne sa aj blýskalo, pocitovo to bolo pre mňa výborné. Bol to fakt veľmi dobrý zážitok. Rada by som si ho o rok zopakovala".

Bežala svojim tempom, mala čas aj na obdivovanie prírody

Debutantke na takomto podujatí totiž vyhovovalo tempo behu, ktorý si sama stanovila, výborný vzduch i čarovné úkazy, ktorými ju obdarovala okolitá príroda. Najviac ju zaujali chvíle, keď mohla nerušene sledovať ako sa z cesty a okolitého lesa odparovala dažďová voda. "Vnímať tento jav, ponoriť sa do vlastných myšlienok, to bol balzam na dušu. Konečne som sa mohla kochať prírodou," tvrdila Mišová, ktorá krízu na trati pocítila iba na začiatku, potom už nejaké pochybnosti mysle a odmietavé reakcie tela nemali nárok.

"Nálada medzi nami v tíme bola fantastická. Veľmi sme si navzájom pomáhali, povzbudzovali sme sa. Ja som sa vytešovala aj z toho, že mi to ide, že kolegom v tíme nekazím plány. Bola som milo prekvapená,že mi to ,,behalo" hoci zásoby energie postupne ubúdali. Nebolo to síce na sto percent, ale ostatní bežci v tíme boli na tom podobne. Keďže od prvej chvíle sme vedeli, že sme partia, ktorá nejde útočiť na prvé priečky, ani nejde lámať rekordy, zamerali sme sa na to, aby na trati i v sprievodných autách bola pohoda. Vďaka tomu sme prežili pekný športový víkend," komentovala dianie na trati tohto nevšedného bežeckého sviatku.

"Bože, na čo som sa to dala nahovoriť"

"Čarovné bolo aj to, keď asi päť metrov predo mnou vybehla na cestu srnka, asi dve sekundy sme sa na seba začudovane pozerali, potom sme sa každá vydali svojou cestou," pridala Beáta Mišová milý okamih z liptovských lesov.

Ten okamih potrebovala vtedy ako soľ. Lebo práve v tom momente úplne zabudla, že už na prvom úseku štafety od Tatier k Dunaju ju chytila riadna panika a v duchu si hovorila, že kam sa to vlasne prihlásila, čo jej to prišlo na um bežať za 24 hodín spolu 33 kilometrov, keď ona sa komfortne cíti pri svojich obligátnych 10 - 12 kilometroch. To teda bola z jej strany poriadna odvaha.

"S výkonom som nadmieru spokojná, veď spomínaných 33 kilometrov je porcia, ktorú som nikdy doteraz v priebehu 24 hodín nezvládla. A to ešte bez nejakej extra regenerácie. Preto som s mojím účinkovaním na trati Od Tatier k Dunaju spokojná. Bola to super akcia. Bola som na nej prvýkrát, ale určite nie naposledy," zdôraznila Beáta Mišová.

"Fyzicky ma tento beh poriadne vyčerpal, do postele som zaľahla hneď ako som prišla domov, ale mentálne mi tento bežecký víkend veľmi prospel. Pozitívna energia z tejto akcie ma bude hnať dopredu ešte veľmi dlho," zdôraznila bežkyňa, ktorá zaradila Od Tatier k Dunaju k vrcholným podujatiam, na akých štartovala.

"Tento beh je svojim spôsobom extrémny. Preto nie veľa ľudí sa naň naozaj aj postaví. Po tomto víkende už viem povedať, že psychická príprava je pre beh Od Tatier k Dunaju oveľa dôležitejšia ako fyzický tréning. Ak človek bez problémov odbehne 10 km raz, dokáže to aj trikrát za 24 hodín. Ale ak sa na trati mentálne opustí, vtedy je to s ním už horšie," dodala Beáta Mišová.

Za všetko môže dcéra. Inšpirovala celú rodinu

Jana Červeňová účasť na 5. ročníku štafetového behu Od Tatier k Dunaju v podstate vyhrala v tímovej súťaži, ktorú tradične organizujú v patrii bežcov pod hlavičkou Adidas Runners Bratislava. Hoci prvým inšpirátorom bola dcéra, ktorá bežala v tíme spolu s vegetariánmi, Jana Červeňová si spočiatku na takýto dlhý beh netrúfala. Ale dcéra ju presvedčila. "Ona je vegánka, dala sa na to. Často o tomto behu doma hovorila. Poriadne nás pobláznila. Tak sme sa rozhodli, že to skúsime celá rodina. Len bolo treba nájsť vhodný tím, za ktorý by sme bežali," reagovala Jana Červeňová na otázku, kto ju nahovoril na účasť na štafetovom behu Od Tatier k Dunaju.

"Samozrejme, že behám, ale nie v nejakom extra rýchlom tempe. Znesiem aj nejakú bežeckú záťaž. Ale nemyslela som si, že to dokážem absolvovať. Kolega hľadal ,,parťáka" na tento beh, prihlásili sme sa spolu, urobili sme testy a navyše nám aj šťastie prialo, lebo som vyhrala vstupenku na tento beh. Už sa nedalo cúvnuť. Tak som si povedala, že idem do toho," pokračovala Jana Červeňová.

"Keď sme už boli obe s dcérou prihlásené na beh, manžel si tiež hľadal tím, v ktorom by mohol bežať. Aj si ho našiel, takže štafetový beh Od Tatier k Dunaju sme bežali celá rodina. Ale každý v inom tíme, s inými bežcami," vysvetlila pani Jana ako sa Červeňovci tento rok vlastne dostali do troch kolektívov na jednom spoločnom behu.

Pred štartom v Jasnej absolvovala dvojfázovú skúšku

"Poslúchla som rady nášho kapitána a tesne pred štartom 5. ročníka Od Tatier k Dunaju som si skúsila odbehnúť desať kilometrov ráno a desať kilometrov večer. Musela som sa otestovať, ak som nechcela rodine urobiť hanbu. Keďže som učiteľka, teraz cez prázdniny som mala čas aj na takýto dvojfázový tréning. Počas školského roka by to neprichádzalo do úvahy," priblížila svoju predštartovnú "horúčku" pani Červeňová a pokračovala: "Cítila som zodpovednosť. Veď bežci okolo mňa potrebovali na desať kilometrov 45 minút, kým ja aj celú hodinu a päť minút. Moje tempo bolo trochu pomalšie ako ich. Obávala som sa, či dokážem s nimi aspoň trochu držať krok. Bola som však milo prekvapená, že v takom perfektnom kolektíve mi to išlo celkom dobre. Dokonca svoje úseky som bežala v celkom slušnom tempe. V aute bola zábava, chalani si dokázali zo seba uťahovať, dokázali sme sa spolu zasmiať, povzbudzovali sme kolegov, podávali im občerstvenie. Bol to super zážitok. Určite si to budem chcieť aj o rok zopakovať. Som nadšená z toho, čo som počas tejto akcii zažila," tvrdila bežkyňa, ktorú sme 24 hodín po dobehnutí do cieľa vyrušili pri zaváraní broskýň.

Top zážitkom nevšedné stretnutia s rodinou a štart v lejaku

"Manžel v tíme, pre ktorý sa nakoniec rozhodol, stretol dokonca spolužiaka zo základnej školy. Aj také náhody priniesol našej rodine tohoročný štafetový beh Od Tatier k Dunaju," pripomenula Jana Červeňová, pre ktorú nevšednými okamihmi boli aj nečakané stretnutia s manželom a dcérou na úsekoch, kde si bežci odovzdávali úseky starostlivo "rozparcelovanej" trate.

"Sem tam sa nám podarilo na seba naraziť. Vtedy sme sa popýtali, komu sa ako bežalo, ako sa darilo, čo ma nového. Čo krásneho a nevšedného na svojom úseku zažil. Povzbudzovali sme sa, fandili sme si. Bolo to krásne a neopakovateľné. Všetci sme boli plní dojmov, zážitkov, endorfínov. Jednoducho, super akcia," prezradila členka štafety adidas Runners - Behame.sk jeden zo svojich top zážitkov. Ďalší však pri jej rozprávaní nenechal na seba dlho čakať.

"Najsilnejším zážitkom pre mňa bol štart Gabiky Kahler v Banskej Bystrici. Keď preberala svoj úsek lialo ako z krhly, blýskalo sa. Poriadna búrka. Počasie totálne pod psa. A na ňu vyšiel tento úsek. Bez reptania vybehla z auta. Aj som ju obdivovala, aj som ju ľutovala. Veľmi silný zážitok, že to v tom nečase zvládla. Tam som si uvedomila silu kolektívu, do ktorého som sa dostala. Tam som videla, čo dokáže správna tímová chémia, správna partia ľudí, ktorá ťahá za rovnaký koniec povrazu. Človek sa dokázal prekonať iba preto, aby to ostatným nepokazil. Mnohokrát išiel na dno svojich síl. Mladí ľudia okolo nás nám vlievali optimizmus, bavili sa aj na svoj účet, dokázali sa povzbudiť, podpichnúť. Dokázali bojovať za jeden spoločný cieľ. Som veľmi spokojná, že som sa na toto dobrodružstvo dala nahovoriť. O rok si ho chcem zopakovať," tvrdila Jana Červeňová plná dojmov z vydareného 5. ročníka štafetového behu Od Tatier k Dunaju.

Nikto ho nemusel presviedčať, išiel sám - a rád

Kým Beáta Mišová a Jana Červeňová neopakovateľné dianie na trati z Jasnej do Bratislavy zažili prvýkrát v živote, vytrvalec z tímu adidas Runners - Behame.sk Tomáš Môcik ju tento rok bežal už štvrtý raz. A vždy to bol aj pre neho extra silný zážitok. Aj on vstupenku na toto podujatie vyhral v súťaži, ktorú organizovala bežecká skupina adidas Runners Bratislava.

"Som nesmierne rád, že aj v Bratislave máme možnosť trénovať s profesionálnymi trénermi. Vďaka ich pomoci si môžeme osvojiť správnu techniku behu, ako aj klasické tréningové návyky," konštatoval Tomáš Môcik, ktorého nikto nemusel dvakrát presviedčať, aby sa v sobotu dopoludnia opäť postavil v Jasnej na štart najväčšieho štafetového behu na Slovensku.

"Minulé ročníky Od Tatier k Dunaju vo mne zanechali toľko dobrých zážitkov a endorfínov, že som ich chcel zažiť znova," definoval Tomáš Môcik hnací motor svojho účinkovania na 5. ročníku Od Tatier k Dunaju.

Tomáš Môcik: "Nebežíte iba za seba, bežíte za celý tím"

"Na týchto pretekoch súťažíte aj vtedy, keď nebežíte," zdôraznil skúsený štafetový bežec Tomáš a pokračoval: "Na rozdiel od klasických pretekov, na štafetovom behu z Jasnej do Bratislavy ste stále v epicentre diania. Aj keby ste to nechceli... Stále sa okolo vás niečo deje. Stále ste v tom ,,namočený." Sledujete ako sa darí kolegom, počas behu si vymieňate zážitky, v aute hovoríte o taktike, povzbudzujete a zrazu opäť bežíte. Preberiete štafetu a snažíte sa dostať zo seba všetko, čo ste doteraz natrénovali. Lebo nebežíte iba za seba, bežíte za celý tím! Blížite sa k odovzdávke, všetci bežci, nie iba z vášho tímu, vás povzbudzujú, vďaka čomu vás ešte viac zaplavia endorfíny a vy ste nesmierne šťastný, že ste to dokázali, že ste na trati vydali zo seba maximum," krásne opísal pravidelný účastník tohto unikátneho kolektívneho behu dianie počas nevšedných pretekov.

Podľa neho najväčšou devízou týchto pretekov je skutočnosť, že celá akcia je v prvom rade o partii. O dobrej partii ľudí, ktorí počas podujatia ťahajú za spoločný koniec povrazu. Aj tento rok bola patria okolo Tomáša Môcika perfektná. Aj preto mu celá skupina ľudí s rovnakou krvnou skupinou zostane dlho v srdci. Všetci dvanásti, ktorí reprezentovali farby adidas Runners - Behame.sk.

Beh od Tatier k Dunaju tento rok prežil bez vážnejšej krízy, lebo sa naň veľmi dôkladne pripravoval. Na rozdiel od nováčikov, veľmi dobre vedel, čo ho počas 24-hodinového non-stop behu čaká. Koľko hodín bude spať, resp. nespať.


V minulých rokoch to viackrát chcel "zabaliť"

"Áno je to tak. Počas uplynulých ročníkov som prežil také stavy, že som si v duchu nadával, prečo to vlastne robím, či také trápenie potrebujem nevyhnutne k životu," otvorene priznal bežec so štyrmi odbehnutými ročníkmi Od Tatier k Dunaju.

"Viackrát som si povedal, že sa nebudem hnať ako divý, že spomalím, nebudem lámať rekordy. Že sa na to jednoducho vykašlem... Možno, keby som nebežal za tím, keby som nebol jeho súčasťou, tak to aj urobím. Ale ako člen tímu som na to nemal nárok. Nebežal som iba sám za seba, bežal som predsa za náš tím. A ten som predsa nemohol nechať v ,,štihu" iba preto, že ja som sa na tento beh slabo pripravil," prezradil Tomáš Môcik dôvody, prečo s plným fyzickým nasadením odbehol každý úsek, na ktorý ho kapitán družstva postavil.

V cieli na dunajskom nábreží boli slová zbytočné

Tomáš Môcik si najkrajší zážitok z celého dvojdňového podujatia Od Tatier k Dunaju v roku 2017 "naordinoval" až na posledné metre celého bežeckého spoločného dobrodružstva.

"V nedeľu mi zostávalo možno iba 500 metrov do cieľa celého 345-kilometrového dobrodružstva, no hoci som bol uťahaný ako kôň, k tomu ešte aj nevyspatý, keď som videl členov nášho tímu ako na mňa čakajú, zaliala ma veľmi silná vlna nadšenia. Samozrejme, veľmi k tomu pomohli aj chalani, ktorí nás v cieli vítali bubnovaním a povzbudzovaním. Bol to úžasný pocit a tešil som sa, že som opäť mohol byť súčasťou tejto výnimočnej akcie," dokončil Tomáš Môcik svoj pohľad na posledných 500 metrov tohoročnej edície štafetového behu Od Tatier k Dunaju.

"Čo sme si spolu povedali v cieli? Neviem, netuším, nepamätám si... Pamätám si iba to, že sme boli nesmierne šťastní, že sme to mali úspešne celé za sebou, že sme to opäť dokázali! A vtedy sú slová zbytočné. Vtedy slová vôbec netreba. Naozaj nie," reagoval na otázku Tomáš Môcik, ktorý štafetový beh Od Tatier k Dunaju považuje za neskutočné dobrodružstvo, ktoré odporúča každému priaznivcovi behu, každému, pre koho nie je problémom prebehnúť v slušnom tempe desať až dvanásť kilometrov. Kto to bez problémov dokáže raz, počas behu Od Tatier k Dunaju zistí, že v perfektnej partii rovnako zmýšľajúcich ľudí to dokáže aj trikrát počas 24 hodín. Bez spánku, bez regenerácie, bez sýteho jedla. Iba zásluhou silnej pevnej vôle a vďaka odhodlaniu urobiť niečo pre ľudí, ktorých možno prvýkrát dal dokopy tento unikátny štafetový non stop beh.

V šestici po Slovensku - na košický spôsob

Na štart v Jasnej sa v sobotu 19. augusta postavilo 200 tímov, keďže zvyšné dva, ktoré boli pôvodne prihlásené, sa z rôznych dôvodov do Jasnej nedostavili. Najviac ich bolo all tímov 9 až 12-členných - až 156. Tvorili ho muži i ženy, pričom mužov bolo viac. Tridsaťdva tímov bolo zmiešaných (kategória mix), v ktorých ženy tvorili minimálne polovicu osadenstva, päť družstiev (9 - 12 členov) dokázalo na starostlivo "rozparcelovanú" trať z Jasnej k Dunaju postaviť čisto ženy - vytrvalkyne a sedem družstiev sa podujalo celú trať (345 km) absolvovať v šesťčlennej zostave vytrvalcov - ultrabežcov. Z nich najrýchlejšie v cieli boli bežci z BK Steel Košice. Ich čas 26:33:19 h stačil nie iba na bezkonkurenčné víťazstvo vo svoje šesťčlennej kategórii, ale aj na pozíciu v prvej desiatke absolútneho poradia! Zástupcovia BK Steel Košice aj v šestici totiž v konečnej bilancii obsadili výborné 9. miesto. Ich konkurenti s názvom Stropkovčani , ktorí mali na víťazných Košičanov v cieli na Tyršovom nábreží polhodinové manko (3:54:19), obsadili v definitívnej výsledkovej listine medzi všetkými zúčastnenými 13. miesto a tretí do partie, ktorí sa rozhodli bežať v "šestici po Slovensku" - Zlatí chlapci - s časom 27:33:48 h figurovali na 18. priečke. Šesťčlenných družstiev bolo na štarte spolu sedem. V čisto ženskej kategórii dominovali bežkyne z tímu IT Girls, ktoré na púť z Jasnej k Dunaju potrebovali čas 31:14:27 h. Na druhom mieste medzi ženami skončila patria s názvom Náhoda (čas 32:06:49) a tretie bolo zoskupenie s názvom Commited Ladies (32:40:31). Víťazné IT Girls v absolútnom poradí obsadili 131. miesto, baby z Náhody sa museli uspokojiť so 164. priečkou a Commited Ladies figurovali na 177. mieste. Na rozdiel od minulých ročníkov, tento rok na trati chýbali ultravytrvalci - jednotlivci, ktorí by sa dokázali s porciou 345 km popasovať sami. Vlani bežali z Jasnej do Bratislavy štyria sólisti. Tento rok sa na taký husársky kúsok nik neodvážil.

Dobrá reklama pre Zdravšie Slovensko

Organizátori štafetového behu z občianskeho združenia "Pohyb ako dar" spolu s produkčnou spoločnosťou Quinta Essentia tento rok palmu víťazstva odovzdali bežcom z tímu Active Life - Zdravšie Slovensko. Víťazný kolektív potreboval na absolvovanie trate z Nízkych Tatier do Bratislavy menej ako 24 hodín. Výsledný čas pri dobehu posledného člena štafety pod vedením kapitána Vladimíra Šperlinga sa na Tyršovom nábreží zastavil na čase 23:09:43 h. Až o viac ako o hodinu neskôr, presne o 1:07:43 h, organizátori na Magio pláži vítali druhý najrýchlejší kolektív vo farbách Uniqua Poisťovňa (24:1726) a tretí v poradí skončili bežci, ktorí sa prihlásili pod názvom Záhoracký frišký tým (24:19:41). Tesne za stupňami pre troch najúspešnejších skončila skupina bežcov s názvom SK HADVEO (25:41:16). Prvú šestku celkového poradia uzatvárali bežci z ŠK Fenix Bratislava (25:46: 18) a Eleven Forever (26:18:12).