Rozdiely medzi behaním v teréne a behaním na ceste
Aby ste pochopili, prečo je dobré behať v teréne, poviem vám, aký je rozdiel medzi behaním po ceste alebo rovných spevnených cestách a behaním v teréne.
Behanie na ceste a rovných cestách
Pri behaní po ceste a rovných cestách nemusíte dávať veľmi pozor, kam šliapete, môžete sa teda v pokoji venovať len tempu, rytmu vášho srdca a pozerať sa, čo kde lieta. Tento typ behu je samozrejme oveľa bezpečnejší aj pre váš pohybový aparát, ak beháte technicky správne. Na druhej strane monotónny beh môže vaše zmysly skoro otupiť, telo si na beh zvykne a tak sa stane, že aj keď beháte stále rovnako, rovnako ďaleko, rovnako rýchlo, rovnako často, zrazu zistíte, že výsledný efekt je ďaleko menší než pred rokom či dvoma. Proste vaše telo si na podnety, ktorým ho vystavujete, natoľko zvykne, že už ho nechávajú celkom v kľude. Na behanie väčších objemov nemáte čas. Behať rýchlejšie, na to nemáte silu a pľúca. Čo potom? Potom prichádza čas na zmenu. Tou zmenou môže byť práve návrat do prírody.
Behanie v teréne
Pri behu v teréne zrazu musíte hľadať, kam šliapete. Vašimi očami už nie sú len oči, ale stávajú sa nimi aj nohy. Zrazu musíte riešiť nielen, kam šliapete, ale aj ako šliapete. Nemôžete nasadiť rovnomerné tempo a to si držať po celú dobu tréningu. Každých pár metrov pre vás znamená zmenu rytmu, tempa, dĺžky kroku. Čo chvíľa sa odrážate nahor alebo naopak skáčete dolu. Zabrať nedostávajú len nohy, ale aj ruky, brucho, trup - proste celý človek. Po absolvovaní tréningu v teréne sa budete cítiť v porovnaní s tréningom absolvovaným na ceste oveľa viac zničení, na druhej strane vašu výkonnosť posunie úplne niekam inam - ďaleko vyššie. Behanie v teréne vám môže v tréningu celkom dobre nahradiť intervalový tréning. Behanie v teréne je taký fartlek, ako nič iné. Tu sa s behom nebudete hrať vy, tu sa beh bude hrať s vami. A verte - neverte, začne sa vám to páčiť. Páčiť viac ako behanie rôzne dlhých a rôzne rýchlych úsekov, do ktorých sa vám nikdy nechce, pretože väčšinou bolia. Pri behaní v teréne si ani neuvedomíte, že vás niečo bolí, to si uvedomíte, až keď tréning skončí, ale potom vás bude bolieť úplne všetko. Z toho však nemusíte mať strach, pretože okrem bolesti vám to prinesie aj veľa krásnych zážitkov, ktoré by ste pri behaní po ceste nikdy nezažili. Alebo prečo si myslíte, že trailový beh zažíva v posledných rokoch v celom svete taký boom?
To nie je móda, to je návrat k prírode
Tak ako v celom svete stále viac ľudí znovu objavuje podstatu života a bytia vôbec, z rovnakého dôvodu stále viac ľudí objavuje krásu trailového behu. Proste zrazu si človek začína uvedomovať, že do prírody patrí. Že do nej patrí rovnako, ako diviak, srnka, zajac či bažant, ktoré pri svojich výbehoch za hranice každodennosti stretáva. Zrazu si začne uvedomovať, že nepotrebuje "komfort" cesty, že je mu oveľa lepšie, keď si trošku "hrabne", pretože potom cíti, že už nie je len monotónny stroj, ktorý stačí nastaviť na určité otáčky a on si potom bez ďalšej obsluhy krúti tie "svoje" kilometre, bez ohľadu na to, kde sa práve nachádza.
Trailové behanie je šancou, ako naučiť deti, aby mali radi beh
Dospelý človek nie je nič iné ako veľké dieťa. Ak sa toto veľké dieťa môže naučiť mať rado beh v teréne, o čo ľahšie by to malo byť u detí? To už je ale asi otázka do úplne inej témy. Ale myslím si, že sem patrí. Minimálne preto, že naše deti predsa tiež musia raz objaviť, aký je beh a behanie krásne.
