Aj my sme les! Beh v prírode nás učí samostatnosti a odolnosti

Spevnené cesty nás rozmaznávajú, rovnako ako nás rozmaznávajú životné ciele a cesty, ktoré pre nás pripravujú druhí. To neznamená, že jediný správny beh je beh lesným terénom, ale znamená to, že raz každý z nás dospeje. Dospeje ľudsky, dospeje ako bežec a potom je čas vydať sa na neprebádané cesty, pretože len to nám umožní ďalší rast.

Skôr ako som začal behať, chodil som často do prírody, do lesov, do hôr. Už vtedy ma nebavilo chodiť po širokých a upravených cestách, skôr som vyhľadával cestičky, ktorými zdanlivo chodila len zver. Skúšal som, či sa dá po nich niekam prísť - dobehnúť, a keď skončila, predieral som sa tŕním, nízkym stromovým porastom, stále v smere, kde som tušil svoj cieľ. To ma naučilo pre život zapájať všetky zmysly, ale aj všetky svaly. Ono keď chvíľu bežíte, chvíľu niečo preskakujete, zistíte, že v tele máte toľko svalov, že sa vám o tom nikdy nesnívalo.

Každý takýto výlet bol pre mňa doslova školou života a učil ma odolnosti a samostatnosti, rovnako ako vás to naučí kros, teda keď zbehnete zo širokých a rovných ciest na cestičky, kde dopredu neviete, čo vás môže na ďalšom kroku prekvapiť.

Takže ak vyrazíte na svoj beh v prírode, majte so svojou cestou "svätú" trpezlivosť a vytrvajte na nej, aj keď tesne vedľa vás povedie asfaltová cesta. Zachovajte sa podľa hesla: "Keď si môžeš vybrať z dvoch ciest - zvoľ si tú ťažšiu! "Odmenou vám bude dobrodružstvo, pri ktorom spoznáte svoje fyzické aj psychické hranice a buďte si istí, že raz sa vám táto skúsenosť rozhodne zíde.

A aby som nezabudol: ,,Aj my sme les! Kompetentní by sa mali zamyslieť nad súčasnou ťažbou dreva v chránených územiach na Slovensku, nakoľko ide o mimoriadne vážnu vec s dopadom nielen na životné prostredie, ale aj hospodárstvo, turistický ruch a regionálny rozvoj...“